Preskočiť na hlavný obsah

Si rodovo zaujatý/á?


Rodová predpojatosť (gender bias) označuje tendenciu uprednostňovať jedno pohlavie pred druhým. Dochádza k tomu, keď naše predsudky ovplyvňujú, ako sú muži a ženy hodnotení napríklad v práci či v škole (Wynn, Correll, 2018). Určite si zachytil výhrady, že ženy zarábajú menej ako muži, je ich menej na riadiacich pozíciách a tvoria menšie zastúpenie aj v našej politike. Podľa najnovšej štúdie OSN na 75 krajinách má takmer 90% žien a mužov rodové predsudky (UNDP, 2020).

Dôležitým prvkom, ktorý ovplyvňuje počty žien na pracovných pozíciách je prijímací proces. Dnes je v mnohých firmách čoraz viac využívaná náborová stratégia Employee Referral Program, v ktorej zamestnanci odporučia svojej firme pracovníkov. Táto stratégia má množstvo výhod- šetrí čas, financie, fluktuácia nových zamestnancov je nízka a odporučení zamestnanci sú zvyčajne vysoko kvalifikovaní. Nevýhodou je však to, že zamestnanci odporúčajú sebe podobných ľudí (napríklad bieli muži bielych mužov), čím vzniká na pracovisku nerovnosť (Beugnot, Peterlé, 2020). V štúdií Payscale mali biele ženy o 12% menšiu pravdepodobnosť, že budú odporučené a ženy s inou rasu až o 35% (Frank, 2018). Zaujímavo sa to snažila vyriešiť spoločnosť Intel, v ktorej tvorili muži 75% pracovníkov a tak sa vedenie rozhodlo zdvojnásobiť svojim zamestnancom bonus za odporučenie žien a menšín (Mohan, 2015).


                               Zdroj: Thinkstock: jozefmicic

Beugnot a Peterlé (2020) sa vo svojej štúdií venovali rodovej predpojatosti práve v takomto prijímacom procese. Experiment však robili v laboratórnych podmienkach, aby tak zamedzili tomu, že niekto má vo svojom okolí viac mužov alebo žien. Účastníci mali viackrát vybrať jedného z kandidátov, s ktorým by spolupracovali a jedného do konkurenčného tímu. V jednej podmienke dostali informácie o výkone jednotlivých kandidátov, v druhej zas o nich dostali len základné informácie. Pochopiteľne, keď si mali vybrať kandidáta do konkurenčného tímu, vyberali si toho s nižším výkonom a pokiaľ s ním mali spolupracovať, vybrali si kandidáta s vysokým výkonom. Zaujímavé však je, že výsledky tejto štúdie sú v rozpore s číslami nazačiatku tohto článku. Ženy mali totiž tendenciu vyberať si viac ženy ako mužov. Muži si zas vyberali mužov rovnako ako ženy. Čím to je? Podľa autorov ženy v tomto experimente podliehali pri spolupráci práve rodovej predpojatosti (gender bias) a ako konkurenciu podľa nich preferujú tiež viac ženy, pretože si môžu myslieť, že muži sú súťaživejší. Alebo si ženy uvedomujú svoje znevýhodnenie a tak držia spolu a vyberajú si ženy?

Autorka: Simona Tóthová

Zdroje:
Beugnot, J., Peterlé, E. (2019). Gender Bias in Job Referrals: An Experimental Test. Journal of Economic Psychology,76, 1-12. doi:10.1016/j.joep.2019.102209
Frank, L. (2018, 15.máj). How to Use Employee Referrals Without Giving Up Workplace Diversity. Získané z https://hbr.org/2018/03/how-to-use-employee-referrals-without-giving-up-workplace-diversity
Merluzzi, J., Sterling, A. (2016). Lasting Effects? Referrals and Career Mobility of Demographic Groups in Organizations. ILR Review, 70(1), 105- 131. doi:10.1177/0019793916669507 doi:10.1177/0019793916669507 
Mohan, P. (2015, 29.júl). Intel Will Award Double Referral Bonuses For Diverse Hires. Získané z https://www.fastcompany.com/3049179/intel-will-award-double-referral-bonuses-for-diverse-hires
United Nations Development Programme. (2020). Tackling social norms: A game changer for gender inequalities. Získané z http://hdr.undp.org/sites/default/files/hd_perspectives_gsni.pdf
Wynn, A. T., Correll, S. J. (2018). Combating Gender Bias in Modern Workplaces. Handbooks of Sociology and Social Research, 509–521. doi:10.1007/978-3-319-76333-0_37 



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...