Preskočiť na hlavný obsah

Medzinárodný trh je hlavne o dôvere ale aj? ....spoločných  bodoch?
Mysleli ste si že dôvera a dôveryhodnosť znamenajú to isté? Tak ste sa mýlili, pretože to tak vôbec nie je a už vôbec to tak neplatí pri medzinárodných obchodoch. O tom, ale aj inom si povieme v tomto blogu.

Dôvera a dôveryhodnosť sú základom takmer všetkých ľudských vzťahov. Dôvere v ekonomike sa zaoberali vo výskumoch posledné dve desaťročia mnohí výskumníci a tá zohráva dôležitú úlohu v hospodárskej výkonnosti a raste, v efektívnosti vlády, finančnom rozvoji a medzinárodných obchodoch a investíciách.

Dôvera je v niečo veriť a dôveryhodnosť znamená ostať spoľahlivým. Tieto dva pojmy sa snažili skúmať aj v štúdii, ktorú napísal Akira Okada (2019) The cultural transmission of trust and trustworthiness. Išlo tu hlavne o Hru dôvery, kde hrali dvaja hráči: investor a prijímateľ, kde investor posielal peniaze prijímateľovi a ten to buď príjme, alebo odmietne. Ak investor vloží peniaze (investíciu) do príjemcu a dôveruje mu, môžu na tom obaja zarobiť veľké peniaze. Sociálne preferencie, a geografická alebo sociálno-ekonomická vzdialenosť tu hrajú kľúčovú úlohu.



Dôvera medzi európskymi krajinami je do značnej miery ovplyvnená kultúrou, kam zahŕňame aj dejiny konfliktov. Menšia bilaterálna dôvera, čiže dôvera medzi európskymi krajinami, vedie k menšiemu obchodu a priamym investíciám. A tak ako to vyšlo vo výskume A. Okadu v Hre dôvery, že vnútorné hodnoty dôvery a dôveryhodnosti závisia od sociálneho prepojenia a že jednotlivci dôverujú tým, ktorí sú im podobnejší, tak sme aj v iných výskumoch zistili, že... to sa dozviete v ďalšom odseku 😊

Povedali by ste, že krajiny medzi sebou obchodujú podľa nejakých komplikovaných vzorcov? Niektoré možno áno, ale ja som sa dozvedela, že na to, aby sa medzi krajinami zvýšil obchod, tak im na to stačia napríklad spoločné hranice, jazyk, ich právny pôvod či koloniálne väzby. Krajiny, ktoré majú napríklad spoločné to že majú pobrežie, tak medzi sebou obchodujú lepšie a ich export je výraznejší, ako medzi krajinou s pobrežím a krajinou s vnútrozemím..... Dokonca ani spoločná mena nemá žiaden výrazný vplyv na export napríklad potravín alebo iného druhu obchodu. Negatívny vplyv na obchod medzi krajinami môže mať aj to, ak majú alebo mali medzi sebou nejakú vojenskú históriu. Naopak, ak sú obe krajiny v GATT, čo je všeobecná dohoda o clách, tak to má pozitívny vplyv na obchod medzi krajinami (Roy, et al., 2014).

Čo ale môže zvýšiť úroveň dôvery medzi krajinami? Napríklad aj to, ak je úroveň finančného rozvoja nízka, čo znamená, že finančný trh je nedostatočne rozvinutý, alebo chýbajú formálne zdroje na financovanie. Dôvera v občanov potencionálnej partnerskej krajiny môže tiež ovplyvňovať rozhodnutie o obchodovaní s druhou krajinou. Nabudúce keď pôjdete do nejakej krajiny, skúste porozmýšľať nad tým, aké spoločné body má s našou krajinou a či by bol obchod s nimi úspešný.
                                                                                                                                      Natália Bačová

Referencie
Okada, A. (2019): The cultural transmission of trust and trustworthiness. Journal of Economic Behavior and Organization.
Roy, D., Munasib, A., Chen X., (2014): Social trust and international trade: the interplay between social trust and formal finance. Review of World Economics. 693-714s. Dostupné na: https://link.springer.com/article/10.1007/s10290-014-0197-2
Sping, E., Grossmann, V., (2013): Does bilateral trust affect intenational movement of goods and Labor? Cesifo Working Paper No. 4235. 40s. Dostupné na: https://poseidon01.ssrn.com/delivery.php?ID=708020093087023094085078079094099109059004061032064017118121011005089092031084099089101045036122006102119119116114026123002084060018059064034126113011080000068090062048016111075084019019005101124123029121126124084004066069087019089004079089084107098&EXT=pdf
Weinhardt, C., (2015): Relation trust in international cooperation: The case of North-South trade negotations. Journal of trust Researches vol. 5., 27-54s. Dostupné na: https://www.tandfonline.com/doi/abs/10.1080/21515581.2015.1007460



Obrázok prevzatý z:
https://www.freepik.com/free-vector/international-trade-concept-with-flat-design_2455699.htm

Menovky:

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej