Preskočiť na hlavný obsah

Medzinárodný trh je hlavne o dôvere ale aj? ....spoločných  bodoch?
Mysleli ste si že dôvera a dôveryhodnosť znamenajú to isté? Tak ste sa mýlili, pretože to tak vôbec nie je a už vôbec to tak neplatí pri medzinárodných obchodoch. O tom, ale aj inom si povieme v tomto blogu.

Dôvera a dôveryhodnosť sú základom takmer všetkých ľudských vzťahov. Dôvere v ekonomike sa zaoberali vo výskumoch posledné dve desaťročia mnohí výskumníci a tá zohráva dôležitú úlohu v hospodárskej výkonnosti a raste, v efektívnosti vlády, finančnom rozvoji a medzinárodných obchodoch a investíciách.

Dôvera je v niečo veriť a dôveryhodnosť znamená ostať spoľahlivým. Tieto dva pojmy sa snažili skúmať aj v štúdii, ktorú napísal Akira Okada (2019) The cultural transmission of trust and trustworthiness. Išlo tu hlavne o Hru dôvery, kde hrali dvaja hráči: investor a prijímateľ, kde investor posielal peniaze prijímateľovi a ten to buď príjme, alebo odmietne. Ak investor vloží peniaze (investíciu) do príjemcu a dôveruje mu, môžu na tom obaja zarobiť veľké peniaze. Sociálne preferencie, a geografická alebo sociálno-ekonomická vzdialenosť tu hrajú kľúčovú úlohu.



Dôvera medzi európskymi krajinami je do značnej miery ovplyvnená kultúrou, kam zahŕňame aj dejiny konfliktov. Menšia bilaterálna dôvera, čiže dôvera medzi európskymi krajinami, vedie k menšiemu obchodu a priamym investíciám. A tak ako to vyšlo vo výskume A. Okadu v Hre dôvery, že vnútorné hodnoty dôvery a dôveryhodnosti závisia od sociálneho prepojenia a že jednotlivci dôverujú tým, ktorí sú im podobnejší, tak sme aj v iných výskumoch zistili, že... to sa dozviete v ďalšom odseku 😊

Povedali by ste, že krajiny medzi sebou obchodujú podľa nejakých komplikovaných vzorcov? Niektoré možno áno, ale ja som sa dozvedela, že na to, aby sa medzi krajinami zvýšil obchod, tak im na to stačia napríklad spoločné hranice, jazyk, ich právny pôvod či koloniálne väzby. Krajiny, ktoré majú napríklad spoločné to že majú pobrežie, tak medzi sebou obchodujú lepšie a ich export je výraznejší, ako medzi krajinou s pobrežím a krajinou s vnútrozemím..... Dokonca ani spoločná mena nemá žiaden výrazný vplyv na export napríklad potravín alebo iného druhu obchodu. Negatívny vplyv na obchod medzi krajinami môže mať aj to, ak majú alebo mali medzi sebou nejakú vojenskú históriu. Naopak, ak sú obe krajiny v GATT, čo je všeobecná dohoda o clách, tak to má pozitívny vplyv na obchod medzi krajinami (Roy, et al., 2014).

Čo ale môže zvýšiť úroveň dôvery medzi krajinami? Napríklad aj to, ak je úroveň finančného rozvoja nízka, čo znamená, že finančný trh je nedostatočne rozvinutý, alebo chýbajú formálne zdroje na financovanie. Dôvera v občanov potencionálnej partnerskej krajiny môže tiež ovplyvňovať rozhodnutie o obchodovaní s druhou krajinou. Nabudúce keď pôjdete do nejakej krajiny, skúste porozmýšľať nad tým, aké spoločné body má s našou krajinou a či by bol obchod s nimi úspešný.
                                                                                                                                      Natália Bačová



Referencie
Okada, A. (2019): The cultural transmission of trust and trustworthiness. Journal of Economic Behavior and Organization.
Roy, D., Munasib, A., Chen X., (2014): Social trust and international trade: the interplay between social trust and formal finance. Review of World Economics. 693-714s. Dostupné na: https://link.springer.com/article/10.1007/s10290-014-0197-2
Weinhardt, C., (2015): Relation trust in international cooperation: The case of North-South trade negotations. Journal of trust Researches vol. 5., 27-54s. Dostupné na: https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/21515581.2015.1007460



Obrázok prevzatý z:

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu