Natalie
Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú
platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste
o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste
nestihli. Všetky totiž krachli.
Nie
je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že
väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto
„krach“ za následok?
Rozhodovanie
v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia
preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov“. Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking,
a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „zbožné prianie“.
Hegera
a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na
rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti
a optimizmom v podnikaní. Autorom štúdie
primárne nešlo o rozlíšenie medzi týmito modelmi, ale stavali na pochopení, že
nadmerná dôvera dáva priestor pre výkon, zatiaľ čo optimizmus nie. Čo teda
zistili?
Optimizmus
a nadmerná dôvera spolu navzájom súvisia. Obe spoločne vysvetľujú zbožné priania, keď jednotlivci posudzujú
svoj výkon a výkon ovplyvňuje ich výnosy. To znamená, že ľudia, ktorí
nadhodnocujú svoju výkonnosť, tiež preceňujú pravdepodobnosť výnosov biznisu,
do ktorého sa chystajú vrhnúť.
Jednoducho
povedané, optimizmus alebo nadmerná dôvera (alebo kombinácia oboch) môže
podporiť nie práve výhodné rozhodovanie – napríklad prinúti ctižiadostivých podnikateľov
otvoriť si reštauráciu, čo by v prípade, že by boli nezaujatí, pravdepodobne
nespravili.
Camerer a Lovallo (1999) prichádzajú
s ďalšími zisteniami. Napríklad, že prehnaná dôvera vo
svoje schopnosti vedie k nadmernému vstupu do podnikania. Vytvorili
experimentálne hry, v ktorých odmeny účastníkov záviseli od ich schopností. Keď
bolo očakávanie odmeny založené na ich schopnostiach, mali tendenciu preceňovať
svoje šance na úspech a častejšie vstupovali do hier.
Niektoré
krajiny vykazujú vysokú mieru začiatočnej aktivity, pretože ich obyvatelia si
dôverujú viac ako obyvatelia iných krajín. Napríklad 55% ľudí v Maďarsku a Argentíne
verí, že majú dostatočné zručnosti na začiatok podnikania, v porovnaní s 11% v
Japonsku alebo 24% vo Švédsku (Koellinger et al., 2007).
Prečo
sa vôbec podnikateľské správanie vyznačuje nadmernou dôverou?
Možným
dôvodom je, že podnikatelia majú tendenciu považovať svoju situáciu za
jedinečnú. Akonáhle identifikujú možnosť zisku, izolujú svoju situáciu a
zaobchádzajú s ňou ako s originálnou a neopakovateľnou udalosťou. V dôsledku
toho zanedbávajú prípady podobných situácií, ktoré by im mohli pomôcť vytvoriť
presnejšie prognózy pravdepodobnosti úspechu.
Alžbeta
Dvoranová
Použité zdroje:
Biggest Celebrity Side-Business FAILS [online]. Business Insider, 2012.
[cit. dňa 13.4. 2019].
Dostupné na: https://www.businessinsider.com/celebrity-side-business-failures-2012-4
Camerer, C., & Lovallo, D. (1999). Overconfidence
and excess entry: An experimental approach. American Economic Review, 89,
306–318.
Heger, S., & Papageorge, N. (2015). We should
totally open a restaurant: How optimism and overconfidence affect beliefs.
Journal of Economic Psychology, 67, 177–190.
Koellinger, P., Minniti, M., & Schade, C. (2007). „I Think I Can, I Think I Can”: Overconfidence and
entrepreneurial behavior. Journal of
Economic Psychology, 28(4), 502–527.
Obrázok stiahnutý z: vlastný
archív.
Komentáre
Zverejnenie komentára