Preskočiť na hlavný obsah

Prispievať či neprispievať alebo dilema verejného statku

        Televízne vysielanie je zabezpečené všetkým ľuďom. Je to druh spoločnej služby, používať si ho môže čoskoro každý, kto má doma televízor. Užívať si ho môžu ľudia nezávisle od toho, či k tomu prispeli finančne, alebo nie. Otázkou však pri tomto krátkom príklade je, či máme platiť za televízne vysielanie alebo radšej patriť k skupine čiernych pasažierov a užívať si to bezplatne (Koukolík, 2013) ?

                                                     
Asi každý z nás vo svojom živote sa stretol už s dilemou prispievania k verejným statkom. Prispievať či neprispievať? Môžeš, ale nie je možné Ťa vylúčiť ak nebudeš!  V prípade, keď ich používaš ani neznižuješ dostupnosť ostatným. Zo psychologického hľadiska rozhodovanie o prispievaní k verejnému blahu je sociálna dilema, prostredníctvom ktorej môžeme skúmať spoluprácu ľudí. Kedy budú jedinci spoluúčinkovať a naopak kedy sa správajú sebecky? Jedinci sú v pokušení vyhnúť sa nákladom, ale ak sa podieľajú na nákladoch, môžu spoločne sociálnu bariéru prispievania k verejným statkom prekonať, čo môže byť prospešné pre celú spoločnosť (Masaryk, 2013). Dilema verejného statku je plný rozporov, ale čo všetko môže ovplyvniť ľudí pri takomto rozhodnutí?

Zaujímavé výsledky o rozhodovaní prispievania k verejným statkom poskytli Mason a kol. (2019). Skúmali vplyv hlasu prostredníctvom účasti založenej na pripomienkach na individuálne zabezpečenie verejných statkov. Hráči mali rozdeliť svoje body medzi skupinovým a súkromným účtom, teda mali rozhodnúť v akom miere budú prispievať k verejnému statku.  Bez vynútenia pripomienky neboli dostatočné na udržiavanie vysokých príspevkov v čase. Účastníci boli v prispievaní najefektívnejšie v prípade, kedy mohli poskytnúť pripomienku tvorcom pravidiel, kto po sčítaní pripomienok určil minimálny príspevok, s čím by mali hráči minimálne prispievať k verejnému statku. Jednotlivci, ktorí neprispievali dostatočne mohli za to dostať pokutu, toto bolo vynútenie. Kombinácia pripomienok s vynútením viedlo k vyšším a trvalejším príspevkom hráčov.

V ďalšom experimente od Bačo a kol. (2008) chceli vedieť, aký vplyv má na obstaranie skupinového statku jazdy načierno a altruistické motívy účastníkov. Počas hry v experimente bolo preukázané, že vklad hráčov by bol presne nad hranicou potrebnej na prispievanie. To znamená, že menšie výpadky niektorých hráčov spôsobili, že statok by nebol obstaraný. Prišli k záveru, že obstarávanie skupinových statkov vyžaduje prvok navyše, napríklad mediátora, kto by mohol ovplyvniť prispievanie účastníkov.

 Určite je pohodlné neprispievať, nezaplatiť, mať veci zadarmo alebo lacnejšie. Máme tendenciu vnímať verejné statky ako problém, ako zlyhanie trhu. Kvôli tomu skúmame aj faktory, ktoré môžu vplývať na to, aby ľudia prispievali k verejným statkom oveľa viac. Mohli by sme ale vidieť verejné statky v inom, pozitívnejšom svetle? Kallhoff (2014) uvádza, že pomocou verejných statkov môžeme mať dobre usporiadanú spoločnosť a posilnený pocit občianstva. Popri ich využití, toto by nám nestačilo?

Autor: Evelin Lelkesová

Referencie:

Bačo, T., Gazda, V., & Horváthová, L. (2008). Správanie spotrebiteľov pri obstarávaní skupinového statku. Ekonomický časopis,56 (6), 551-564.

Kallhoff, A. (2014). Why societies need public good. Critical Review of International Social and Political Philosophy, 17 (6), 635-651.  https://doi.org/10.1080/13698230.2014.904539

Koukolík, J. ( 2013). Já. O mozku, vědomí a sebeuvědomování. Praha: Univerzita Karlova v Praze.
Masaryk, R. (2013). Rozhodovanie a usudzovanie V. Sociálne vplyvy v rozhodovaní. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV.

Mason, N.M., Morgan, S. M., & Shupp, R. S. The effects of voice with (out) punishment: Public goods provision and rule compliance. Journal of Economic Psychology, 74, https://doi.org/10.1016/j.joep.2019.102190

Obrázok dostupný na:  https://www.businessinsider.com/i-stopped-watching-tv-for-a-week-2019-4

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej