Burácajúci
štadión, pokriky a explózia emócií vždy, keď je šanca, že lopta skončí
v bráne súpera. A medzi tým všetkým ešte partia psychológov, ktorí
túto situáciu považujú za fascinujúci podnet na výskum. Reč je o Bestersovi,
Oursovi a Tuijlovi, ktorí sa rozhodli preskúmať vzťah medzi
neistotou výsledku súťaže a dopytom spotrebiteľa. Je jasné, že
v tomto prípade je spomínanou súťažou futbalový zápas a spotrebiteľom
je fanúšik alebo divák na štadióne.
Počiatky
tejto myšlienky siahajú do minulého storočia, kedy sa zrodila hypotéza
o neistote výsledku – zápas je atraktívnejší, pokiaľ je jeho výsledok
neistý. Môžeme sa pozerať na neistotu výsledku z pohľadu jedného zápasu,
celej sezóny alebo viacerých sezón. Ale čo túto neistotu podporuje? Jednoznačne
stupeň, v akom sú jednotlivé tímy vyvážené. Môžeme uvažovať o zdrojoch,
kvalite tímov, talente jednotlivých hráčov a podobne. Pokiaľ sa
stretnú rovnocenní súperi, na štadióne vzrastá napätie a výsledok je
určite neistejší, ako keď sa na trávniku oproti sebe postavia značne nerovní
súperi – preto vyvážený zápas pritiahne viac divákov (spotrebiteľov). Ideálnym
príkladom rovnocenných rivalov je sviatok všetkých fanúšikov španielskeho
futbalu, kedy proti sebe nastupujú FC Barcelona a Real Madrid CF.
Spomínaní
výskumníci sa rozhodli zistiť, či hypotéza o neistote výsledku platí aj v prípade
profesionálneho futbalu. Zamerali sa na holandskú Top Ligu – Eredivisie.
V Top Lige sa nachádza 18 klubov, ktoré v sezóne odohrajú 17 stretnutí,
pričom každé stretnutie 2x – raz doma a raz von. Na konci sezóny klub,
ktorý je v rebríčku na poslednom, teda 18. mieste, sa automaticky prepadá
do nižšej ligy zvanej Eerste Divisie. Kluby na 16. a 17. mieste odohrajú 6
play – offs s klubmi z nižšej ligy o to, kto ostane alebo
postúpi do Top Ligy a kto sa naopak prepadne do tej nižšej. Víťaz Top Ligy
je automaticky kvalifikovaný na UEFA Champions League.
Počas skúmania sezón 2000/01 až
2015/16 prišli výskumníci so zaujímavými zisteniami. To, či niekto príde na
futbalový zápas, nesúvisí s hypotézou neistých výsledkov, ale
s averziou voči prehre. Zároveň účasť na štadióne nesúvisí ani
s preferenciou výhry domáceho tímu. Je to zvláštne, pretože z toho
vyplýva, že idem na zápas preto, lebo neznášam prehru, ale neťahá ma tam primárne
predstava výhry domáceho tímu. Tiež idem na futbal podľa toho, čím sú dané tímy
charakteristické. Neistota spojená s výsledkom
pritiahne na štadióny davy ľudí len v prípade šampionátu, kvalifikácie na UEFA a v zápasoch play – offs pri zostupe do nižšej ligy.
Zdá
sa, že rozhodnutiu kúpiť si vstupenku a ísť na zápas predchádza celý rad
vedeckých úvah a porovnávaní, pričom si to človek ani neuvedomuje.
Autor: Nikoleta Taňkošová
Zdroje:
Besters, L. M., van Ours,
J. C., & van Tuijl, M. A. (2019). How outcome uncertainty, loss aversion
and team quality affect stadium attendance in Dutch professional football.
Journal of Economic Psychology. doi:10.1016/j.joep.2019.03.002
Borland, J. &
Macdonald, R. (2003). Demand for Sport. Oxford Review of Economic Policy, 19(4),
478–502. doi:10.1093/oxrep/19.4.478
Cairns, J.,
Jennett, N. and Sloane, P. (1986). The Economics of
Professional Team Sports: A Survey of Theory and Evidence. Journal of
Economic Studies, 13(1), 3-80. doi: 10.1108/eb002618
Hernández, S. G. (2020, April 16). Why is Real
Madrid vs Barcelona still the most important club game? Retrieved from
https://latinamericanpost.com/20951-why-is-real-madrid-vs-barcelona-still-the-most-important-club-game
Neale, W. C. (1964). The
Peculiar Economics of Professional Sports: A Contribution to the Theory of the
Firm in Sporting Competition and in Market Competition. The Quarterly Journal
of Economics, 78(1). doi:10.2307/1880543
PSV-Champions.jpg. 2018. Eleven
sports. Retrieved from:
https://elevensports.com/wp-content/uploads/2018/07/PSV-Champions.jpg
Rottenberg, S. (1956).
The Baseball Players’ Labor Market. Journal of Political Economy, 64(3),
242–258. doi:10.1086/257790
Komentáre
Zverejnenie komentára