Prispejem viac peňazí, keď som sám alebo s inými?

Určite ste sa už v živote zaoberali otázkou, či daný projekt spravíte sami alebo využijete niekoho pomoc. Pravdaže, každá z týchto možností má svoje pre a proti, no napriek tomu preferujete jednu z nich o trochu viac. Myslíte si, že by sa vaše rozhodnutie zmenilo, pokiaľ by sa jednalo o rizikovú situáciu?

Pokiaľ sa rozhodneme pre spoluprácu, dôvodom môže byť jednostranný motív, ako napríklad altruizmus, averzia alebo podmienená spolupráca. Druhý motív vyjadruje viacnásobná motivácia, ktorá predstavuje napríklad recipročné správanie (Yamakawa, Okano, Saijo, 2015).  Iný pohľad na výber kooperatívneho správania je ten, že ľudia zdieľajú spoločný osud alebo cieľ, ktorý je úzko spojený so skupinovou identitou. Ale čo sa stane v situácií, pokiaľ im hrozí riziko? Na zodpovedanie tejto otázky, sa chcem oprieť o  výskum Zhanga (2019). V tomto výskume zisťoval, či spoločný osud spôsobený zdieľaným rizikom môže podporiť spoluprácu pri poskytovaní verejných statkov . Zjednodušene povedané, skúmal, nakoľko sú ochotní prispieť ľudia, ktorí sú vystavení tomu istému riziku verzus tí, ktorí prežívajú riziko nezávisle od ostatných v skupine.

Ukázalo sa, že členovia skupiny, ktorí zdieľajú ten istý osud, sú ochotnejší prispieť, ako tí, ktorí čelia riziku samy. Taktiež, ak je presvedčenie členov skupiny o príspevku ostatných do verejných statkov totožné s realitou, prispievajú celkovo ako skupina viac. Tento jav môžeme vysvetliť tým, že my ľudia sme podmienečnými spolupracovníkmi, ktorí preukazujú recipročné preferencie. Teda pokiaľ predpokladám, že ostatní členovia skupiny prispejú určitú sumu, prispôsobujem tejto sume aj svoj príspevok. Pokiaľ bol môj odhad príliš vysoký, v následnom príspevku sa rozhodnem prispieť menej aj ja. Dôvodom je to že chceme chceme byť tímoví hráči, a okrem toho, v konečnom dôsledku náš príspevok ovplyvní aj nás. V opačnom prípade, ľudia, ktorí sa museli spoľahnúť samy na seba zažívali väčšie riziko  , keďže spolupráca s nezávislým rizikom je nákladnejšia, a preto prispievali menej (Zhang, 2019). 

Čo si myslíte, že bude ľudí viac motivovať, aby prispievali do verejných statkov: odmena alebo trest? Ak ste si mysleli odmena, vybrali ste správnu odpoveď. V prípade odmeny sa ľudia rozhodnú prispievať viac, čím sa zvýši aj ich návratnosť, avšak trest nemá žiaden vplyv na prispievanie. Takže pokiaľ chcete ľudí efektívne motivovať a vidieť očakávané výsledky, vyberte si odmenu ako motivačný nástroj (Rand, Dreber, Ellingsen, Fudenberg, Nowak, 2009).

A čo z toho všetkého vyplýva? Pokiaľ sme v skupine ľudí, ktorí prežívajú rovnaké rizikové situácie ako my, sme ochotní prispieť viac, ako keby sme čelili problému samy. Vysvetlením je to, že nechceme vyčnievať z radu, cítime sa ako členovia tímu, a teda istým spôsobom považujeme naše správanie za férové voči ostatným. Okrem podpory zo strany kolektívu je pre nás motiváciou aj nádej na odmenu. Je ľahšie čeliť problému v skupine ľudí, pretože vieme, že v tom nie sme sami.

Autorka: Mária Bordáčová

Zdroje:

Rand, D. G., Dreber, A., Ellingsen, T., Fudenberg, D., & Nowak, M. A. (2009). Positive Interactions Promote Public Cooperation. Science, 325(5945), 1272–1275. doi:10.1126/science.1177418 

Yamakawa, T., Okano, Y., & Saijo, T. (2015). Detecting motives for cooperation in public goods experiments. Experimental Economics, 19(2), 500–512. doi:10.1007/s10683-015-9451-2 

Zhang, H. (2019). Common fate motivates cooperation: The influence of risks on contributions to public goods. Journal of Economic Psychology, 70, 12–21. doi:10.1016/j.joep.2018.10.012

Obrázky dostupné na:

http://www.ezisk.sk/clanok/ako-moze-hr-manazer-pomoct-vybudovat-uspesny-multikulturny-tim/2843/