Preskočiť na hlavný obsah

Absencia špekulácií na európskych trhoch so štátnymi dlhopismi



          Európske trhy so štátnymi dlhopismi sa začali skúmať od krízy štátneho dlhu v roku 2009. Celá finančná kríza však začala už v roku 2008 v USA po bankrote americkej investičnej banky Lehman Brothers. Bola spustená hypotékami pre rodiny s nízkym príjmom. Ale toto nebola jediná príčina. Podnikatelia a finančníci začali využívať rôzne finančné nástroje, do ktorých tieto hypotéky zabalili. Využili dlhopisi rôznych inštitúcií a investorov, medzi ktorými bolo aj veľa európskych bánk. Toto spôsobilo, že sa kríza začala rýchlo šíriť po celom svete.


Trh so štátnymi dlhopismi do veľkej miery fragmentuje a vlády hlavne problematických krajín sú stále viac závislé na domácich inštitucionálnych investoroch. Tento jav vyvoláva riziko príliš úzkeho vzťahu medzi vývojom cien vo verejnom a bankovom sektore. Preto toto spojenie týchto dvoch sektorov robí jednotný trh menej efektívnym. Negatívnu úlohu tu tiež zohráva zotrvávajúce nepriaznivé podmienky likvidity na trhu dlhopisných cenných papierov.
Dôsledkom obáv v neschopnosť krajín splácať svoje dlhy, sa výnosy periférnych krajín zvýšili na rekordnú úroveň. A zase výnosy jadrových krajín klesli na rekordné minimá. B. Frijns a R. C. J Zwinkels (2019) si vytvorili vlastný model dynamickej interakcie medzi CDS a trhom so štátnymi dlhopismi v prítomnosti rôznych druhov obchodníkov : arbitrov, špekulantov a obchodníkov s likviditou. Obchoduje sa na dvoch trhoch: trh so štátnymi dlhopismi a trh so swapmi na úverové zlyhanie na štátnom trhu (CDS).

Konečný model:


Empirický model bol založený na literatúre heterogénnych agentoch, v ktorom môžu obchodníci postupovať podľa arbitrážnej stratégie alebo špekulatívnej stratégie. Boli nájdené dôkazy o prítomnosti oboch typov obchodníkov na trhoch so silnejšou účasťou arbitrážnych obchodníkov na dlhopisovom trhu ako na trhu CDS. Obchodníci majú vo zvyku prepínať medzi svojimi stratégiami na základe minulých výsledkov. Taktiež sa ukazuje, že na trhu dlhopisov a CDS majú tiež zahraničný investori vyššiu tendenciu prepínať medzi stratégiami.
Analýza rozptylu ukázala, že štýl špekulácií na úverové rozpätia, ako sa obávali tvorcovia politík, bol obmedzený a boli to hlavne hlavné správy, ktoré ako keby poháňali oba trhy počas európskej dlhovej krízy. Myslím si, že viacej ľudí (medzi nimi aj ja) bežne nesleduje dianie na trhoch s dlhopismi alebo CDS, takže podpora médií bola z tohto hľadiska tiež dôležitá.

Autor: Romana Hermanová


Zdroje:
Gertler, Ľ. (2013). Príčiny fragmentácie trhu so štátnymi dlhopismi. Zborník – Financie a riziko. Slovenská republika, Bratislava. 2013, str. 130. Dostupné na: http://nhf.euba.sk/www_write/files/katedry/kfin/Zbornik_FR_2013b.pdf
Frijns, B., Zwinkels, R. C. J. (2019). Absence of speculation in the European sovereign debt markets. Journal of Economic Behavior and Organization. str. 245 – 261. Dostupné na: www.elsevier.com/locate/jebo.
Gyurcsovicsová, Z., (2016). Európske štátne dlhopisy počas finančnej krízy. str. 35. Dostupné na: https://is.ambis.cz/th/pwwvv/BP-Zuzana_Gyurcsovicsova.pdf

Komentáre

  1. Unknown14. apríla 2020 o 7:23

    Bohužiaľ, teraz je to bežná vec. Vždy som sa rozhodol pracovať so spoľahlivými spoločnosťami, ako je instaforex review https://www.instaforex.com/reviews_forex_traders Chvíľu s nimi pracujem a verím im.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej