Televízne vysielanie
je zabezpečené všetkým ľuďom. Je to druh spoločnej služby, používať si ho môže
čoskoro každý, kto má doma televízor. Užívať si ho môžu ľudia nezávisle od
toho, či k tomu prispeli finančne, alebo nie. Otázkou však pri tomto krátkom
príklade je, či máme platiť za televízne vysielanie alebo radšej patriť k
skupine čiernych pasažierov
a užívať si to bezplatne (Koukolík, 2013) ?
Asi každý z nás vo svojom živote sa stretol už
s dilemou prispievania k verejným statkom. Prispievať či neprispievať? Môžeš,
ale nie je možné Ťa vylúčiť ak nebudeš! V prípade, keď ich
používaš ani neznižuješ dostupnosť ostatným. Zo psychologického hľadiska
rozhodovanie o prispievaní k verejnému blahu je sociálna dilema,
prostredníctvom ktorej môžeme skúmať spoluprácu ľudí. Kedy budú jedinci
spoluúčinkovať a naopak kedy sa správajú sebecky? Jedinci sú v pokušení vyhnúť sa nákladom,
ale ak sa podieľajú na nákladoch, môžu spoločne sociálnu bariéru prispievania k verejným
statkom prekonať, čo môže byť prospešné pre celú spoločnosť (Masaryk, 2013).
Dilema verejného statku je plný rozporov, ale čo všetko môže ovplyvniť ľudí pri
takomto rozhodnutí?
Zaujímavé výsledky o rozhodovaní prispievania
k verejným statkom poskytli Mason a kol. (2019). Skúmali vplyv hlasu
prostredníctvom účasti založenej na pripomienkach na individuálne zabezpečenie verejných statkov.
Hráči mali rozdeliť svoje body medzi skupinovým a súkromným účtom, teda mali
rozhodnúť v akom miere budú prispievať k verejnému statku. Bez vynútenia pripomienky neboli dostatočné na
udržiavanie vysokých príspevkov v čase. Účastníci boli v prispievaní najefektívnejšie
v prípade, kedy mohli poskytnúť pripomienku tvorcom pravidiel, kto po
sčítaní pripomienok určil minimálny príspevok, s čím by mali hráči
minimálne prispievať k verejnému statku. Jednotlivci, ktorí neprispievali
dostatočne mohli za to dostať pokutu, toto bolo vynútenie. Kombinácia
pripomienok s vynútením viedlo k vyšším a trvalejším príspevkom hráčov.
V ďalšom experimente od Bačo a kol. (2008) chceli
vedieť, aký vplyv má na obstaranie skupinového statku jazdy načierno
a altruistické motívy účastníkov. Počas hry v experimente bolo
preukázané, že vklad hráčov by bol presne nad hranicou potrebnej na
prispievanie. To znamená, že menšie výpadky niektorých hráčov spôsobili, že
statok by nebol obstaraný. Prišli k záveru, že obstarávanie skupinových
statkov vyžaduje prvok navyše, napríklad mediátora, kto by mohol ovplyvniť
prispievanie účastníkov.
Určite je pohodlné
neprispievať, nezaplatiť, mať veci zadarmo alebo lacnejšie. Máme tendenciu
vnímať verejné statky ako problém, ako zlyhanie trhu. Kvôli tomu skúmame aj
faktory, ktoré môžu vplývať na to, aby ľudia prispievali k verejným statkom
oveľa viac. Mohli by sme ale vidieť verejné statky v inom, pozitívnejšom
svetle? Kallhoff (2014) uvádza, že pomocou verejných statkov môžeme mať dobre
usporiadanú spoločnosť a posilnený pocit občianstva. Popri ich využití, toto by
nám nestačilo?
Autor: Evelin Lelkesová
Referencie:
Bačo, T., Gazda, V., & Horváthová, L. (2008).
Správanie spotrebiteľov pri obstarávaní skupinového statku. Ekonomický časopis,56 (6), 551-564.
Kallhoff, A. (2014). Why societies need public good. Critical Review of International Social and Political Philosophy, 17
(6), 635-651. https://doi.org/10.1080/13698230.2014.904539
Koukolík, J. ( 2013). Já.
O mozku, vědomí a sebeuvědomování. Praha: Univerzita Karlova v Praze.
Masaryk, R. (2013). Rozhodovanie a usudzovanie V. Sociálne vplyvy
v rozhodovaní. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie
SAV.
Mason, N.M., Morgan, S.
M., & Shupp, R. S. The effects of voice with (out) punishment: Public goods
provision and rule compliance. Journal of
Economic Psychology, 74, https://doi.org/10.1016/j.joep.2019.102190
Komentáre
Zverejnenie komentára