Preskočiť na hlavný obsah

Prispievať či neprispievať alebo dilema verejného statku

        Televízne vysielanie je zabezpečené všetkým ľuďom. Je to druh spoločnej služby, používať si ho môže čoskoro každý, kto má doma televízor. Užívať si ho môžu ľudia nezávisle od toho, či k tomu prispeli finančne, alebo nie. Otázkou však pri tomto krátkom príklade je, či máme platiť za televízne vysielanie alebo radšej patriť k skupine čiernych pasažierov a užívať si to bezplatne (Koukolík, 2013) ?

                                                     
Asi každý z nás vo svojom živote sa stretol už s dilemou prispievania k verejným statkom. Prispievať či neprispievať? Môžeš, ale nie je možné Ťa vylúčiť ak nebudeš!  V prípade, keď ich používaš ani neznižuješ dostupnosť ostatným. Zo psychologického hľadiska rozhodovanie o prispievaní k verejnému blahu je sociálna dilema, prostredníctvom ktorej môžeme skúmať spoluprácu ľudí. Kedy budú jedinci spoluúčinkovať a naopak kedy sa správajú sebecky? Jedinci sú v pokušení vyhnúť sa nákladom, ale ak sa podieľajú na nákladoch, môžu spoločne sociálnu bariéru prispievania k verejným statkom prekonať, čo môže byť prospešné pre celú spoločnosť (Masaryk, 2013). Dilema verejného statku je plný rozporov, ale čo všetko môže ovplyvniť ľudí pri takomto rozhodnutí?

Zaujímavé výsledky o rozhodovaní prispievania k verejným statkom poskytli Mason a kol. (2019). Skúmali vplyv hlasu prostredníctvom účasti založenej na pripomienkach na individuálne zabezpečenie verejných statkov. Hráči mali rozdeliť svoje body medzi skupinovým a súkromným účtom, teda mali rozhodnúť v akom miere budú prispievať k verejnému statku.  Bez vynútenia pripomienky neboli dostatočné na udržiavanie vysokých príspevkov v čase. Účastníci boli v prispievaní najefektívnejšie v prípade, kedy mohli poskytnúť pripomienku tvorcom pravidiel, kto po sčítaní pripomienok určil minimálny príspevok, s čím by mali hráči minimálne prispievať k verejnému statku. Jednotlivci, ktorí neprispievali dostatočne mohli za to dostať pokutu, toto bolo vynútenie. Kombinácia pripomienok s vynútením viedlo k vyšším a trvalejším príspevkom hráčov.

V ďalšom experimente od Bačo a kol. (2008) chceli vedieť, aký vplyv má na obstaranie skupinového statku jazdy načierno a altruistické motívy účastníkov. Počas hry v experimente bolo preukázané, že vklad hráčov by bol presne nad hranicou potrebnej na prispievanie. To znamená, že menšie výpadky niektorých hráčov spôsobili, že statok by nebol obstaraný. Prišli k záveru, že obstarávanie skupinových statkov vyžaduje prvok navyše, napríklad mediátora, kto by mohol ovplyvniť prispievanie účastníkov.

 Určite je pohodlné neprispievať, nezaplatiť, mať veci zadarmo alebo lacnejšie. Máme tendenciu vnímať verejné statky ako problém, ako zlyhanie trhu. Kvôli tomu skúmame aj faktory, ktoré môžu vplývať na to, aby ľudia prispievali k verejným statkom oveľa viac. Mohli by sme ale vidieť verejné statky v inom, pozitívnejšom svetle? Kallhoff (2014) uvádza, že pomocou verejných statkov môžeme mať dobre usporiadanú spoločnosť a posilnený pocit občianstva. Popri ich využití, toto by nám nestačilo?

Autor: Evelin Lelkesová

Referencie:

Bačo, T., Gazda, V., & Horváthová, L. (2008). Správanie spotrebiteľov pri obstarávaní skupinového statku. Ekonomický časopis,56 (6), 551-564.

Kallhoff, A. (2014). Why societies need public good. Critical Review of International Social and Political Philosophy, 17 (6), 635-651.  https://doi.org/10.1080/13698230.2014.904539

Koukolík, J. ( 2013). Já. O mozku, vědomí a sebeuvědomování. Praha: Univerzita Karlova v Praze.
Masaryk, R. (2013). Rozhodovanie a usudzovanie V. Sociálne vplyvy v rozhodovaní. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV.

Mason, N.M., Morgan, S. M., & Shupp, R. S. The effects of voice with (out) punishment: Public goods provision and rule compliance. Journal of Economic Psychology, 74, https://doi.org/10.1016/j.joep.2019.102190

Obrázok dostupný na:  https://www.businessinsider.com/i-stopped-watching-tv-for-a-week-2019-4

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej