Preskočiť na hlavný obsah

Medzinárodný trh je hlavne o dôvere ale aj? ....spoločných  bodoch?
Mysleli ste si že dôvera a dôveryhodnosť znamenajú to isté? Tak ste sa mýlili, pretože to tak vôbec nie je a už vôbec to tak neplatí pri medzinárodných obchodoch. O tom, ale aj inom si povieme v tomto blogu.

Dôvera a dôveryhodnosť sú základom takmer všetkých ľudských vzťahov. Dôvere v ekonomike sa zaoberali vo výskumoch posledné dve desaťročia mnohí výskumníci a tá zohráva dôležitú úlohu v hospodárskej výkonnosti a raste, v efektívnosti vlády, finančnom rozvoji a medzinárodných obchodoch a investíciách.

Dôvera je v niečo veriť a dôveryhodnosť znamená ostať spoľahlivým. Tieto dva pojmy sa snažili skúmať aj v štúdii, ktorú napísal Akira Okada (2019) The cultural transmission of trust and trustworthiness. Išlo tu hlavne o Hru dôvery, kde hrali dvaja hráči: investor a prijímateľ, kde investor posielal peniaze prijímateľovi a ten to buď príjme, alebo odmietne. Ak investor vloží peniaze (investíciu) do príjemcu a dôveruje mu, môžu na tom obaja zarobiť veľké peniaze. Sociálne preferencie, a geografická alebo sociálno-ekonomická vzdialenosť tu hrajú kľúčovú úlohu.



Dôvera medzi európskymi krajinami je do značnej miery ovplyvnená kultúrou, kam zahŕňame aj dejiny konfliktov. Menšia bilaterálna dôvera, čiže dôvera medzi európskymi krajinami, vedie k menšiemu obchodu a priamym investíciám. A tak ako to vyšlo vo výskume A. Okadu v Hre dôvery, že vnútorné hodnoty dôvery a dôveryhodnosti závisia od sociálneho prepojenia a že jednotlivci dôverujú tým, ktorí sú im podobnejší, tak sme aj v iných výskumoch zistili, že... to sa dozviete v ďalšom odseku 😊

Povedali by ste, že krajiny medzi sebou obchodujú podľa nejakých komplikovaných vzorcov? Niektoré možno áno, ale ja som sa dozvedela, že na to, aby sa medzi krajinami zvýšil obchod, tak im na to stačia napríklad spoločné hranice, jazyk, ich právny pôvod či koloniálne väzby. Krajiny, ktoré majú napríklad spoločné to že majú pobrežie, tak medzi sebou obchodujú lepšie a ich export je výraznejší, ako medzi krajinou s pobrežím a krajinou s vnútrozemím..... Dokonca ani spoločná mena nemá žiaden výrazný vplyv na export napríklad potravín alebo iného druhu obchodu. Negatívny vplyv na obchod medzi krajinami môže mať aj to, ak majú alebo mali medzi sebou nejakú vojenskú históriu. Naopak, ak sú obe krajiny v GATT, čo je všeobecná dohoda o clách, tak to má pozitívny vplyv na obchod medzi krajinami (Roy, et al., 2014).

Čo ale môže zvýšiť úroveň dôvery medzi krajinami? Napríklad aj to, ak je úroveň finančného rozvoja nízka, čo znamená, že finančný trh je nedostatočne rozvinutý, alebo chýbajú formálne zdroje na financovanie. Dôvera v občanov potencionálnej partnerskej krajiny môže tiež ovplyvňovať rozhodnutie o obchodovaní s druhou krajinou. Nabudúce keď pôjdete do nejakej krajiny, skúste porozmýšľať nad tým, aké spoločné body má s našou krajinou a či by bol obchod s nimi úspešný.
                                                                                                                                      Natália Bačová

Referencie
Okada, A. (2019): The cultural transmission of trust and trustworthiness. Journal of Economic Behavior and Organization.
Roy, D., Munasib, A., Chen X., (2014): Social trust and international trade: the interplay between social trust and formal finance. Review of World Economics. 693-714s. Dostupné na: https://link.springer.com/article/10.1007/s10290-014-0197-2
Sping, E., Grossmann, V., (2013): Does bilateral trust affect intenational movement of goods and Labor? Cesifo Working Paper No. 4235. 40s. Dostupné na: https://poseidon01.ssrn.com/delivery.php?ID=708020093087023094085078079094099109059004061032064017118121011005089092031084099089101045036122006102119119116114026123002084060018059064034126113011080000068090062048016111075084019019005101124123029121126124084004066069087019089004079089084107098&EXT=pdf
Weinhardt, C., (2015): Relation trust in international cooperation: The case of North-South trade negotations. Journal of trust Researches vol. 5., 27-54s. Dostupné na: https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/21515581.2015.1007460



Obrázok prevzatý z:
https://www.freepik.com/free-vector/international-trade-concept-with-flat-design_2455699.htm

Menovky:

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej