Preskočiť na hlavný obsah

Kto sa najviac bojí?



Desí ťa niekedy stav na tvojom bankovom účte? Nezúfaj, nie si v tom sám.

Peniaze hýbu našimi životmi a prinášajú nám možnosti, zážitky, splnené sny, ale taktiež obavy a strach. Veľká časť populácie vo vyspelých krajinách sa skutočne strachuje a obáva o svoje financie. Pozrime sa napríklad na Veľkú Britániu – až jedna z piatich dospelých osôb vo výskume zaoberajúcom sa financiami uviedlo, že sa utápa v strachu o svoje peniaze a dlhy (Money Advice Services, 2017).

Finančné obavy sú opakujúce sa negatívne myšlienky o vlastnej finančnej situácii. Môžu mať vážne psychické následky odrážajúce sa na našom duševnom zdravý. Nízky príjem alebo vysoká zadlženosť môžu spôsobovať psychickú nepohodu, oslabovať duševné zdravie a celkovo zhoršovať kognitívne fungovanie človeka (e.g., Fitch, Hamilton, Bassett, & Davey, 2011; Kahneman  &Deaton, 2010; Turunenetal., 2014).


V Holandsku sa témou finančných obáv zaoberali Bruijn a Antonides (2020), ktorí skúmali rolu finančných a socio-demografických determinantov týkajúcich sa finančných obáv. Zjednodušene povedané – ako  a či príjem, vek a vzdelanie vplývajú na finančné obavy a strach ľudí.

A čo zistili?

So zvyšujúcim sa príjmom klesá miera finančných obáv. Teda, ľudia s nižším príjmom sa o svoje financie obávajú viac ako tí s vyšším príjmom. Zaujímavým zistením bolo aj to, že úroveň vzdelania človeka nechráni pred strachovaním sa o jeho financie, napriek tomu, že s vyšším dosiahnutým vzdelaním by sme mohli očakávať aj vyšší príjem.

Vek v súvislosti s finančnými obavami taktiež zohráva rolu. Starší ľudia sú viac finančne vzdelaní, majú viac skúseností so svojim finančným manažmentom a taktiež sú viac finančne stabilní ako mladší ľudia.

Vrásky teda nemusia súvisieť len so starobou a mladosť s úsmevom, možno je to niekedy práve naopak J

                                                                                              Autorka: Radomíra Rajnohová

Referencie:
Fitch, C., Hamilton,S., Bassett,P., &Davey,R.(2011). The relationship between personal debt and mental health: Asystematic review. Mental Health Review Journal, 16(4), 153–166. https://doi.org/10.1108/13619321111202313.
Money Advice Services. (2017). Money on the mind: a nation feeling the cost. Retrieved August 21, 2018, from https://www.moneyadviceservice.org.uk/en/ corporate/money-on-the-mind–a-nation-feeling-the-cost/preview.
Obrázok dostupný na: https://www.iexpats.com/five-tips-to-ease-your-money-worries/

Komentáre

  1. Anonymný22. júna 2020 o 2:46

    Finančné záležitosti nás ovplyvňujú oveľa viac, ako by sme si mysleli. Peniaze skutočne dokážu kúpiť šťastie a ich nedostatok môže pokaziť náš život. Uvedomil som si to, keď som začal obchodovať. Môžem odporučiť tento instaforex review, možno vás bude zaujímať.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej