Preskočiť na hlavný obsah

#ostaňdoma pomôžeš krajine #nestresuj pomôžeš ekonomike




Valí sa to z každej strany, však? Televízia, internet, dedinské hlásenia. Čo robiť, čo nerobiť? Ako dlho to bude trvať? Zničí to našu ekonomiku?  Všetci tým dnes žijeme.
Celosvetová pandémia.
Možno o tom nevieš, ale aj tvoje hundranie a obavy za televíznou obrazovkou, ktoré potom šíriš, môžu ovplyvniť to, aký veľký dopad na ekonomiku toto všetko bude mať! Áno, čítaš správne.
Holandskí vedci zistili, že čím viac osobného stresu spotrebitelia zažili počas krízy, tým sa stával ich pohľad na ekonomiku pesimistickejším. Spotrebiteľské naladenie je dôležitým ukazovateľom spotreby, čo má vplyv na celé hospodárstvo. Ak je spotrebiteľ pesimisticky naladený v súvislosti s budúcou finančnou situáciou, začne zvyšovať svoje úspory. Ľudovo povedané, radšej peniaze napchá do ponožky. Ak je spotrebiteľ naopak pozitívny, zvyšuje svoje výdavky čo má priaznivý vplyv na chod ekonomiky. Spotrebiteľské správanie zohráva teda dôležitú úlohu pre hospodárstvo a kolobeh peňazí. Dalo by sa očakávať, že náš stres bude súvisieť najmä s vnímaním našej osobnej, domácej finančnej situácie. Z vedeckých zistení ale vyplýva, že osobný stres súvisel s celkovým vnímaním ekonomiky a vývojom hospodárstva počas krízy, čo je prekvapujúce.
Vypni dnes radšej preto tie správy a nečítaj ,,všetkých internetových odborníkov“ na facebooku. Choď sa radšej prejsť do prírody 😊 Stres má negatívne účinky aj na tvoje zdravie, a prispieva k tvojmu negatívnemu naladeniu, ktorým môžeš nakaziť aj našu ekonomiku. Pesimistická nálada ovplyvní náš nákup a to sa odzrkadlí aj na hospodárstve. To následne ovplyvní naše platy, zvýši sa nezamestnanosť a naše možnosti. Opäť začneme stresovať. Ocitneme sa tak v začarovanom kruhu.
Preto #nestresuj #pomožekonomike #pomôžduševnémuzdraviu

Autorka: Mária Lesičková

Zdroje
Van Giesen, R. I.,  Pieters, R. (2019). Climbing out of an economic crisis: A cycle of consumer sentiment and personal stres. Journal of Economic Psychology, Elsevier, vol. 70(C), 109-124
Gärling, T., Kirchler, E., Lewis, A., & van Raaij, F. (2009). Psychology, Financial Decision Making, and Financial Crises. Psychological Science in the Public Interest, 10(1), 1–47
Van Raaij, W. F., & Gianotten, H. J. (1990). Consumer confidence, expenditure, saving, and credit. Journal of Economic Psychology, 11(2), 269–290
Cohen, S., Tyrrell, D. A., & Smith, A. P. (1993). Negative life events, perceived stress, negative affect, and susceptibility to the common cold. Journal of Personality and Social Psychology, 64(1), 131–140
Hollanders, D., & Vliegenthart, R. (2011). The influence of negative newspaper coverage on consumer confidence: The Dutch case. Journal of Economic Psychology, 32(3), 367–373. 

Komentáre

  1. Myslím, že je čas naučiť sa nové spôsoby, ako zarobiť peniaze z domu. Obchodovanie je vlastne dobré. Začal som sledovať návody na Instaforexe, ktoré založil Ildar Sharipov. Čoskoro začnem cvičiť s demo verziou.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...