Preskočiť na hlavný obsah

Prispievať či neprispievať alebo dilema verejného statku

        Televízne vysielanie je zabezpečené všetkým ľuďom. Je to druh spoločnej služby, používať si ho môže čoskoro každý, kto má doma televízor. Užívať si ho môžu ľudia nezávisle od toho, či k tomu prispeli finančne, alebo nie. Otázkou však pri tomto krátkom príklade je, či máme platiť za televízne vysielanie alebo radšej patriť k skupine čiernych pasažierov a užívať si to bezplatne (Koukolík, 2013) ?

                                                     
Asi každý z nás vo svojom živote sa stretol už s dilemou prispievania k verejným statkom. Prispievať či neprispievať? Môžeš, ale nie je možné Ťa vylúčiť ak nebudeš!  V prípade, keď ich používaš ani neznižuješ dostupnosť ostatným. Zo psychologického hľadiska rozhodovanie o prispievaní k verejnému blahu je sociálna dilema, prostredníctvom ktorej môžeme skúmať spoluprácu ľudí. Kedy budú jedinci spoluúčinkovať a naopak kedy sa správajú sebecky? Jedinci sú v pokušení vyhnúť sa nákladom, ale ak sa podieľajú na nákladoch, môžu spoločne sociálnu bariéru prispievania k verejným statkom prekonať, čo môže byť prospešné pre celú spoločnosť (Masaryk, 2013). Dilema verejného statku je plný rozporov, ale čo všetko môže ovplyvniť ľudí pri takomto rozhodnutí?

Zaujímavé výsledky o rozhodovaní prispievania k verejným statkom poskytli Mason a kol. (2019). Skúmali vplyv hlasu prostredníctvom účasti založenej na pripomienkach na individuálne zabezpečenie verejných statkov. Hráči mali rozdeliť svoje body medzi skupinovým a súkromným účtom, teda mali rozhodnúť v akom miere budú prispievať k verejnému statku.  Bez vynútenia pripomienky neboli dostatočné na udržiavanie vysokých príspevkov v čase. Účastníci boli v prispievaní najefektívnejšie v prípade, kedy mohli poskytnúť pripomienku tvorcom pravidiel, kto po sčítaní pripomienok určil minimálny príspevok, s čím by mali hráči minimálne prispievať k verejnému statku. Jednotlivci, ktorí neprispievali dostatočne mohli za to dostať pokutu, toto bolo vynútenie. Kombinácia pripomienok s vynútením viedlo k vyšším a trvalejším príspevkom hráčov.

V ďalšom experimente od Bačo a kol. (2008) chceli vedieť, aký vplyv má na obstaranie skupinového statku jazdy načierno a altruistické motívy účastníkov. Počas hry v experimente bolo preukázané, že vklad hráčov by bol presne nad hranicou potrebnej na prispievanie. To znamená, že menšie výpadky niektorých hráčov spôsobili, že statok by nebol obstaraný. Prišli k záveru, že obstarávanie skupinových statkov vyžaduje prvok navyše, napríklad mediátora, kto by mohol ovplyvniť prispievanie účastníkov.

 Určite je pohodlné neprispievať, nezaplatiť, mať veci zadarmo alebo lacnejšie. Máme tendenciu vnímať verejné statky ako problém, ako zlyhanie trhu. Kvôli tomu skúmame aj faktory, ktoré môžu vplývať na to, aby ľudia prispievali k verejným statkom oveľa viac. Mohli by sme ale vidieť verejné statky v inom, pozitívnejšom svetle? Kallhoff (2014) uvádza, že pomocou verejných statkov môžeme mať dobre usporiadanú spoločnosť a posilnený pocit občianstva. Popri ich využití, toto by nám nestačilo?

Autor: Evelin Lelkesová

Referencie:

Bačo, T., Gazda, V., & Horváthová, L. (2008). Správanie spotrebiteľov pri obstarávaní skupinového statku. Ekonomický časopis,56 (6), 551-564.

Kallhoff, A. (2014). Why societies need public good. Critical Review of International Social and Political Philosophy, 17 (6), 635-651.  https://doi.org/10.1080/13698230.2014.904539

Koukolík, J. ( 2013). Já. O mozku, vědomí a sebeuvědomování. Praha: Univerzita Karlova v Praze.
Masaryk, R. (2013). Rozhodovanie a usudzovanie V. Sociálne vplyvy v rozhodovaní. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV.

Mason, N.M., Morgan, S. M., & Shupp, R. S. The effects of voice with (out) punishment: Public goods provision and rule compliance. Journal of Economic Psychology, 74, https://doi.org/10.1016/j.joep.2019.102190

Obrázok dostupný na:  https://www.businessinsider.com/i-stopped-watching-tv-for-a-week-2019-4

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej