Preskočiť na hlavný obsah

Zdvihni päste, dáme gól, hučí celý štadión!

Burácajúci štadión, pokriky a explózia emócií vždy, keď je šanca, že lopta skončí v bráne súpera. A medzi tým všetkým ešte partia psychológov, ktorí túto situáciu považujú za fascinujúci podnet na výskum. Reč je o Bestersovi, Oursovi a Tuijlovi, ktorí sa rozhodli preskúmať vzťah medzi neistotou výsledku súťaže a dopytom spotrebiteľa. Je jasné, že v tomto prípade je spomínanou súťažou futbalový zápas a spotrebiteľom je fanúšik alebo divák na štadióne. 

Počiatky tejto myšlienky siahajú do minulého storočia, kedy sa zrodila hypotéza o neistote výsledku – zápas je atraktívnejší, pokiaľ je jeho výsledok neistý. Môžeme sa pozerať na neistotu výsledku z pohľadu jedného zápasu, celej sezóny alebo viacerých sezón. Ale čo túto neistotu podporuje? Jednoznačne stupeň, v akom sú jednotlivé tímy vyvážené. Môžeme uvažovať o zdrojoch, kvalite tímov, talente jednotlivých hráčov a podobne. Pokiaľ sa stretnú rovnocenní súperi, na štadióne vzrastá napätie a výsledok je určite neistejší, ako keď sa na trávniku oproti sebe postavia značne nerovní súperi – preto vyvážený zápas pritiahne viac divákov (spotrebiteľov). Ideálnym príkladom rovnocenných rivalov je sviatok všetkých fanúšikov španielskeho futbalu, kedy proti sebe nastupujú FC Barcelona a Real Madrid CF.

Spomínaní výskumníci sa rozhodli zistiť, či hypotéza o neistote výsledku platí aj v prípade profesionálneho futbalu. Zamerali sa na holandskú Top Ligu – Eredivisie. V Top Lige sa nachádza 18 klubov, ktoré v sezóne odohrajú 17 stretnutí, pričom každé stretnutie 2x – raz doma a raz von. Na konci sezóny klub, ktorý je v rebríčku na poslednom, teda 18. mieste, sa automaticky prepadá do nižšej ligy zvanej Eerste Divisie. Kluby na 16. a 17. mieste odohrajú 6 play – offs s klubmi z nižšej ligy o to, kto ostane alebo postúpi do Top Ligy a kto sa naopak prepadne do tej nižšej. Víťaz Top Ligy je automaticky kvalifikovaný na UEFA Champions League.

Počas skúmania sezón 2000/01 až 2015/16 prišli výskumníci so zaujímavými zisteniami. To, či niekto príde na futbalový zápas, nesúvisí s hypotézou neistých výsledkov, ale s averziou voči prehre. Zároveň účasť na štadióne nesúvisí ani s preferenciou výhry domáceho tímu. Je to zvláštne, pretože z toho vyplýva, že idem na zápas preto, lebo neznášam prehru, ale neťahá ma tam primárne predstava výhry domáceho tímu. Tiež idem na futbal podľa toho, čím sú dané tímy charakteristické.  Neistota spojená s výsledkom pritiahne na štadióny davy ľudí len v prípade šampionátu, kvalifikácie na UEFA a v zápasoch play – offs pri zostupe do nižšej ligy. 

Zdá sa, že rozhodnutiu kúpiť si vstupenku a ísť na zápas predchádza celý rad vedeckých úvah a porovnávaní, pričom si to človek ani neuvedomuje.

                                                                                              Autor: Nikoleta Taňkošová
Zdroje:

Besters, L. M., van Ours, J. C., & van Tuijl, M. A. (2019). How outcome uncertainty, loss aversion and team quality affect stadium attendance in Dutch professional football. Journal of Economic Psychology. doi:10.1016/j.joep.2019.03.002 

Borland, J. & Macdonald, R. (2003). Demand for Sport. Oxford Review of Economic Policy, 19(4), 478–502. doi:10.1093/oxrep/19.4.478 

Cairns, J., Jennett, N. and Sloane, P. (1986). The Economics of Professional Team Sports: A Survey of Theory and Evidence. Journal of Economic Studies, 13(1), 3-80. doi: 10.1108/eb002618

Hernández, S. G. (2020, April 16). Why is Real Madrid vs Barcelona still the most important club game? Retrieved from https://latinamericanpost.com/20951-why-is-real-madrid-vs-barcelona-still-the-most-important-club-game

Neale, W. C. (1964). The Peculiar Economics of Professional Sports: A Contribution to the Theory of the Firm in Sporting Competition and in Market Competition. The Quarterly Journal of Economics, 78(1). doi:10.2307/1880543 

PSV-Champions.jpg. 2018. Eleven sports. Retrieved from: https://elevensports.com/wp-content/uploads/2018/07/PSV-Champions.jpg

Rottenberg, S. (1956). The Baseball Players’ Labor Market. Journal of Political Economy, 64(3), 242–258. doi:10.1086/257790 


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej