Preskočiť na hlavný obsah

Si rodovo zaujatý/á?


Rodová predpojatosť (gender bias) označuje tendenciu uprednostňovať jedno pohlavie pred druhým. Dochádza k tomu, keď naše predsudky ovplyvňujú, ako sú muži a ženy hodnotení napríklad v práci či v škole (Wynn, Correll, 2018). Určite si zachytil výhrady, že ženy zarábajú menej ako muži, je ich menej na riadiacich pozíciách a tvoria menšie zastúpenie aj v našej politike. Podľa najnovšej štúdie OSN na 75 krajinách má takmer 90% žien a mužov rodové predsudky (UNDP, 2020).

Dôležitým prvkom, ktorý ovplyvňuje počty žien na pracovných pozíciách je prijímací proces. Dnes je v mnohých firmách čoraz viac využívaná náborová stratégia Employee Referral Program, v ktorej zamestnanci odporučia svojej firme pracovníkov. Táto stratégia má množstvo výhod- šetrí čas, financie, fluktuácia nových zamestnancov je nízka a odporučení zamestnanci sú zvyčajne vysoko kvalifikovaní. Nevýhodou je však to, že zamestnanci odporúčajú sebe podobných ľudí (napríklad bieli muži bielych mužov), čím vzniká na pracovisku nerovnosť (Beugnot, Peterlé, 2020). V štúdií Payscale mali biele ženy o 12% menšiu pravdepodobnosť, že budú odporučené a ženy s inou rasu až o 35% (Frank, 2018). Zaujímavo sa to snažila vyriešiť spoločnosť Intel, v ktorej tvorili muži 75% pracovníkov a tak sa vedenie rozhodlo zdvojnásobiť svojim zamestnancom bonus za odporučenie žien a menšín (Mohan, 2015).


                               Zdroj: Thinkstock: jozefmicic

Beugnot a Peterlé (2020) sa vo svojej štúdií venovali rodovej predpojatosti práve v takomto prijímacom procese. Experiment však robili v laboratórnych podmienkach, aby tak zamedzili tomu, že niekto má vo svojom okolí viac mužov alebo žien. Účastníci mali viackrát vybrať jedného z kandidátov, s ktorým by spolupracovali a jedného do konkurenčného tímu. V jednej podmienke dostali informácie o výkone jednotlivých kandidátov, v druhej zas o nich dostali len základné informácie. Pochopiteľne, keď si mali vybrať kandidáta do konkurenčného tímu, vyberali si toho s nižším výkonom a pokiaľ s ním mali spolupracovať, vybrali si kandidáta s vysokým výkonom. Zaujímavé však je, že výsledky tejto štúdie sú v rozpore s číslami nazačiatku tohto článku. Ženy mali totiž tendenciu vyberať si viac ženy ako mužov. Muži si zas vyberali mužov rovnako ako ženy. Čím to je? Podľa autorov ženy v tomto experimente podliehali pri spolupráci práve rodovej predpojatosti (gender bias) a ako konkurenciu podľa nich preferujú tiež viac ženy, pretože si môžu myslieť, že muži sú súťaživejší. Alebo si ženy uvedomujú svoje znevýhodnenie a tak držia spolu a vyberajú si ženy?

Autorka: Simona Tóthová

Zdroje:
Beugnot, J., Peterlé, E. (2019). Gender Bias in Job Referrals: An Experimental Test. Journal of Economic Psychology,76, 1-12. doi:10.1016/j.joep.2019.102209
Frank, L. (2018, 15.máj). How to Use Employee Referrals Without Giving Up Workplace Diversity. Získané z https://hbr.org/2018/03/how-to-use-employee-referrals-without-giving-up-workplace-diversity
Merluzzi, J., Sterling, A. (2016). Lasting Effects? Referrals and Career Mobility of Demographic Groups in Organizations. ILR Review, 70(1), 105- 131. doi:10.1177/0019793916669507 doi:10.1177/0019793916669507 
Mohan, P. (2015, 29.júl). Intel Will Award Double Referral Bonuses For Diverse Hires. Získané z https://www.fastcompany.com/3049179/intel-will-award-double-referral-bonuses-for-diverse-hires
United Nations Development Programme. (2020). Tackling social norms: A game changer for gender inequalities. Získané z http://hdr.undp.org/sites/default/files/hd_perspectives_gsni.pdf
Wynn, A. T., Correll, S. J. (2018). Combating Gender Bias in Modern Workplaces. Handbooks of Sociology and Social Research, 509–521. doi:10.1007/978-3-319-76333-0_37 



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...