Ovplyvňuje naša skupinová identita naše sklony k podvádzaniu pri súťaži, alebo ide len o nepodmienečnú túžbu vyhrať? Výskumníci Bernistant a Villeval vysvetľujú tento vzťah experimentom.

Asociácia certifikovaných vyšetrovateľov podvodov (ďalej ACFE; originál Association of Certified Fraud Examiners) odhaduje, že medzi Januárom 2014 až Októbrom 2015 prišli organizácie vďaka neetickému správaniu v organizáciách o zhruba US $6,3 miliárd na základe 2410 prípadov pracovných podvodov zaregistrovaných v tomto období (ACFE, 2016). Pracovný podvod je istou formou pohromy, ak je odhalený, pre každú organizáciu, v ktorej nastane, nakoľko môže zničiť reputáciu a dôveryhodnosť firmy (Bernistant, Villeval, 2019).

Prevalencia neetického správania v súťaživých podmienkach sa stupňuje od intenzity súťaživosti alebo je výsledkom predošlého súťaženia (Bernistant, Villeval, 2019). Mimo týchto environmentálnych faktorov, podľa autorov zohráva úlohu predošlá spojitosť medzi súťažiacimi. Napríklad, zamestnanec súťažiaci o povýšenie proti kolegovi zo svojho tímu sa menej pravdepodobne bude správať neeticky, ako naopak pri súťaži o povýšenie proti členovi iného, vzdialenejšieho tímu alebo skupiny.

Podľa Galperin a kol. je veľmi významný rozdiel v statusoch v zmysle hierarchie spoločnosti, čo ovplyvňuje etickosť správania. Argumentujú tým, že rozdiel v statusoch v organizáciách vytvára izoláciu, ktorá iniciuje aktiváciu „vysoko statusovej skupinovej identity“ ktorej výsledkom je zníženie senzitivity k potrebám out-group (vonkajšej skupiny, inej ako ich vlastnej) a tým sa zmenšuje u týchto pracovníkov motivácia k seba regulácií etického rozhodovania sa.

Hlavnou myšlienkou autorov tejto práce bolo identifikovať vplyv skupinovej identity a sociálnu vzdialenosť súťažiacich v kompetitívnych podmienkach na ich tendenciu k neetickému správaniu.

Participanti tohto experimentu mali reportovať čísla, ako ich skóre z testu a taktiež oponentove ktoré dostali, plus číslo ktoré im bolo náhodne vygenerované, pričom sa neskúmalo to, aké číslo im vygenerovalo, ale to, ktoré oznámili.

Zistenia autorov priniesli, že menej ako polovica ľudí zúčastnených na experimente nikdy neohlásila zlé číslo a tí ktorí klamú, robia to počas celého výskumu. Taktiež potvrdili že sociálna dištancia v zmysle skupinovej indentity od oponenta a spôsob oznamovania čísel zvyšovali tendenciu podvádzať na zvýšenie (svojej) šance na úspech. Ďalším zistením bolo, že participanti, ktorý podvádzali, rovnako znižovali výsledky oponentov ako zvyšovali tie svoje. Vychádzali z teórie, že skupinová identita nemá systematický efekt na kontext, pretože je to heuristika viac ako sociálna preferencia alebo norma (Guala, Filippin 2017), čo dokázali v experimente, a interpretujú to ako kontext opakovanej kompetície, v ktorom je chuť zvíťaziť vyššia, ako afiliácia k nejakej skupine.

Autor: Tomáš Hajduch

Zdroje

ACFE., (2016). Report to the nations on occupational fraud and abuse. Technical report.

Bernistant, J., Villeval, M.J. (2019) Unethical behavior and group identity in contests. Journal of Economic Psychology, 72 (2019), 128-155

Galperin, B.L., Bennett, R.J., Aquino K. (2010). Status Differentiation of the Protean Self: A Social-Congitive Model of Unethical Behavior in Organizations. Journal of Business Ethics 98 (2011), 407-424

Guala, F., Filipin, A. (2017). The Effect of group identity on distributive choice: Social preference or heuristic? Economic Journal, 127(602), 1047-1068

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu. Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka. Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným

Čítať ďalej

Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu

Čítať ďalej

Ekonomická psychológia FSEV

Vyhľadávať v tomto blogu