Preskočiť na hlavný obsah

Zdvihni päste, dáme gól, hučí celý štadión!

Burácajúci štadión, pokriky a explózia emócií vždy, keď je šanca, že lopta skončí v bráne súpera. A medzi tým všetkým ešte partia psychológov, ktorí túto situáciu považujú za fascinujúci podnet na výskum. Reč je o Bestersovi, Oursovi a Tuijlovi, ktorí sa rozhodli preskúmať vzťah medzi neistotou výsledku súťaže a dopytom spotrebiteľa. Je jasné, že v tomto prípade je spomínanou súťažou futbalový zápas a spotrebiteľom je fanúšik alebo divák na štadióne. 

Počiatky tejto myšlienky siahajú do minulého storočia, kedy sa zrodila hypotéza o neistote výsledku – zápas je atraktívnejší, pokiaľ je jeho výsledok neistý. Môžeme sa pozerať na neistotu výsledku z pohľadu jedného zápasu, celej sezóny alebo viacerých sezón. Ale čo túto neistotu podporuje? Jednoznačne stupeň, v akom sú jednotlivé tímy vyvážené. Môžeme uvažovať o zdrojoch, kvalite tímov, talente jednotlivých hráčov a podobne. Pokiaľ sa stretnú rovnocenní súperi, na štadióne vzrastá napätie a výsledok je určite neistejší, ako keď sa na trávniku oproti sebe postavia značne nerovní súperi – preto vyvážený zápas pritiahne viac divákov (spotrebiteľov). Ideálnym príkladom rovnocenných rivalov je sviatok všetkých fanúšikov španielskeho futbalu, kedy proti sebe nastupujú FC Barcelona a Real Madrid CF.

Spomínaní výskumníci sa rozhodli zistiť, či hypotéza o neistote výsledku platí aj v prípade profesionálneho futbalu. Zamerali sa na holandskú Top Ligu – Eredivisie. V Top Lige sa nachádza 18 klubov, ktoré v sezóne odohrajú 17 stretnutí, pričom každé stretnutie 2x – raz doma a raz von. Na konci sezóny klub, ktorý je v rebríčku na poslednom, teda 18. mieste, sa automaticky prepadá do nižšej ligy zvanej Eerste Divisie. Kluby na 16. a 17. mieste odohrajú 6 play – offs s klubmi z nižšej ligy o to, kto ostane alebo postúpi do Top Ligy a kto sa naopak prepadne do tej nižšej. Víťaz Top Ligy je automaticky kvalifikovaný na UEFA Champions League.

Počas skúmania sezón 2000/01 až 2015/16 prišli výskumníci so zaujímavými zisteniami. To, či niekto príde na futbalový zápas, nesúvisí s hypotézou neistých výsledkov, ale s averziou voči prehre. Zároveň účasť na štadióne nesúvisí ani s preferenciou výhry domáceho tímu. Je to zvláštne, pretože z toho vyplýva, že idem na zápas preto, lebo neznášam prehru, ale neťahá ma tam primárne predstava výhry domáceho tímu. Tiež idem na futbal podľa toho, čím sú dané tímy charakteristické.  Neistota spojená s výsledkom pritiahne na štadióny davy ľudí len v prípade šampionátu, kvalifikácie na UEFA a v zápasoch play – offs pri zostupe do nižšej ligy. 

Zdá sa, že rozhodnutiu kúpiť si vstupenku a ísť na zápas predchádza celý rad vedeckých úvah a porovnávaní, pričom si to človek ani neuvedomuje.

                                                                                              Autor: Nikoleta Taňkošová
Zdroje:

Besters, L. M., van Ours, J. C., & van Tuijl, M. A. (2019). How outcome uncertainty, loss aversion and team quality affect stadium attendance in Dutch professional football. Journal of Economic Psychology. doi:10.1016/j.joep.2019.03.002 

Borland, J. & Macdonald, R. (2003). Demand for Sport. Oxford Review of Economic Policy, 19(4), 478–502. doi:10.1093/oxrep/19.4.478 

Cairns, J., Jennett, N. and Sloane, P. (1986). The Economics of Professional Team Sports: A Survey of Theory and Evidence. Journal of Economic Studies, 13(1), 3-80. doi: 10.1108/eb002618

Hernández, S. G. (2020, April 16). Why is Real Madrid vs Barcelona still the most important club game? Retrieved from https://latinamericanpost.com/20951-why-is-real-madrid-vs-barcelona-still-the-most-important-club-game

Neale, W. C. (1964). The Peculiar Economics of Professional Sports: A Contribution to the Theory of the Firm in Sporting Competition and in Market Competition. The Quarterly Journal of Economics, 78(1). doi:10.2307/1880543 

PSV-Champions.jpg. 2018. Eleven sports. Retrieved from: https://elevensports.com/wp-content/uploads/2018/07/PSV-Champions.jpg

Rottenberg, S. (1956). The Baseball Players’ Labor Market. Journal of Political Economy, 64(3), 242–258. doi:10.1086/257790 


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej