Preskočiť na hlavný obsah

Si rodovo zaujatý/á?


Rodová predpojatosť (gender bias) označuje tendenciu uprednostňovať jedno pohlavie pred druhým. Dochádza k tomu, keď naše predsudky ovplyvňujú, ako sú muži a ženy hodnotení napríklad v práci či v škole (Wynn, Correll, 2018). Určite si zachytil výhrady, že ženy zarábajú menej ako muži, je ich menej na riadiacich pozíciách a tvoria menšie zastúpenie aj v našej politike. Podľa najnovšej štúdie OSN na 75 krajinách má takmer 90% žien a mužov rodové predsudky (UNDP, 2020).

Dôležitým prvkom, ktorý ovplyvňuje počty žien na pracovných pozíciách je prijímací proces. Dnes je v mnohých firmách čoraz viac využívaná náborová stratégia Employee Referral Program, v ktorej zamestnanci odporučia svojej firme pracovníkov. Táto stratégia má množstvo výhod- šetrí čas, financie, fluktuácia nových zamestnancov je nízka a odporučení zamestnanci sú zvyčajne vysoko kvalifikovaní. Nevýhodou je však to, že zamestnanci odporúčajú sebe podobných ľudí (napríklad bieli muži bielych mužov), čím vzniká na pracovisku nerovnosť (Beugnot, Peterlé, 2020). V štúdií Payscale mali biele ženy o 12% menšiu pravdepodobnosť, že budú odporučené a ženy s inou rasu až o 35% (Frank, 2018). Zaujímavo sa to snažila vyriešiť spoločnosť Intel, v ktorej tvorili muži 75% pracovníkov a tak sa vedenie rozhodlo zdvojnásobiť svojim zamestnancom bonus za odporučenie žien a menšín (Mohan, 2015).


                               Zdroj: Thinkstock: jozefmicic

Beugnot a Peterlé (2020) sa vo svojej štúdií venovali rodovej predpojatosti práve v takomto prijímacom procese. Experiment však robili v laboratórnych podmienkach, aby tak zamedzili tomu, že niekto má vo svojom okolí viac mužov alebo žien. Účastníci mali viackrát vybrať jedného z kandidátov, s ktorým by spolupracovali a jedného do konkurenčného tímu. V jednej podmienke dostali informácie o výkone jednotlivých kandidátov, v druhej zas o nich dostali len základné informácie. Pochopiteľne, keď si mali vybrať kandidáta do konkurenčného tímu, vyberali si toho s nižším výkonom a pokiaľ s ním mali spolupracovať, vybrali si kandidáta s vysokým výkonom. Zaujímavé však je, že výsledky tejto štúdie sú v rozpore s číslami nazačiatku tohto článku. Ženy mali totiž tendenciu vyberať si viac ženy ako mužov. Muži si zas vyberali mužov rovnako ako ženy. Čím to je? Podľa autorov ženy v tomto experimente podliehali pri spolupráci práve rodovej predpojatosti (gender bias) a ako konkurenciu podľa nich preferujú tiež viac ženy, pretože si môžu myslieť, že muži sú súťaživejší. Alebo si ženy uvedomujú svoje znevýhodnenie a tak držia spolu a vyberajú si ženy?

Autorka: Simona Tóthová

Zdroje:
Beugnot, J., Peterlé, E. (2019). Gender Bias in Job Referrals: An Experimental Test. Journal of Economic Psychology,76, 1-12. doi:10.1016/j.joep.2019.102209
Frank, L. (2018, 15.máj). How to Use Employee Referrals Without Giving Up Workplace Diversity. Získané z https://hbr.org/2018/03/how-to-use-employee-referrals-without-giving-up-workplace-diversity
Merluzzi, J., Sterling, A. (2016). Lasting Effects? Referrals and Career Mobility of Demographic Groups in Organizations. ILR Review, 70(1), 105- 131. doi:10.1177/0019793916669507 doi:10.1177/0019793916669507 
Mohan, P. (2015, 29.júl). Intel Will Award Double Referral Bonuses For Diverse Hires. Získané z https://www.fastcompany.com/3049179/intel-will-award-double-referral-bonuses-for-diverse-hires
United Nations Development Programme. (2020). Tackling social norms: A game changer for gender inequalities. Získané z http://hdr.undp.org/sites/default/files/hd_perspectives_gsni.pdf
Wynn, A. T., Correll, S. J. (2018). Combating Gender Bias in Modern Workplaces. Handbooks of Sociology and Social Research, 509–521. doi:10.1007/978-3-319-76333-0_37 



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...