Preskočiť na hlavný obsah

Rozhodni to za mňa!

Čo keby som vám ponúkla dve možnosti: možnosť robiť rozhodnutia za ostatných a naopak, možnosť delegovať bremeno rozhodnutí na niekoho iného a zbaviť sa tak zodpovednosti? Pre ktorú možnosť by ste sa rozhodli? A koľko by ste boli ochotní za to zaplatiť?

Takéto rozhodovanie o rozhodovaní - nie je to ľahké, že? Urobiť rýchle a správne rozhodnutie, obzvlášť, keď ste pod tlakom. Autori Ertac, Gumren a Gurdal (2019) zisťovali, či a koľko sú ľudia ochotní zaplatiť za to, aby riskantné rozhodnutie za nich vykonal niekto iný, čím by sa vyhli zodpovednosti. A na druhej strane, či a koľko sú ochotní zaplatiť za to, aby si mohli ponechať svoju nezávislosť a rozhodovať sa na vlastnú zodpovednosť. Pracovali teda s dvomi konštruktmi, a to potreba autonómie rozhodovania a túžba vyhnúť sa zodpovednosti v rizikových situáciách.

Tieto konštrukty úzko súvisia s tým, ako sa rozdeľujú rozhodovacie právomoci v skupinách. Byť schopný urobiť rizikové rozhodnutie aj v mene ostatných a prijať zaň zodpovednosť, je jednou z kľúčových charakteristík dobrého lídra (Ertac, Gumren, & Gurdal, 2019). Nie je tajomstvom, že na pozíciách líderstva sa častejšie uplatňujú muži než ženy (Eagly & Karau, 2002). Niekto by mohol tvrdiť, že ešte aj dnes v 21. storočí za to môže diskriminácia žien. Avšak, možno je na mieste sa zamyslieť aj nad otázkou, či sa muži a ženy správajú odlišne pokiaľ ide o rozhodovanie v spoločenskom a ekonomickom kontexte. Získané poznatky v moderných kultúrach poukazujú na to, že ženy sú vo všeobecnosti averznejšie voči riziku, spoločensky orientovanejšie, menej súťaživé či menej konkurencieschopné (Gong & Yang, 2011). 

Berúc do úvahy uvedené zistenia, sa autori Ertac, Gumren a Gurdal (2019) snažili zistiť, či je menšie zastúpenie žien na vysokých pozíciách spôsobené ich nižšou potrebou autonómie pri rozhodovaní, vyššou averziou k zodpovednosti alebo oboma. Taktiež zisťovali, či sa potreba autonómie alebo postoj voči zodpovednosti, mení v závislosti od toho, či jednotlivci delegujú alebo sa rozhodujú v mene muža či ženy. Účastníci experimentu boli rozdelení do dvojíc a k dispozícii mali určité množstvo peňazí, ktoré mali rozdeliť medzi riskantnú možnosť a bezrizikovú(bezpečnú) možnosť. Vždy jedna osoba z dvojice (decision-maker) bola v pozícii robiť rozhodnutia za seba aj za toho druhého (non-decision-maker) a tieto roly sa medzi nimi vystriedali.

A na čo teda títo vedci svojim výskumom prišli? Ženy sú ochotnejšie zaplatiť za to, aby sa vyhli riskantným rozhodnutiam v mene inej osoby a majú nižšiu potrebu autonómie, teda potrebu kontroly nad vlastnými rozhodnutiami. Kdežto muži preukázali väčšiu ochotu prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia, ako aj väčšiu potrebu autonómie, čo naznačuje, že sa budú viac snažiť stať sa vodcami v skupine. Predovšetkým sa o to budú snažiť, pokiaľ sú v skupine aj iní muži, ktorí by nedajbože mali rozhodovať za nich (Ertac, Gumren, & Gurdal, 2019).

Autor: Michaela Kaščáková

Referencie:

Eagly, A. H., Karau, S. J. (2002). Role congruity theory of prejudice toward female leaders. Psychological Review, 109, 573–597.

Ertac, S., & Gurdal, M. Y. (2012). Deciding to decide: Gender, leadership and risk-taking in groups. Journal of Economic Behavior & Organization, 83(1), 24–30. doi:10.1016/j.jebo.2011.06.009 

Ertac, S., Gumren, M., & Gurdal, M. Y. (2019). Demand for Decision Autonomy and the Desire to Avoid Responsibility in Risky Environments: Experimental Evidence. Journal of Economic Psychology, 102200. doi:10.1016/j.joep.2019.102200 

Gong, B., & Yang, C.-L. (2012). Gender differences in risk attitudes: field experiments on the Matrilineal Mosuo and the Patriarchal Yi.  Journal of Economic Behavior & Organization, 83, 59–65.

Obrázky prevzaté z: 
https://www.123rf.com/photo_109358165_stock-illustration-young-troubled-couple-confused-woman-and-man-thinking-together-people-with-question-marks-vector-ill.html
https://www.istockphoto.com/vector/cartoon-vector-direction-sign-with-two-decision-arrows-risk-and-safety-gm691863778-127663451

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...

Je tvoj pohár z polovice plný alebo z polovice prázdny?

Kognitívne skratky v myslení sú jednou zo základných tém psychológie. Jedná sa o rôzne heuristiky, vďaka ktorým nemusíme rozmýšlať priveľa, stačí nám málo námahy a tým šetríme čas. V tomto blogu budem písať o tom ako nás ovplyvňuje jedna z týchto skratiek v myslení – Rámovací efekt .  Rámovací efekt je skratka, kedy sa ľudia rozhodujú o možnostiach vďaka tomu, že sú prezentované pozitívne alebo negatívne, to znamená ako strata alebo ako zisk. V skratke, sú vám predostreté 2 možnosti, ktoré sú totožné iba inak povedané a vy si vyberiete tú pozitívnejšiu. Jeden z najlepších príkladov je ten, že pozitívne zmýšľajúci človek vidí pohár z polovice plný, negatívne zmýšlajúci ho vidí z polovice prázdny. Ak si si ani po takomto vysvetlení niesi istý, že tomu správne chápeš, klik na videjko: Rámovací efekt však môže mať aj negatívny dopad. Keďže sme ním ovplyvnení všetci, všetci znamená aj politici, pri t...