Čo keby som vám ponúkla dve možnosti: možnosť robiť rozhodnutia za ostatných a naopak, možnosť delegovať bremeno rozhodnutí na niekoho iného a zbaviť sa tak zodpovednosti? Pre ktorú možnosť by ste sa rozhodli? A koľko by ste boli ochotní za to zaplatiť?
Takéto rozhodovanie o rozhodovaní - nie
je to ľahké, že? Urobiť rýchle a správne rozhodnutie, obzvlášť, keď ste
pod tlakom. Autori Ertac, Gumren a Gurdal (2019) zisťovali, či a koľko sú
ľudia ochotní zaplatiť za to, aby riskantné rozhodnutie za nich vykonal niekto
iný, čím by sa vyhli zodpovednosti. A na druhej strane, či a koľko sú
ochotní zaplatiť za to, aby si mohli ponechať svoju nezávislosť a rozhodovať
sa na vlastnú zodpovednosť. Pracovali teda s dvomi konštruktmi, a to potreba
autonómie rozhodovania a túžba vyhnúť sa zodpovednosti v rizikových
situáciách.
Tieto konštrukty úzko súvisia s tým, ako sa
rozdeľujú rozhodovacie právomoci v skupinách. Byť schopný urobiť rizikové
rozhodnutie aj v mene ostatných a prijať zaň zodpovednosť, je jednou
z kľúčových charakteristík dobrého lídra (Ertac, Gumren, & Gurdal,
2019). Nie je tajomstvom, že na pozíciách líderstva sa častejšie uplatňujú
muži než ženy (Eagly & Karau, 2002). Niekto by mohol tvrdiť, že ešte aj
dnes v 21. storočí za to môže diskriminácia žien. Avšak, možno je na
mieste sa zamyslieť aj nad otázkou, či sa muži a ženy správajú odlišne
pokiaľ ide o rozhodovanie v spoločenskom a ekonomickom kontexte.
Získané poznatky v moderných kultúrach poukazujú na to, že ženy sú vo
všeobecnosti averznejšie voči riziku, spoločensky orientovanejšie, menej
súťaživé či menej konkurencieschopné (Gong & Yang, 2011).
Berúc do úvahy uvedené zistenia, sa autori
Ertac, Gumren a Gurdal (2019) snažili zistiť, či je menšie zastúpenie žien
na vysokých pozíciách spôsobené ich nižšou potrebou autonómie pri rozhodovaní,
vyššou averziou k zodpovednosti alebo oboma. Taktiež zisťovali, či sa potreba
autonómie alebo postoj voči zodpovednosti, mení v závislosti od toho, či
jednotlivci delegujú alebo sa rozhodujú v mene muža či ženy. Účastníci
experimentu boli rozdelení do dvojíc a k dispozícii mali určité
množstvo peňazí, ktoré mali rozdeliť medzi riskantnú možnosť a bezrizikovú(bezpečnú) možnosť. Vždy jedna osoba z dvojice (decision-maker) bola
v pozícii robiť rozhodnutia za seba aj za toho druhého
(non-decision-maker) a tieto roly sa medzi nimi vystriedali.
A na čo teda títo vedci svojim výskumom
prišli? Ženy sú ochotnejšie zaplatiť za to, aby sa vyhli riskantným rozhodnutiam
v mene inej osoby a majú nižšiu potrebu autonómie, teda potrebu kontroly nad
vlastnými rozhodnutiami.
Kdežto muži preukázali väčšiu ochotu prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutia,
ako aj väčšiu potrebu autonómie, čo naznačuje, že sa budú viac snažiť stať sa
vodcami v skupine. Predovšetkým sa o to budú snažiť, pokiaľ sú
v skupine aj iní muži, ktorí by nedajbože mali rozhodovať za nich (Ertac,
Gumren, & Gurdal, 2019).
Autor: Michaela Kaščáková
Referencie:
Eagly, A. H., Karau, S. J. (2002). Role
congruity theory of prejudice toward female leaders. Psychological Review,
109, 573–597.
Ertac, S., & Gurdal, M. Y. (2012). Deciding
to decide: Gender, leadership and risk-taking in groups. Journal of Economic
Behavior & Organization, 83(1), 24–30. doi:10.1016/j.jebo.2011.06.009
Ertac, S.,
Gumren, M., & Gurdal, M. Y. (2019). Demand for Decision Autonomy and
the Desire to Avoid Responsibility in Risky Environments: Experimental Evidence.
Journal of Economic Psychology, 102200. doi:10.1016/j.joep.2019.102200
Gong, B., & Yang, C.-L. (2012). Gender
differences in risk attitudes: field experiments on the Matrilineal Mosuo and
the Patriarchal Yi. Journal of
Economic Behavior & Organization, 83, 59–65.
https://www.123rf.com/photo_109358165_stock-illustration-young-troubled-couple-confused-woman-and-man-thinking-together-people-with-question-marks-vector-ill.html
https://www.istockphoto.com/vector/cartoon-vector-direction-sign-with-two-decision-arrows-risk-and-safety-gm691863778-127663451
Komentáre
Zverejnenie komentára