Preskočiť na hlavný obsah

Zdvihni päste, dáme gól, hučí celý štadión!

Burácajúci štadión, pokriky a explózia emócií vždy, keď je šanca, že lopta skončí v bráne súpera. A medzi tým všetkým ešte partia psychológov, ktorí túto situáciu považujú za fascinujúci podnet na výskum. Reč je o Bestersovi, Oursovi a Tuijlovi, ktorí sa rozhodli preskúmať vzťah medzi neistotou výsledku súťaže a dopytom spotrebiteľa. Je jasné, že v tomto prípade je spomínanou súťažou futbalový zápas a spotrebiteľom je fanúšik alebo divák na štadióne. 

Počiatky tejto myšlienky siahajú do minulého storočia, kedy sa zrodila hypotéza o neistote výsledku – zápas je atraktívnejší, pokiaľ je jeho výsledok neistý. Môžeme sa pozerať na neistotu výsledku z pohľadu jedného zápasu, celej sezóny alebo viacerých sezón. Ale čo túto neistotu podporuje? Jednoznačne stupeň, v akom sú jednotlivé tímy vyvážené. Môžeme uvažovať o zdrojoch, kvalite tímov, talente jednotlivých hráčov a podobne. Pokiaľ sa stretnú rovnocenní súperi, na štadióne vzrastá napätie a výsledok je určite neistejší, ako keď sa na trávniku oproti sebe postavia značne nerovní súperi – preto vyvážený zápas pritiahne viac divákov (spotrebiteľov). Ideálnym príkladom rovnocenných rivalov je sviatok všetkých fanúšikov španielskeho futbalu, kedy proti sebe nastupujú FC Barcelona a Real Madrid CF.

Spomínaní výskumníci sa rozhodli zistiť, či hypotéza o neistote výsledku platí aj v prípade profesionálneho futbalu. Zamerali sa na holandskú Top Ligu – Eredivisie. V Top Lige sa nachádza 18 klubov, ktoré v sezóne odohrajú 17 stretnutí, pričom každé stretnutie 2x – raz doma a raz von. Na konci sezóny klub, ktorý je v rebríčku na poslednom, teda 18. mieste, sa automaticky prepadá do nižšej ligy zvanej Eerste Divisie. Kluby na 16. a 17. mieste odohrajú 6 play – offs s klubmi z nižšej ligy o to, kto ostane alebo postúpi do Top Ligy a kto sa naopak prepadne do tej nižšej. Víťaz Top Ligy je automaticky kvalifikovaný na UEFA Champions League.

Počas skúmania sezón 2000/01 až 2015/16 prišli výskumníci so zaujímavými zisteniami. To, či niekto príde na futbalový zápas, nesúvisí s hypotézou neistých výsledkov, ale s averziou voči prehre. Zároveň účasť na štadióne nesúvisí ani s preferenciou výhry domáceho tímu. Je to zvláštne, pretože z toho vyplýva, že idem na zápas preto, lebo neznášam prehru, ale neťahá ma tam primárne predstava výhry domáceho tímu. Tiež idem na futbal podľa toho, čím sú dané tímy charakteristické.  Neistota spojená s výsledkom pritiahne na štadióny davy ľudí len v prípade šampionátu, kvalifikácie na UEFA a v zápasoch play – offs pri zostupe do nižšej ligy. 

Zdá sa, že rozhodnutiu kúpiť si vstupenku a ísť na zápas predchádza celý rad vedeckých úvah a porovnávaní, pričom si to človek ani neuvedomuje.

                                                                                              Autor: Nikoleta Taňkošová


Zdroje:

Besters, L. M., van Ours, J. C., & van Tuijl, M. A. (2019). How outcome uncertainty, loss aversion and team quality affect stadium attendance in Dutch professional football. Journal of Economic Psychology. doi:10.1016/j.joep.2019.03.002 

Borland, J. & Macdonald, R. (2003). Demand for Sport. Oxford Review of Economic Policy, 19(4), 478–502. doi:10.1093/oxrep/19.4.478 

Cairns, J., Jennett, N. and Sloane, P. (1986). The Economics of Professional Team Sports: A Survey of Theory and Evidence. Journal of Economic Studies, 13(1), 3-80. doi: 10.1108/eb002618

Hernández, S. G. (2020, April 16). Why is Real Madrid vs Barcelona still the most important club game? Retrieved from https://latinamericanpost.com/20951-why-is-real-madrid-vs-barcelona-still-the-most-important-club-game

Neale, W. C. (1964). The Peculiar Economics of Professional Sports: A Contribution to the Theory of the Firm in Sporting Competition and in Market Competition. The Quarterly Journal of Economics, 78(1). doi:10.2307/1880543 

PSV-Champions.jpg. 2018. Eleven sports. Retrieved from: https://elevensports.com/wp-content/uploads/2018/07/PSV-Champions.jpg

Rottenberg, S. (1956). The Baseball Players’ Labor Market. Journal of Political Economy, 64(3), 242–258. doi:10.1086/257790 


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu