Preskočiť na hlavný obsah

Je drahšie naozaj lepšie než lacnejšie?


Väčšina ľudí verí tomu, že ak niečo stojí viac, je to kvalitnejšie a lepšie v porovnaní s tým čo stojí menej. Ako je tomu pri liečivách a liekoch? Môžeme veriť lacnejším liekom alebo je to len marketingový a ekonomický ťah?




Celý tento príspevok, ktorý ste si práve otvorili vám ponúkne pohľad na originálne lieky plus generické lieky a zotrvačnosť pri ich výbere. Určite nie každý z nás pozná pojem generický liek a tak si ho na úvod vysvetlíme. Podľa štátneho ústavu pre kontrolu liečiv je generický liek (generiká) taký liek obsahujúci liečivá, ktoré nie sú chránené patentom. Tieto lieky sú rovnako účinné ako originálne lieky, sú však oveľa lacnejšie. Preto ak chcete ušetriť v lekárni za lieky, pýtajte si generiká. Je už len na vás či im budete veriť alebo zostanete verní originálnym liekom.

Tendenciu spotrebiteľov nakupovať výrobky nazývame zotrvačnosť. Yuki Ito a kolegovia (2020) v Japonsku  sa zamerali na bežne predávajúce lieky na zníženie cholesterolu a porovnávali situácie pred nástupom a po nástupe generického liečiva. Zistili, že u väčšiny stálych pacientov prevládala voľba originálneho lieku pred generickým. V ich prípade nezohrala úlohu ani nižšia cena a prevládala zotrvačnosť k originálu.  V porovnaní s novými pacientami, ktorý s originálnym liekom nemali skúsenosť a vyberali si skôr generické liečivo tak zistili veľké rozdiely.  Týmto chceli zistiť, kedy je ten správny čas pre nástup generetík. Simulácie naznačovali, že, napríklad upozorňovanie pacientov, aby prešli na lacnejšie generické lieky, môže mať významné účinky a umožňuje pacientom optimálny výber.

Generické alternatívy ako je už vyššie spomínané vstupujú na farmaceutický trh po uplynutí platnosti patentu na pôvodnú značku. Firmy, ktoré vyrábajú generiká, musia mať rovnakú kvalitu tovární ako originálne lieky. EÚ krajiny postupne čoraz intenzívnejšie využívajú potenciál generických liekov. Dopad to bude mať aj na ekonomiku, nakoľko cena týchto liekov je nižšia než cena originálov (Mazag, 2006).

Nesmieme zabúdať na to, že výroba nových liečiv, ako opisujú vo svojej práci Kriška a Remko (2014), je veľmi náročná a môžu nastať zlyhania a neúspechy pri klinických skúškach od ktorých sa odvíja nie len ekonomický dopad ale aj bezpečnosť pacientov, ktorí dôverujú novým alternatívam.
Uvedenie generického lieku na trh znamená tiež väčšiu súťaživosť a nižšie náklady na marketing, čo znižuje konečnú cenu. V roku 1950 poznali len jeden liek od bolesti pod názvom Tylenol. Dnes liek proti bolesti nájdeme v rôznych podobách, či už originály alebo generiká (Mazag, 2006).

Podľa PharmDr. Miroslavy Snopkovej, PhD. pacienti na Slovensku viac dôverujú liekom, ktoré používajú dlhodobo. To znamená, že cena lieku nie je v tomto prípade rozhodujúca, prevláda tu zotrvačnosť. Ďalším prevládajúcim faktorom je odporúčanie lekára. V tomto prípade si pacienti vyberú skôr overený a predpísaný liek než jeho lacnejšiu alternatívu- generikum.
Tak ako sa rozhodnete pri budúcom nákupe liekov vy? Zostanete verní originálu alebo siahnete po generickej alternatíve?


                                                                                                                     Autor: Patrícia Hrobáriková



Zdroje:
Yuki Ito, Konan Hara, Yasuki Kobayashi. 2020. The effect of inertia on brand-name versus generic drug choices
Snopková, M. 2013. Farmakoterapia- Originál verzus generikum, Primárny kontakt Informácie na jednom mieste, 01/2013, Health Strategies, s.r.o, ISSN 1339-5009
Szalayová A. 2011. Generická preskripcia, Health Policy Institute 2011, ISBN 978-80-969907-9-5

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...