Preskočiť na hlavný obsah

Peniaze ako liečivá sila?

Peniaze možno nie sú len kus papiera, ktorý vymeníme za niečo, čo má pre nás hodnotu.
Môžu nás ovplyvňovať aj inak? Viete si predstaviť, že jednoduchá myšlienka na peniaze vie zmierniť psychickú ale aj fyzickú bolesť? A ak poviem, že pri predstave utrácania peňazí sa pociťovanie bolesti zvýši? Vyzerá to ako žart. Ako už len môže ovplyvniť myšlienka na peniaze prežívanie bolesti?

Myšlienka na peniaze má psychologickú silu, dosť veľkú na to, aby zmenila reakcie na psychologickú bolesť, akou je sociálne vylúčenie, ale aj na fyzickú bolesť (Zhou, Vohs & Baumeister, 2009).

Na tieto otázky odpovedali autori Zhou, Vohs & Baumeister (2009) v experimentoch, ktoré vykonali na vysokoškolských študentoch. Pri prvom experimente zameranom na psychickú bolesť, jedna polovica mala počítať peniaze, druhá len obyčajné papiere. Následne hrali hru na PC, ktorá ich po niekoľkých kolách vylúčila z hry – zažili sociálne vylúčenie. Fyzickú bolesť merali pomocou namáčania prstov do horúcej vody (50° C). V oboch prípadoch pociťovali nižšiu bolesť tí, ktorí počítali peniažky, namiesto papierov. To znamená, že pociťovali menšiu bolesť zo sociálneho vylúčenia, ale aj menšiu fyzickú bolesť. Cítili sa akosi silnejší, keď mysleli na peniaze.
V ďalších experimentoch skúmali, či strata peňazí môže zvýšiť tieseň zo sociálneho vylúčenia a fyzickú bolesť. Polovica mala napísať svoje výdavky za posledných 30 dní, druhá informácie o počasí. Opakovali hru a namáčanie prstov. V oboch prípadoch sa ukázalo, že premýšľanie o utrácaní peňazí zvýšilo negatívny dopad sociálneho vylúčenia ale aj fyzickej bolesti. 
A čo túžba po peniazoch? Vie ovplyvniť bolesť, ktorú cítime, túžbu po peniazoch?
Vie. Väčšiu túžbu po peniazoch aktivovala fyzická ale aj psychická bolesť. Študenti sa podrobili testovaniu, pri ktorom sa ukázalo ako veľmi vie bolesť ovplyvniť túžbu po peniazoch. V tomto experimente sa zamerali na sociálne vylúčenie pri vyberaní si partnera. Vo výsledku, tí, ktorí boli odmietnutí, mali tendenciu menej prispieť sirotincu a vzdávali sa viac svojich rozkoší pre peniaze. Fyzickú bolesť skúmali slovnými spojeniami, ktoré boli nabité bolesťou, napr. bolesť hlavy. Výsledky ukázali, že myšlienky na fyzickú bolesť takisto zvyšovali túžbu po peniazoch.  

Autori Zaleskiewicz a kol. (2013) zašli ešte ďalej a vyskúmali, že obyčajná interakcia s reálnymi ale dokonca aj hranými peniazmi výrazne znížila strach zo smrti. V tejto štúdii sa symbolická sila peňazí ukázala ako mocný nástroj pri tlmení existenčnej úzkosti.

Vyzerá to tak, že peniaze neplnia len funkciu prostriedku pri výmene tovaru a služieb, ale majú aj jasnú symbolickú silu (Solomon, Greenberg & Pyszczynski, 2004).



Možno nás delí len obyčajná myšlienka na peniaze od lepšieho prežívania nášho krásneho života. Vyskúšate to? 

Autorka: Lucia Slezáková


Zdroje:

Zhou, X., Vohs, D., K., & Baumeister, F., R. (2009). The Symbolic Power of Money. Reminders of Money Alter Social Distress and Physical Pain. Association for Psychological Science. 20(6), 700 – 706.
Zaleskiewicz, T., Gasiorowska, A., Kesebir, P., Luszczynska, A., & Pyszczynski, T. (2013). Money and the fear of death: The symbolic power of money as an existential anxiety buffer. Journal of Economic Psychology. doi: http://dx.doi.org/10.1016/j.joep.2013.02.008
Solomon, S., Greenberg, J., & Pyszczynski, T. (2004). Lethal consumption: Death-denying materialism. Psychology and Consumer Culture: The Struggle for a Good Life in a Materialistic World. 127-146.


Komentáre

  1. Netuší, prečo hovoria, že peniaze nemôžu kúpiť šťastie. Môže si kúpiť veci, ktoré vám prinesú šťastie. Aj keď dnes veľa ľudí prišlo o prácu, je to veľmi znepokojujúce. Pokiaľ ide o mňa, som nezávislý pracovník a cítim, ako sa zhoršuje hospodárska situácia. Tiež sa učím obchodovať s touto spoločnosťou http://www.forex-broker-rating.com/instaforex v prípade, že nedostanem žiadnu prácu skoro.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...