Preskočiť na hlavný obsah

Najprv práca, potom pláca?


Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu.

Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom. Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty.



Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu, kto zostaví nástroj na presné meranie zemepisnej dĺžky na mori. John Harrison zostrojil počas niekoľkých rokov 4 modely chronometra. No porota dôverovala viac astronomickému riešeniu ako mechanickému. Harrison tak dostal iba časť odmeny. Celú odmenu dostal až po sťažnosti anglickému kráľovi, pár rokov pred smrťou.
Ak sa však planner nemôže zaviazať vyplatením finančnými prostriedkami, mohol by sa zaviazať odmeniť inovátorov patentovými právami.
Aký je teda vhodný systém odmeňovania inovátorov, ak je záväzok obmedzený? Je lepšia finančná odmena, alebo práva duševného vlastníctva?

V štúdii od Alberta Galassa (2020) porovnávali tieto  systémy odmeňovania:
Patentový systém – inovátor má výlučné právo predávať výsledný produkt inovácie.
Jednoduchý systém odmeňovania - inovátor dostane odmenu a inovácia bude zverejnená.
Voliteľný systém odmeňovania - inovátor si môže zvoliť medzi patentom a odmenou.
Price regulation system (systém regulácie cien) – inovátor si ponecháva patentové práva na viac období a vláda platí odmenu za obdobie iba vtedy, ak inovátor účtuje konkurenčnú cenu - stanoví ceny na rovnakej úrovni ako u konkurencie.

Ukázalo sa, že price regulation system môže byť lepší ako patenty a jednoduché odmeny, pretože aj keď planner presmeruje všetky svoje zdroje na alternatívne projekty, zaručuje inovátorovi monopolné zisky.
Ak ale planner nedisponuje veľkým rozpočtom a na trhu s výrobkami sú určité prekážky (napr. vysoká strata mŕtvej váhy - deadweight loss ), ukazuje sa ako lepší jednoduchý systém odmeňovania - kde sa nekombinujú patenty s odmenami. 

Systémy odmeňovania a práva duševného vlastníctva porovnávali predtým autori Shavell & Ypersele (2001). Vo svojej štúdii zistili, že práva duševného vlastníctva nemajú oproti systému odmien žiadnu zásadnú výhodu. No voliteľný systém odmeňovania je nadradený právam duševného vlastníctva.

                                                                                                                                    
Autor: Andrea Petrovajová


Referencie:
Galasso, A. (2020). Rewards versus intellectual property rights when commitment is limited. Journal of Economic Behavior & Organization, 169, 397-411.
Krekáňová, I. (2018, July 27). Príbeh hodinára, ktorý vyriešil jeden z najpálčivejších vedeckých problémov osemnásteho storočia [Web blog post]. Retrieved  from https://dennikn.sk/blog/1190155/pribeh-hodinara-ktory-vyriesil-jeden-z-najpalcivejsich-vedeckych-problemov-osemnasteho-storocia/
Shavell, S., & Van Ypersele, T. (2001). Rewards versus intellectual property rights. The Journal of Law and Economics, 44(2), 525-547.
Slater, J. (2017). Innovation Prizes. Retrieved April 12, 2020 from https://thefutureshapers.com/innovation-prizes/
Tvardzík, J. (2013). Boj strojov a ľudí o prácu vrcholí. Retrieved April 12, 2020 from https://www.etrend.sk/technologie/boj-strojov-a-ludi-o-pracu-vrcholi.html
Obrázok prevzatý z: https://pxhere.com/en/photo/1440169

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej