Preskočiť na hlavný obsah

#ostaňdoma pomôžeš krajine #nestresuj pomôžeš ekonomike




Valí sa to z každej strany, však? Televízia, internet, dedinské hlásenia. Čo robiť, čo nerobiť? Ako dlho to bude trvať? Zničí to našu ekonomiku?  Všetci tým dnes žijeme.
Celosvetová pandémia.
Možno o tom nevieš, ale aj tvoje hundranie a obavy za televíznou obrazovkou, ktoré potom šíriš, môžu ovplyvniť to, aký veľký dopad na ekonomiku toto všetko bude mať! Áno, čítaš správne.
Holandskí vedci zistili, že čím viac osobného stresu spotrebitelia zažili počas krízy, tým sa stával ich pohľad na ekonomiku pesimistickejším. Spotrebiteľské naladenie je dôležitým ukazovateľom spotreby, čo má vplyv na celé hospodárstvo. Ak je spotrebiteľ pesimisticky naladený v súvislosti s budúcou finančnou situáciou, začne zvyšovať svoje úspory. Ľudovo povedané, radšej peniaze napchá do ponožky. Ak je spotrebiteľ naopak pozitívny, zvyšuje svoje výdavky čo má priaznivý vplyv na chod ekonomiky. Spotrebiteľské správanie zohráva teda dôležitú úlohu pre hospodárstvo a kolobeh peňazí. Dalo by sa očakávať, že náš stres bude súvisieť najmä s vnímaním našej osobnej, domácej finančnej situácie. Z vedeckých zistení ale vyplýva, že osobný stres súvisel s celkovým vnímaním ekonomiky a vývojom hospodárstva počas krízy, čo je prekvapujúce.
Vypni dnes radšej preto tie správy a nečítaj ,,všetkých internetových odborníkov“ na facebooku. Choď sa radšej prejsť do prírody 😊 Stres má negatívne účinky aj na tvoje zdravie, a prispieva k tvojmu negatívnemu naladeniu, ktorým môžeš nakaziť aj našu ekonomiku. Pesimistická nálada ovplyvní náš nákup a to sa odzrkadlí aj na hospodárstve. To následne ovplyvní naše platy, zvýši sa nezamestnanosť a naše možnosti. Opäť začneme stresovať. Ocitneme sa tak v začarovanom kruhu.
Preto #nestresuj #pomožekonomike #pomôžduševnémuzdraviu

Autorka: Mária Lesičková

Zdroje
Van Giesen, R. I.,  Pieters, R. (2019). Climbing out of an economic crisis: A cycle of consumer sentiment and personal stres. Journal of Economic Psychology, Elsevier, vol. 70(C), 109-124
Gärling, T., Kirchler, E., Lewis, A., & van Raaij, F. (2009). Psychology, Financial Decision Making, and Financial Crises. Psychological Science in the Public Interest, 10(1), 1–47
Van Raaij, W. F., & Gianotten, H. J. (1990). Consumer confidence, expenditure, saving, and credit. Journal of Economic Psychology, 11(2), 269–290
Cohen, S., Tyrrell, D. A., & Smith, A. P. (1993). Negative life events, perceived stress, negative affect, and susceptibility to the common cold. Journal of Personality and Social Psychology, 64(1), 131–140
Hollanders, D., & Vliegenthart, R. (2011). The influence of negative newspaper coverage on consumer confidence: The Dutch case. Journal of Economic Psychology, 32(3), 367–373. 

Komentáre

  1. Myslím, že je čas naučiť sa nové spôsoby, ako zarobiť peniaze z domu. Obchodovanie je vlastne dobré. Začal som sledovať návody na Instaforexe, ktoré založil Ildar Sharipov. Čoskoro začnem cvičiť s demo verziou.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...