Preskočiť na hlavný obsah

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?


Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu:
„Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“

Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti?

Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie.

Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie, kozmetika či cestovanie. Svedomitých ľudí zaujímajú technológie alebo zdravie, a najmenej im vadí platenie poplatkov. Extraverti obľubujú šport, domáce zvieratká, míňanie v podnikoch atď. Prívetivosť sa zas spája napr. s oblečením pre rodinu, kávou či záhradkárstvom. Pýtate sa, prečo je užitočné to vedieť? Pretože nákup produktov, ktoré nám „sedia“, zvyšuje našu životnú spokojnosť, kým opačný prípad má na ňu škodlivý vplyv! Nabudúce tak svojho introvertného kamaráta hneď neodsúďte ako „kaziča zábavy“, keď dá prednosť radšej knihe, než pivu s vami. Očividne len vie, ktorá investícia ho robí šťastným (Matz et al., 2016).


Stále si hovoríte, že poznáte kamaráta, ktorý naozaj kupuje zbytočnosti? Možno máte pravdu. Németh a Zsótér (2017) zoskupujú 9 typov „finančných osobností“ do 3 skupín.* Prvá skupina má k peniazom úzkostlivý a negatívny vzťah, nevedia hospodáriť so svojimi financiami, a preto najčastejšie zápasia s dlhmi. Jedným z obsiahnutých typov je práve „zberateľ“, ktorý si výpredajmi tvorí zásoby zbytočností. Poznáme však aj skupinu typov, ktoré sú naopak ľahkovážne, krátkozraké a radi sa odmeňujú nákupmi. Vo výsledku tak tiež viac minú než ušetria. Napr. taký „žrúti“ dávajú prednosť zábave a riziku pred sporiacim účtom. Výhrou je patriť medzi sebauvedomelé typy, ktoré si kontrolujú príjmy, stanovujú ciele a sú obozretní pri ich dosahovaní. Prečo? Pretože práve poriadok, plán a usilovnosť nám poskytujú mentálnu a finančnú ochranu (Németh a Zsótér, 2017).

Čo si teda treba zapamätať? Potešte sa kúpou vecí, ktoré vám osobnostne „sedia“,
ale robte to plánovane a s patričnou obozretnosťou.

Veronika Hrapková


*pozn. autorky: Všetky typy osobností môžete nájsť opísané v danej štúdii.

Referencie:
Németh, E., & Zsótér, B. (2017). Personality, Attitude and Behavioural Components of Financial Literacy: A Comparative Analysis. Journal of Economics and Behavioral Studies, 9(2), 46-57.

Matz, S. C., Gladstone, J. J., & Stillwell, D. (2016). Money Buys Happiness When Spending Fits Our Personality. Psychological Science, 27(5), 715–725.

Obrázok stiahnutý z: https://bit.ly/2G2lJT4

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...