Preskočiť na hlavný obsah

Ovplyvňuje naša skupinová identita naše sklony k podvádzaniu pri súťaži, alebo ide len o nepodmienečnú túžbu vyhrať? Výskumníci Bernistant a Villeval vysvetľujú tento vzťah experimentom.


Asociácia certifikovaných vyšetrovateľov podvodov (ďalej ACFE; originál Association of Certified Fraud Examiners) odhaduje, že medzi Januárom 2014 až Októbrom 2015 prišli organizácie vďaka neetickému správaniu v organizáciách o zhruba US $6,3 miliárd na základe 2410 prípadov pracovných podvodov zaregistrovaných v tomto období (ACFE, 2016). Pracovný podvod je istou formou pohromy, ak je odhalený, pre každú organizáciu, v ktorej nastane, nakoľko môže zničiť reputáciu a dôveryhodnosť firmy (Bernistant, Villeval, 2019).

Prevalencia neetického správania v súťaživých podmienkach sa stupňuje od intenzity súťaživosti alebo je výsledkom predošlého súťaženia (Bernistant, Villeval, 2019). Mimo týchto environmentálnych faktorov, podľa autorov zohráva úlohu predošlá spojitosť medzi súťažiacimi. Napríklad, zamestnanec súťažiaci o povýšenie proti kolegovi zo svojho tímu sa menej pravdepodobne bude správať neeticky, ako naopak pri súťaži o povýšenie proti členovi iného, vzdialenejšieho tímu alebo skupiny.

Podľa Galperin a kol. je veľmi významný rozdiel v statusoch v zmysle hierarchie spoločnosti, čo ovplyvňuje etickosť správania. Argumentujú tým, že rozdiel v statusoch v organizáciách vytvára izoláciu, ktorá iniciuje aktiváciu „vysoko statusovej skupinovej identity“ ktorej výsledkom je zníženie senzitivity k potrebám out-group (vonkajšej skupiny, inej ako ich vlastnej) a tým sa zmenšuje u týchto pracovníkov motivácia k seba regulácií etického rozhodovania sa.

Hlavnou myšlienkou autorov tejto práce bolo identifikovať vplyv skupinovej identity a sociálnu vzdialenosť súťažiacich v kompetitívnych podmienkach na ich tendenciu k neetickému správaniu.

Participanti tohto experimentu mali reportovať čísla, ako ich skóre z testu a taktiež oponentove ktoré dostali, plus číslo ktoré im bolo náhodne vygenerované, pričom sa neskúmalo to, aké číslo im vygenerovalo, ale to, ktoré oznámili.

Zistenia autorov priniesli, že menej ako polovica ľudí zúčastnených na experimente nikdy neohlásila zlé číslo a tí ktorí klamú, robia to počas celého výskumu. Taktiež potvrdili že sociálna dištancia v zmysle skupinovej indentity od oponenta a spôsob oznamovania čísel zvyšovali tendenciu podvádzať na zvýšenie (svojej) šance na úspech. Ďalším zistením bolo, že participanti, ktorý podvádzali, rovnako znižovali výsledky oponentov ako zvyšovali tie svoje. Vychádzali z teórie, že skupinová identita nemá systematický efekt na kontext, pretože je to heuristika viac ako sociálna preferencia alebo norma (Guala, Filippin 2017), čo dokázali v experimente, a  interpretujú to ako kontext opakovanej kompetície, v ktorom je chuť zvíťaziť vyššia, ako afiliácia k nejakej skupine.


Autor: Tomáš Hajduch

Zdroje

ACFE., (2016). Report to the nations on occupational fraud and abuse. Technical report.
Bernistant, J., Villeval, M.J. (2019) Unethical behavior and group identity in contests. Journal of Economic Psychology, 72 (2019), 128-155
Galperin, B.L., Bennett, R.J., Aquino K. (2010). Status Differentiation of the Protean Self: A Social-Congitive Model of Unethical Behavior in Organizations. Journal of Business Ethics 98 (2011), 407-424
Guala, F., Filipin, A. (2017). The Effect of group identity on distributive choice: Social preference or heuristic? Economic Journal, 127(602), 1047-1068

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej