Preskočiť na hlavný obsah

Rozhodni to za mňa!

Čo keby som vám ponúkla dve možnosti: možnosť robiť rozhodnutia za ostatných a naopak, možnosť delegovať bremeno rozhodnutí na niekoho iného a zbaviť sa tak zodpovednosti? Pre ktorú možnosť by ste sa rozhodli? A koľko by ste boli ochotní za to zaplatiť?

Takéto rozhodovanie o rozhodovaní - nie je to ľahké, že? Urobiť rýchle a správne rozhodnutie, obzvlášť, keď ste pod tlakom. Autori Ertac, Gumren a Gurdal (2019) zisťovali, či a koľko sú ľudia ochotní zaplatiť za to, aby riskantné rozhodnutie za nich vykonal niekto iný, čím by sa vyhli zodpovednosti. A na druhej strane, či a koľko sú ochotní zaplatiť za to, aby si mohli ponechať svoju nezávislosť a rozhodovať sa na vlastnú zodpovednosť. Pracovali teda s dvomi konštruktmi, a to potreba autonómie rozhodovania a túžba vyhnúť sa zodpovednosti v rizikových situáciách.

Tieto konštrukty úzko súvisia s tým, ako sa rozdeľujú rozhodovacie právomoci v skupinách. Byť schopný urobiť rizikové rozhodnutie aj v mene ostatných a prijať zaň zodpovednosť, je jednou z kľúčových charakteristík dobrého lídra (Ertac, Gumren, & Gurdal, 2019). Nie je tajomstvom, že na pozíciách líderstva sa častejšie uplatňujú muži než ženy (Eagly & Karau, 2002). Niekto by mohol tvrdiť, že ešte aj dnes v 21. storočí za to môže diskriminácia žien. Avšak, možno je na mieste sa zamyslieť aj nad otázkou, či sa muži a ženy správajú odlišne pokiaľ ide o rozhodovanie v spoločenskom a ekonomickom kontexte. Získané poznatky v moderných kultúrach poukazujú na to, že ženy sú vo všeobecnosti averznejšie voči riziku, spoločensky orientovanejšie, menej súťaživé či menej konkurencieschopné (Gong & Yang, 2011). 

Berúc do úvahy uvedené zistenia, sa autori Ertac, Gumren a Gurdal (2019) snažili zistiť, či je menšie zastúpenie žien na vysokých pozíciách spôsobené ich nižšou potrebou autonómie pri rozhodovaní, vyššou averziou k zodpovednosti alebo oboma. Taktiež zisťovali, či sa potreba autonómie alebo postoj voči zodpovednosti, mení v závislosti od toho, či jednotlivci delegujú alebo sa rozhodujú v mene muža či ženy. Účastníci experimentu boli rozdelení do dvojíc a k dispozícii mali určité množstvo peňazí, ktoré mali rozdeliť medzi riskantnú možnosť a bezrizikovú(bezpečnú) možnosť. Vždy jedna osoba z dvojice (decision-maker) bola v pozícii robiť rozhodnutia za seba aj za toho druhého (non-decision-maker) a tieto roly sa medzi nimi vystriedali.

A na čo teda títo vedci svojim výskumom prišli? Ženy sú ochotnejšie zaplatiť za to, aby sa vyhli riskantným rozhodnutiam v mene inej osoby a majú nižšiu potrebu autonómie, teda potrebu kontroly nad vlastnými rozhodnutiami. Kdežto muži preukázali väčšiu ochotu prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia, ako aj väčšiu potrebu autonómie, čo naznačuje, že sa budú viac snažiť stať sa vodcami v skupine. Predovšetkým sa o to budú snažiť, pokiaľ sú v skupine aj iní muži, ktorí by nedajbože mali rozhodovať za nich (Ertac, Gumren, & Gurdal, 2019).

Autor: Michaela Kaščáková

Referencie:

Eagly, A. H., Karau, S. J. (2002). Role congruity theory of prejudice toward female leaders. Psychological Review, 109, 573–597.

Ertac, S., & Gurdal, M. Y. (2012). Deciding to decide: Gender, leadership and risk-taking in groups. Journal of Economic Behavior & Organization, 83(1), 24–30. doi:10.1016/j.jebo.2011.06.009 

Ertac, S., Gumren, M., & Gurdal, M. Y. (2019). Demand for Decision Autonomy and the Desire to Avoid Responsibility in Risky Environments: Experimental Evidence. Journal of Economic Psychology, 102200. doi:10.1016/j.joep.2019.102200 

Gong, B., & Yang, C.-L. (2012). Gender differences in risk attitudes: field experiments on the Matrilineal Mosuo and the Patriarchal Yi.  Journal of Economic Behavior & Organization, 83, 59–65.

Obrázky prevzaté z: 
https://www.123rf.com/photo_109358165_stock-illustration-young-troubled-couple-confused-woman-and-man-thinking-together-people-with-question-marks-vector-ill.html
https://www.istockphoto.com/vector/cartoon-vector-direction-sign-with-two-decision-arrows-risk-and-safety-gm691863778-127663451

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...

Byť pánom sám sebe!

Sú podnikatelia a samostatne zárobkové osoby spokojnejší s prácou a so svojím životom? Odpovede na tieto otázky zisťovali vedci z Holandska a popísali to v štúdii s názvom „Self-employment and satisfaction with life, work, and leisure“. Väčšina ľudí tuží byť pánom sám sebe a nebyť závislým na platenom mieste a pracovať pre niekoho iného. Nie je to tak u každého a vždy, ale mnoho z nás by si svoj život tak predstavovalo. Mať vlastný biznis, veľa peňazí a kopec voľného času pre milujúcu rodinu, a zábavu.   Pravidlom však je, žiaľ, že nemôžeme   mať všetko. Zakladanie vlastného podniku si vyžaduje veľa času, energie a úsilia na zabránenie možnej hrozby neúspechu ešte niekoľko rokov (Zwan P., Hessels J., Rietveld C. A., 2018). Toto je dôvodom, prečo sú podnikatelia síce spokojní so svojou prácou, ale naopak nie sú spokojní so svojím voľným časom. Podnikatelia zápasia s hľadaním rovnováhy medzi prá...