Preskočiť na hlavný obsah

Kedy je lepšie si neveriť?


Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli.
Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok?
Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov. Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking, a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „zbožné prianie“.
Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a optimizmom v podnikaní. Autorom štúdie primárne nešlo o rozlíšenie medzi týmito modelmi, ale stavali na pochopení, že nadmerná dôvera dáva priestor pre výkon, zatiaľ čo optimizmus nie. Čo teda zistili?
Optimizmus a nadmerná dôvera spolu navzájom súvisia. Obe spoločne vysvetľujú zbožné priania, keď jednotlivci posudzujú svoj výkon a výkon ovplyvňuje ich výnosy. To znamená, že ľudia, ktorí nadhodnocujú svoju výkonnosť, tiež preceňujú pravdepodobnosť výnosov biznisu, do ktorého sa chystajú vrhnúť.
Jednoducho povedané, optimizmus alebo nadmerná dôvera (alebo kombinácia oboch) môže podporiť nie práve výhodné rozhodovanie – napríklad prinúti ctižiadostivých podnikateľov otvoriť si reštauráciu, čo by v prípade, že by boli nezaujatí, pravdepodobne nespravili.

Camerer a Lovallo (1999) prichádzajú s ďalšími zisteniami. Napríklad, že prehnaná dôvera vo svoje schopnosti vedie k nadmernému vstupu do podnikania. Vytvorili experimentálne hry, v ktorých odmeny účastníkov záviseli od ich schopností. Keď bolo očakávanie odmeny založené na ich schopnostiach, mali tendenciu preceňovať svoje šance na úspech a častejšie vstupovali do hier.

Niektoré krajiny vykazujú vysokú mieru začiatočnej aktivity, pretože ich obyvatelia si dôverujú viac ako obyvatelia iných krajín. Napríklad 55% ľudí v Maďarsku a Argentíne verí, že majú dostatočné zručnosti na začiatok podnikania, v porovnaní s 11% v Japonsku alebo 24% vo Švédsku (Koellinger et al., 2007).

Prečo sa vôbec podnikateľské správanie vyznačuje nadmernou dôverou?
Možným dôvodom je, že podnikatelia majú tendenciu považovať svoju situáciu za jedinečnú. Akonáhle identifikujú možnosť zisku, izolujú svoju situáciu a zaobchádzajú s ňou ako s originálnou a neopakovateľnou udalosťou. V dôsledku toho zanedbávajú prípady podobných situácií, ktoré by im mohli pomôcť vytvoriť presnejšie prognózy pravdepodobnosti úspechu.


Alžbeta Dvoranová


Použité zdroje:
Biggest Celebrity Side-Business FAILS [online]. Business Insider, 2012. [cit. dňa 13.4. 2019]. Dostupné na: https://www.businessinsider.com/celebrity-side-business-failures-2012-4
Camerer, C., & Lovallo, D. (1999). Overconfidence and excess entry: An experimental approach. American Economic Review89, 306–318.
Heger, S., & Papageorge, N. (2015). We should totally open a restaurant: How optimism and overconfidence affect beliefs. Journal of Economic Psychology, 67, 177–190.
Koellinger, P., Minniti, M., & Schade, C. (2007). I Think I Can, I Think I Can”: Overconfidence and entrepreneurial behavior. Journal of Economic Psychology, 28(4), 502–527.

Obrázok stiahnutý z: vlastný archív.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu