Preskočiť na hlavný obsah

Ovplyvňuje naša skupinová identita naše sklony k podvádzaniu pri súťaži, alebo ide len o nepodmienečnú túžbu vyhrať? Výskumníci Bernistant a Villeval vysvetľujú tento vzťah experimentom.


Asociácia certifikovaných vyšetrovateľov podvodov (ďalej ACFE; originál Association of Certified Fraud Examiners) odhaduje, že medzi Januárom 2014 až Októbrom 2015 prišli organizácie vďaka neetickému správaniu v organizáciách o zhruba US $6,3 miliárd na základe 2410 prípadov pracovných podvodov zaregistrovaných v tomto období (ACFE, 2016). Pracovný podvod je istou formou pohromy, ak je odhalený, pre každú organizáciu, v ktorej nastane, nakoľko môže zničiť reputáciu a dôveryhodnosť firmy (Bernistant, Villeval, 2019).

Prevalencia neetického správania v súťaživých podmienkach sa stupňuje od intenzity súťaživosti alebo je výsledkom predošlého súťaženia (Bernistant, Villeval, 2019). Mimo týchto environmentálnych faktorov, podľa autorov zohráva úlohu predošlá spojitosť medzi súťažiacimi. Napríklad, zamestnanec súťažiaci o povýšenie proti kolegovi zo svojho tímu sa menej pravdepodobne bude správať neeticky, ako naopak pri súťaži o povýšenie proti členovi iného, vzdialenejšieho tímu alebo skupiny.

Podľa Galperin a kol. je veľmi významný rozdiel v statusoch v zmysle hierarchie spoločnosti, čo ovplyvňuje etickosť správania. Argumentujú tým, že rozdiel v statusoch v organizáciách vytvára izoláciu, ktorá iniciuje aktiváciu „vysoko statusovej skupinovej identity“ ktorej výsledkom je zníženie senzitivity k potrebám out-group (vonkajšej skupiny, inej ako ich vlastnej) a tým sa zmenšuje u týchto pracovníkov motivácia k seba regulácií etického rozhodovania sa.

Hlavnou myšlienkou autorov tejto práce bolo identifikovať vplyv skupinovej identity a sociálnu vzdialenosť súťažiacich v kompetitívnych podmienkach na ich tendenciu k neetickému správaniu.

Participanti tohto experimentu mali reportovať čísla, ako ich skóre z testu a taktiež oponentove ktoré dostali, plus číslo ktoré im bolo náhodne vygenerované, pričom sa neskúmalo to, aké číslo im vygenerovalo, ale to, ktoré oznámili.

Zistenia autorov priniesli, že menej ako polovica ľudí zúčastnených na experimente nikdy neohlásila zlé číslo a tí ktorí klamú, robia to počas celého výskumu. Taktiež potvrdili že sociálna dištancia v zmysle skupinovej indentity od oponenta a spôsob oznamovania čísel zvyšovali tendenciu podvádzať na zvýšenie (svojej) šance na úspech. Ďalším zistením bolo, že participanti, ktorý podvádzali, rovnako znižovali výsledky oponentov ako zvyšovali tie svoje. Vychádzali z teórie, že skupinová identita nemá systematický efekt na kontext, pretože je to heuristika viac ako sociálna preferencia alebo norma (Guala, Filippin 2017), čo dokázali v experimente, a  interpretujú to ako kontext opakovanej kompetície, v ktorom je chuť zvíťaziť vyššia, ako afiliácia k nejakej skupine.


Autor: Tomáš Hajduch

Zdroje

ACFE., (2016). Report to the nations on occupational fraud and abuse. Technical report.
Bernistant, J., Villeval, M.J. (2019) Unethical behavior and group identity in contests. Journal of Economic Psychology, 72 (2019), 128-155
Galperin, B.L., Bennett, R.J., Aquino K. (2010). Status Differentiation of the Protean Self: A Social-Congitive Model of Unethical Behavior in Organizations. Journal of Business Ethics 98 (2011), 407-424
Guala, F., Filipin, A. (2017). The Effect of group identity on distributive choice: Social preference or heuristic? Economic Journal, 127(602), 1047-1068

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej