Preskočiť na hlavný obsah

Rozhodni to za mňa!

Čo keby som vám ponúkla dve možnosti: možnosť robiť rozhodnutia za ostatných a naopak, možnosť delegovať bremeno rozhodnutí na niekoho iného a zbaviť sa tak zodpovednosti? Pre ktorú možnosť by ste sa rozhodli? A koľko by ste boli ochotní za to zaplatiť?

Takéto rozhodovanie o rozhodovaní - nie je to ľahké, že? Urobiť rýchle a správne rozhodnutie, obzvlášť, keď ste pod tlakom. Autori Ertac, Gumren a Gurdal (2019) zisťovali, či a koľko sú ľudia ochotní zaplatiť za to, aby riskantné rozhodnutie za nich vykonal niekto iný, čím by sa vyhli zodpovednosti. A na druhej strane, či a koľko sú ochotní zaplatiť za to, aby si mohli ponechať svoju nezávislosť a rozhodovať sa na vlastnú zodpovednosť. Pracovali teda s dvomi konštruktmi, a to potreba autonómie rozhodovania a túžba vyhnúť sa zodpovednosti v rizikových situáciách.

Tieto konštrukty úzko súvisia s tým, ako sa rozdeľujú rozhodovacie právomoci v skupinách. Byť schopný urobiť rizikové rozhodnutie aj v mene ostatných a prijať zaň zodpovednosť, je jednou z kľúčových charakteristík dobrého lídra (Ertac, Gumren, & Gurdal, 2019). Nie je tajomstvom, že na pozíciách líderstva sa častejšie uplatňujú muži než ženy (Eagly & Karau, 2002). Niekto by mohol tvrdiť, že ešte aj dnes v 21. storočí za to môže diskriminácia žien. Avšak, možno je na mieste sa zamyslieť aj nad otázkou, či sa muži a ženy správajú odlišne pokiaľ ide o rozhodovanie v spoločenskom a ekonomickom kontexte. Získané poznatky v moderných kultúrach poukazujú na to, že ženy sú vo všeobecnosti averznejšie voči riziku, spoločensky orientovanejšie, menej súťaživé či menej konkurencieschopné (Gong & Yang, 2011). 

Berúc do úvahy uvedené zistenia, sa autori Ertac, Gumren a Gurdal (2019) snažili zistiť, či je menšie zastúpenie žien na vysokých pozíciách spôsobené ich nižšou potrebou autonómie pri rozhodovaní, vyššou averziou k zodpovednosti alebo oboma. Taktiež zisťovali, či sa potreba autonómie alebo postoj voči zodpovednosti, mení v závislosti od toho, či jednotlivci delegujú alebo sa rozhodujú v mene muža či ženy. Účastníci experimentu boli rozdelení do dvojíc a k dispozícii mali určité množstvo peňazí, ktoré mali rozdeliť medzi riskantnú možnosť a bezrizikovú(bezpečnú) možnosť. Vždy jedna osoba z dvojice (decision-maker) bola v pozícii robiť rozhodnutia za seba aj za toho druhého (non-decision-maker) a tieto roly sa medzi nimi vystriedali.

A na čo teda títo vedci svojim výskumom prišli? Ženy sú ochotnejšie zaplatiť za to, aby sa vyhli riskantným rozhodnutiam v mene inej osoby a majú nižšiu potrebu autonómie, teda potrebu kontroly nad vlastnými rozhodnutiami. Kdežto muži preukázali väčšiu ochotu prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia, ako aj väčšiu potrebu autonómie, čo naznačuje, že sa budú viac snažiť stať sa vodcami v skupine. Predovšetkým sa o to budú snažiť, pokiaľ sú v skupine aj iní muži, ktorí by nedajbože mali rozhodovať za nich (Ertac, Gumren, & Gurdal, 2019).

Autor: Michaela Kaščáková

Referencie:

Eagly, A. H., Karau, S. J. (2002). Role congruity theory of prejudice toward female leaders. Psychological Review, 109, 573–597.

Ertac, S., & Gurdal, M. Y. (2012). Deciding to decide: Gender, leadership and risk-taking in groups. Journal of Economic Behavior & Organization, 83(1), 24–30. doi:10.1016/j.jebo.2011.06.009 

Ertac, S., Gumren, M., & Gurdal, M. Y. (2019). Demand for Decision Autonomy and the Desire to Avoid Responsibility in Risky Environments: Experimental Evidence. Journal of Economic Psychology, 102200. doi:10.1016/j.joep.2019.102200 

Gong, B., & Yang, C.-L. (2012). Gender differences in risk attitudes: field experiments on the Matrilineal Mosuo and the Patriarchal Yi.  Journal of Economic Behavior & Organization, 83, 59–65.

Obrázky prevzaté z: 
https://www.123rf.com/photo_109358165_stock-illustration-young-troubled-couple-confused-woman-and-man-thinking-together-people-with-question-marks-vector-ill.html
https://www.istockphoto.com/vector/cartoon-vector-direction-sign-with-two-decision-arrows-risk-and-safety-gm691863778-127663451

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...