Preskočiť na hlavný obsah

Peniaze ako liečivá sila?

Peniaze možno nie sú len kus papiera, ktorý vymeníme za niečo, čo má pre nás hodnotu.
Môžu nás ovplyvňovať aj inak? Viete si predstaviť, že jednoduchá myšlienka na peniaze vie zmierniť psychickú ale aj fyzickú bolesť? A ak poviem, že pri predstave utrácania peňazí sa pociťovanie bolesti zvýši? Vyzerá to ako žart. Ako už len môže ovplyvniť myšlienka na peniaze prežívanie bolesti?

Myšlienka na peniaze má psychologickú silu, dosť veľkú na to, aby zmenila reakcie na psychologickú bolesť, akou je sociálne vylúčenie, ale aj na fyzickú bolesť (Zhou, Vohs & Baumeister, 2009).

Na tieto otázky odpovedali autori Zhou, Vohs & Baumeister (2009) v experimentoch, ktoré vykonali na vysokoškolských študentoch. Pri prvom experimente zameranom na psychickú bolesť, jedna polovica mala počítať peniaze, druhá len obyčajné papiere. Následne hrali hru na PC, ktorá ich po niekoľkých kolách vylúčila z hry – zažili sociálne vylúčenie. Fyzickú bolesť merali pomocou namáčania prstov do horúcej vody (50° C). V oboch prípadoch pociťovali nižšiu bolesť tí, ktorí počítali peniažky, namiesto papierov. To znamená, že pociťovali menšiu bolesť zo sociálneho vylúčenia, ale aj menšiu fyzickú bolesť. Cítili sa akosi silnejší, keď mysleli na peniaze.
V ďalších experimentoch skúmali, či strata peňazí môže zvýšiť tieseň zo sociálneho vylúčenia a fyzickú bolesť. Polovica mala napísať svoje výdavky za posledných 30 dní, druhá informácie o počasí. Opakovali hru a namáčanie prstov. V oboch prípadoch sa ukázalo, že premýšľanie o utrácaní peňazí zvýšilo negatívny dopad sociálneho vylúčenia ale aj fyzickej bolesti. 
A čo túžba po peniazoch? Vie ovplyvniť bolesť, ktorú cítime, túžbu po peniazoch?
Vie. Väčšiu túžbu po peniazoch aktivovala fyzická ale aj psychická bolesť. Študenti sa podrobili testovaniu, pri ktorom sa ukázalo ako veľmi vie bolesť ovplyvniť túžbu po peniazoch. V tomto experimente sa zamerali na sociálne vylúčenie pri vyberaní si partnera. Vo výsledku, tí, ktorí boli odmietnutí, mali tendenciu menej prispieť sirotincu a vzdávali sa viac svojich rozkoší pre peniaze. Fyzickú bolesť skúmali slovnými spojeniami, ktoré boli nabité bolesťou, napr. bolesť hlavy. Výsledky ukázali, že myšlienky na fyzickú bolesť takisto zvyšovali túžbu po peniazoch.  

Autori Zaleskiewicz a kol. (2013) zašli ešte ďalej a vyskúmali, že obyčajná interakcia s reálnymi ale dokonca aj hranými peniazmi výrazne znížila strach zo smrti. V tejto štúdii sa symbolická sila peňazí ukázala ako mocný nástroj pri tlmení existenčnej úzkosti.

Vyzerá to tak, že peniaze neplnia len funkciu prostriedku pri výmene tovaru a služieb, ale majú aj jasnú symbolickú silu (Solomon, Greenberg & Pyszczynski, 2004).



Možno nás delí len obyčajná myšlienka na peniaze od lepšieho prežívania nášho krásneho života. Vyskúšate to? 

Autorka: Lucia Slezáková


Zdroje:

Zhou, X., Vohs, D., K., & Baumeister, F., R. (2009). The Symbolic Power of Money. Reminders of Money Alter Social Distress and Physical Pain. Association for Psychological Science. 20(6), 700 – 706.
Zaleskiewicz, T., Gasiorowska, A., Kesebir, P., Luszczynska, A., & Pyszczynski, T. (2013). Money and the fear of death: The symbolic power of money as an existential anxiety buffer. Journal of Economic Psychology. doi: http://dx.doi.org/10.1016/j.joep.2013.02.008
Solomon, S., Greenberg, J., & Pyszczynski, T. (2004). Lethal consumption: Death-denying materialism. Psychology and Consumer Culture: The Struggle for a Good Life in a Materialistic World. 127-146.


Komentáre

  1. Netuší, prečo hovoria, že peniaze nemôžu kúpiť šťastie. Môže si kúpiť veci, ktoré vám prinesú šťastie. Aj keď dnes veľa ľudí prišlo o prácu, je to veľmi znepokojujúce. Pokiaľ ide o mňa, som nezávislý pracovník a cítim, ako sa zhoršuje hospodárska situácia. Tiež sa učím obchodovať s touto spoločnosťou http://www.forex-broker-rating.com/instaforex v prípade, že nedostanem žiadnu prácu skoro.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...