Preskočiť na hlavný obsah

Je drahšie naozaj lepšie než lacnejšie?


Väčšina ľudí verí tomu, že ak niečo stojí viac, je to kvalitnejšie a lepšie v porovnaní s tým čo stojí menej. Ako je tomu pri liečivách a liekoch? Môžeme veriť lacnejším liekom alebo je to len marketingový a ekonomický ťah?




Celý tento príspevok, ktorý ste si práve otvorili vám ponúkne pohľad na originálne lieky plus generické lieky a zotrvačnosť pri ich výbere. Určite nie každý z nás pozná pojem generický liek a tak si ho na úvod vysvetlíme. Podľa štátneho ústavu pre kontrolu liečiv je generický liek (generiká) taký liek obsahujúci liečivá, ktoré nie sú chránené patentom. Tieto lieky sú rovnako účinné ako originálne lieky, sú však oveľa lacnejšie. Preto ak chcete ušetriť v lekárni za lieky, pýtajte si generiká. Je už len na vás či im budete veriť alebo zostanete verní originálnym liekom.

Tendenciu spotrebiteľov nakupovať výrobky nazývame zotrvačnosť. Yuki Ito a kolegovia (2020) v Japonsku  sa zamerali na bežne predávajúce lieky na zníženie cholesterolu a porovnávali situácie pred nástupom a po nástupe generického liečiva. Zistili, že u väčšiny stálych pacientov prevládala voľba originálneho lieku pred generickým. V ich prípade nezohrala úlohu ani nižšia cena a prevládala zotrvačnosť k originálu.  V porovnaní s novými pacientami, ktorý s originálnym liekom nemali skúsenosť a vyberali si skôr generické liečivo tak zistili veľké rozdiely.  Týmto chceli zistiť, kedy je ten správny čas pre nástup generetík. Simulácie naznačovali, že, napríklad upozorňovanie pacientov, aby prešli na lacnejšie generické lieky, môže mať významné účinky a umožňuje pacientom optimálny výber.

Generické alternatívy ako je už vyššie spomínané vstupujú na farmaceutický trh po uplynutí platnosti patentu na pôvodnú značku. Firmy, ktoré vyrábajú generiká, musia mať rovnakú kvalitu tovární ako originálne lieky. EÚ krajiny postupne čoraz intenzívnejšie využívajú potenciál generických liekov. Dopad to bude mať aj na ekonomiku, nakoľko cena týchto liekov je nižšia než cena originálov (Mazag, 2006).

Nesmieme zabúdať na to, že výroba nových liečiv, ako opisujú vo svojej práci Kriška a Remko (2014), je veľmi náročná a môžu nastať zlyhania a neúspechy pri klinických skúškach od ktorých sa odvíja nie len ekonomický dopad ale aj bezpečnosť pacientov, ktorí dôverujú novým alternatívam.
Uvedenie generického lieku na trh znamená tiež väčšiu súťaživosť a nižšie náklady na marketing, čo znižuje konečnú cenu. V roku 1950 poznali len jeden liek od bolesti pod názvom Tylenol. Dnes liek proti bolesti nájdeme v rôznych podobách, či už originály alebo generiká (Mazag, 2006).

Podľa PharmDr. Miroslavy Snopkovej, PhD. pacienti na Slovensku viac dôverujú liekom, ktoré používajú dlhodobo. To znamená, že cena lieku nie je v tomto prípade rozhodujúca, prevláda tu zotrvačnosť. Ďalším prevládajúcim faktorom je odporúčanie lekára. V tomto prípade si pacienti vyberú skôr overený a predpísaný liek než jeho lacnejšiu alternatívu- generikum.
Tak ako sa rozhodnete pri budúcom nákupe liekov vy? Zostanete verní originálu alebo siahnete po generickej alternatíve?


                                                                                                                     Autor: Patrícia Hrobáriková



Zdroje:
Yuki Ito, Konan Hara, Yasuki Kobayashi. 2020. The effect of inertia on brand-name versus generic drug choices
Snopková, M. 2013. Farmakoterapia- Originál verzus generikum, Primárny kontakt Informácie na jednom mieste, 01/2013, Health Strategies, s.r.o, ISSN 1339-5009
Szalayová A. 2011. Generická preskripcia, Health Policy Institute 2011, ISBN 978-80-969907-9-5

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...