Preskočiť na hlavný obsah

Peniaze ako liečivá sila?

Peniaze možno nie sú len kus papiera, ktorý vymeníme za niečo, čo má pre nás hodnotu.
Môžu nás ovplyvňovať aj inak? Viete si predstaviť, že jednoduchá myšlienka na peniaze vie zmierniť psychickú ale aj fyzickú bolesť? A ak poviem, že pri predstave utrácania peňazí sa pociťovanie bolesti zvýši? Vyzerá to ako žart. Ako už len môže ovplyvniť myšlienka na peniaze prežívanie bolesti?

Myšlienka na peniaze má psychologickú silu, dosť veľkú na to, aby zmenila reakcie na psychologickú bolesť, akou je sociálne vylúčenie, ale aj na fyzickú bolesť (Zhou, Vohs & Baumeister, 2009).

Na tieto otázky odpovedali autori Zhou, Vohs & Baumeister (2009) v experimentoch, ktoré vykonali na vysokoškolských študentoch. Pri prvom experimente zameranom na psychickú bolesť, jedna polovica mala počítať peniaze, druhá len obyčajné papiere. Následne hrali hru na PC, ktorá ich po niekoľkých kolách vylúčila z hry – zažili sociálne vylúčenie. Fyzickú bolesť merali pomocou namáčania prstov do horúcej vody (50° C). V oboch prípadoch pociťovali nižšiu bolesť tí, ktorí počítali peniažky, namiesto papierov. To znamená, že pociťovali menšiu bolesť zo sociálneho vylúčenia, ale aj menšiu fyzickú bolesť. Cítili sa akosi silnejší, keď mysleli na peniaze.
V ďalších experimentoch skúmali, či strata peňazí môže zvýšiť tieseň zo sociálneho vylúčenia a fyzickú bolesť. Polovica mala napísať svoje výdavky za posledných 30 dní, druhá informácie o počasí. Opakovali hru a namáčanie prstov. V oboch prípadoch sa ukázalo, že premýšľanie o utrácaní peňazí zvýšilo negatívny dopad sociálneho vylúčenia ale aj fyzickej bolesti. 
A čo túžba po peniazoch? Vie ovplyvniť bolesť, ktorú cítime, túžbu po peniazoch?
Vie. Väčšiu túžbu po peniazoch aktivovala fyzická ale aj psychická bolesť. Študenti sa podrobili testovaniu, pri ktorom sa ukázalo ako veľmi vie bolesť ovplyvniť túžbu po peniazoch. V tomto experimente sa zamerali na sociálne vylúčenie pri vyberaní si partnera. Vo výsledku, tí, ktorí boli odmietnutí, mali tendenciu menej prispieť sirotincu a vzdávali sa viac svojich rozkoší pre peniaze. Fyzickú bolesť skúmali slovnými spojeniami, ktoré boli nabité bolesťou, napr. bolesť hlavy. Výsledky ukázali, že myšlienky na fyzickú bolesť takisto zvyšovali túžbu po peniazoch.  

Autori Zaleskiewicz a kol. (2013) zašli ešte ďalej a vyskúmali, že obyčajná interakcia s reálnymi ale dokonca aj hranými peniazmi výrazne znížila strach zo smrti. V tejto štúdii sa symbolická sila peňazí ukázala ako mocný nástroj pri tlmení existenčnej úzkosti.

Vyzerá to tak, že peniaze neplnia len funkciu prostriedku pri výmene tovaru a služieb, ale majú aj jasnú symbolickú silu (Solomon, Greenberg & Pyszczynski, 2004).



Možno nás delí len obyčajná myšlienka na peniaze od lepšieho prežívania nášho krásneho života. Vyskúšate to? 

Autorka: Lucia Slezáková


Zdroje:

Zhou, X., Vohs, D., K., & Baumeister, F., R. (2009). The Symbolic Power of Money. Reminders of Money Alter Social Distress and Physical Pain. Association for Psychological Science. 20(6), 700 – 706.
Zaleskiewicz, T., Gasiorowska, A., Kesebir, P., Luszczynska, A., & Pyszczynski, T. (2013). Money and the fear of death: The symbolic power of money as an existential anxiety buffer. Journal of Economic Psychology. doi: http://dx.doi.org/10.1016/j.joep.2013.02.008
Solomon, S., Greenberg, J., & Pyszczynski, T. (2004). Lethal consumption: Death-denying materialism. Psychology and Consumer Culture: The Struggle for a Good Life in a Materialistic World. 127-146.


Komentáre

  1. Netuší, prečo hovoria, že peniaze nemôžu kúpiť šťastie. Môže si kúpiť veci, ktoré vám prinesú šťastie. Aj keď dnes veľa ľudí prišlo o prácu, je to veľmi znepokojujúce. Pokiaľ ide o mňa, som nezávislý pracovník a cítim, ako sa zhoršuje hospodárska situácia. Tiež sa učím obchodovať s touto spoločnosťou http://www.forex-broker-rating.com/instaforex v prípade, že nedostanem žiadnu prácu skoro.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...