Preskočiť na hlavný obsah

Je drahšie naozaj lepšie než lacnejšie?


Väčšina ľudí verí tomu, že ak niečo stojí viac, je to kvalitnejšie a lepšie v porovnaní s tým čo stojí menej. Ako je tomu pri liečivách a liekoch? Môžeme veriť lacnejším liekom alebo je to len marketingový a ekonomický ťah?




Celý tento príspevok, ktorý ste si práve otvorili vám ponúkne pohľad na originálne lieky plus generické lieky a zotrvačnosť pri ich výbere. Určite nie každý z nás pozná pojem generický liek a tak si ho na úvod vysvetlíme. Podľa štátneho ústavu pre kontrolu liečiv je generický liek (generiká) taký liek obsahujúci liečivá, ktoré nie sú chránené patentom. Tieto lieky sú rovnako účinné ako originálne lieky, sú však oveľa lacnejšie. Preto ak chcete ušetriť v lekárni za lieky, pýtajte si generiká. Je už len na vás či im budete veriť alebo zostanete verní originálnym liekom.

Tendenciu spotrebiteľov nakupovať výrobky nazývame zotrvačnosť. Yuki Ito a kolegovia (2020) v Japonsku  sa zamerali na bežne predávajúce lieky na zníženie cholesterolu a porovnávali situácie pred nástupom a po nástupe generického liečiva. Zistili, že u väčšiny stálych pacientov prevládala voľba originálneho lieku pred generickým. V ich prípade nezohrala úlohu ani nižšia cena a prevládala zotrvačnosť k originálu.  V porovnaní s novými pacientami, ktorý s originálnym liekom nemali skúsenosť a vyberali si skôr generické liečivo tak zistili veľké rozdiely.  Týmto chceli zistiť, kedy je ten správny čas pre nástup generetík. Simulácie naznačovali, že, napríklad upozorňovanie pacientov, aby prešli na lacnejšie generické lieky, môže mať významné účinky a umožňuje pacientom optimálny výber.

Generické alternatívy ako je už vyššie spomínané vstupujú na farmaceutický trh po uplynutí platnosti patentu na pôvodnú značku. Firmy, ktoré vyrábajú generiká, musia mať rovnakú kvalitu tovární ako originálne lieky. EÚ krajiny postupne čoraz intenzívnejšie využívajú potenciál generických liekov. Dopad to bude mať aj na ekonomiku, nakoľko cena týchto liekov je nižšia než cena originálov (Mazag, 2006).

Nesmieme zabúdať na to, že výroba nových liečiv, ako opisujú vo svojej práci Kriška a Remko (2014), je veľmi náročná a môžu nastať zlyhania a neúspechy pri klinických skúškach od ktorých sa odvíja nie len ekonomický dopad ale aj bezpečnosť pacientov, ktorí dôverujú novým alternatívam.
Uvedenie generického lieku na trh znamená tiež väčšiu súťaživosť a nižšie náklady na marketing, čo znižuje konečnú cenu. V roku 1950 poznali len jeden liek od bolesti pod názvom Tylenol. Dnes liek proti bolesti nájdeme v rôznych podobách, či už originály alebo generiká (Mazag, 2006).

Podľa PharmDr. Miroslavy Snopkovej, PhD. pacienti na Slovensku viac dôverujú liekom, ktoré používajú dlhodobo. To znamená, že cena lieku nie je v tomto prípade rozhodujúca, prevláda tu zotrvačnosť. Ďalším prevládajúcim faktorom je odporúčanie lekára. V tomto prípade si pacienti vyberú skôr overený a predpísaný liek než jeho lacnejšiu alternatívu- generikum.
Tak ako sa rozhodnete pri budúcom nákupe liekov vy? Zostanete verní originálu alebo siahnete po generickej alternatíve?


                                                                                                                     Autor: Patrícia Hrobáriková



Zdroje:
Yuki Ito, Konan Hara, Yasuki Kobayashi. 2020. The effect of inertia on brand-name versus generic drug choices
Snopková, M. 2013. Farmakoterapia- Originál verzus generikum, Primárny kontakt Informácie na jednom mieste, 01/2013, Health Strategies, s.r.o, ISSN 1339-5009
Kriška, Remko. 2014. Nový liek môže zlyhať? Kedy? Ako? Zlyhanie farmakoterapie na úrovni vývoja nového lieku, dostupné na internete: https://www.researchgate.net/profile/Milan_Remko/publication/264542101_FAILURE_OF_NEW_DRUG_WHEN_AND_HOW_FAILURE_OF_PHARMACOTHERAPY_ON_THE_LEVEL_OF_NEW_DRUG_DEVELOPMENT/links/5b9b827645851574f7c734f6/FAILURE-OF-NEW-DRUG-WHEN-AND-HOW-FAILURE-OF-PHARMACOTHERAPY-ON-THE-LEVEL-OF-NEW-DRUG-DEVELOPMENT.pdf
Szalayová A. 2011. Generická preskripcia, Health Policy Institute 2011, ISBN 978-80-969907-9-5
https://www.sukl.sk/hlavna-stranka/slovenska-verzia/databazy-a-servis/faq/co-je-to-genericky-liek?page_id=505
www.sukl.sk

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej