Preskočiť na hlavný obsah

#ostaňdoma pomôžeš krajine #nestresuj pomôžeš ekonomike




Valí sa to z každej strany, však? Televízia, internet, dedinské hlásenia. Čo robiť, čo nerobiť? Ako dlho to bude trvať? Zničí to našu ekonomiku?  Všetci tým dnes žijeme.
Celosvetová pandémia.
Možno o tom nevieš, ale aj tvoje hundranie a obavy za televíznou obrazovkou, ktoré potom šíriš, môžu ovplyvniť to, aký veľký dopad na ekonomiku toto všetko bude mať! Áno, čítaš správne.
Holandskí vedci zistili, že čím viac osobného stresu spotrebitelia zažili počas krízy, tým sa stával ich pohľad na ekonomiku pesimistickejším. Spotrebiteľské naladenie je dôležitým ukazovateľom spotreby, čo má vplyv na celé hospodárstvo. Ak je spotrebiteľ pesimisticky naladený v súvislosti s budúcou finančnou situáciou, začne zvyšovať svoje úspory. Ľudovo povedané, radšej peniaze napchá do ponožky. Ak je spotrebiteľ naopak pozitívny, zvyšuje svoje výdavky čo má priaznivý vplyv na chod ekonomiky. Spotrebiteľské správanie zohráva teda dôležitú úlohu pre hospodárstvo a kolobeh peňazí. Dalo by sa očakávať, že náš stres bude súvisieť najmä s vnímaním našej osobnej, domácej finančnej situácie. Z vedeckých zistení ale vyplýva, že osobný stres súvisel s celkovým vnímaním ekonomiky a vývojom hospodárstva počas krízy, čo je prekvapujúce.
Vypni dnes radšej preto tie správy a nečítaj ,,všetkých internetových odborníkov“ na facebooku. Choď sa radšej prejsť do prírody 😊 Stres má negatívne účinky aj na tvoje zdravie, a prispieva k tvojmu negatívnemu naladeniu, ktorým môžeš nakaziť aj našu ekonomiku. Pesimistická nálada ovplyvní náš nákup a to sa odzrkadlí aj na hospodárstve. To následne ovplyvní naše platy, zvýši sa nezamestnanosť a naše možnosti. Opäť začneme stresovať. Ocitneme sa tak v začarovanom kruhu.
Preto #nestresuj #pomožekonomike #pomôžduševnémuzdraviu

Autorka: Mária Lesičková

Zdroje ↓
Van Giesen, R. I.,  Pieters, R. (2019). Climbing out of an economic crisis: A cycle of consumer sentiment and personal stres. Journal of Economic Psychology, Elsevier, vol. 70(C), 109-124
Gärling, T., Kirchler, E., Lewis, A., & van Raaij, F. (2009). Psychology, Financial Decision Making, and Financial Crises. Psychological Science in the Public Interest, 10(1), 1–47
Van Raaij, W. F., & Gianotten, H. J. (1990). Consumer confidence, expenditure, saving, and credit. Journal of Economic Psychology, 11(2), 269–290
Cohen, S., Tyrrell, D. A., & Smith, A. P. (1993). Negative life events, perceived stress, negative affect, and susceptibility to the common cold. Journal of Personality and Social Psychology, 64(1), 131–140
Hollanders, D., & Vliegenthart, R. (2011). The influence of negative newspaper coverage on consumer confidence: The Dutch case. Journal of Economic Psychology, 32(3), 367–373. 

Komentáre

  1. Myslím, že je čas naučiť sa nové spôsoby, ako zarobiť peniaze z domu. Obchodovanie je vlastne dobré. Začal som sledovať návody na Instaforexe, ktoré založil Ildar Sharipov. Čoskoro začnem cvičiť s demo verziou.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...