Preskočiť na hlavný obsah

Rozhodovať sa ako „ja“ alebo ako „my“?


V slove „tím“ sa žiadne „ja“ nenachádza. Práve táto nevinná slovná hračka v princípe vystihuje podstatu samotného konceptu. Je to však naozaj tak? Moja vlastná skúsenosť ma presviedča skôr o opaku a vzhľadom na štúdie, z ktorých som čerpala, to vyzerá, že v tom nie som sama.

 „Zdá sa mi, že lídri, ktorí pracujú najúčinnejšie, nikdy nehovoria „ja“. A to nie preto, že by to trénovali. Oni nemyslia ako „ja“, oni myslia ako „my“, ako „tím“. Chápu, že ich úlohou je zabezpečiť fungovanie tímu. Tým vytvárajú dôveru, čo pracovníkom umožňuje splniť úlohu.“ -  Peter Drucker

Zástupcovia skupín sa vo všeobecnosti spolupracujú menej ako nezávislí tvorcovia rozhodnutí. Pri použití paradigmy hry dôvery, Song (2008) zistil, že u predstaviteľov skupín je menej pravdepodobné, že spravia prvý ťah ako u jednotlivcov. Podobne Charness a kol. (2007) pomocou hry „Dilema väzňa“ demonštrovali, že zástupcovia skupín sa správajú menej kooperatívne. Tento efekt je najsilnejší u zástupcov, ktorých pozorujú členovia ich skupiny, čo ich vedie k tomu, že vnímaný tlak publika spôsobí menej kooperatívne správanie. Jedným z vysvetlení je, že zástupcovia skupín sa viac zaujímajú o ochranu záujmov skupiny a jednotlivci o svoje vlastné záujmy.


Výsledky poukázali na to, že predstavitelia skupiny mali tendenciu spolupracovať menej, ale iba vtedy, keď nekooperatívna stratégia neznamenala stochastické riziká. Autori diskutovali o koncepte zodpovednosti a averzie k riziku pri výbere pre ostatných. Gong, Baron a Kunreuther (2012) tvrdili, že výber averzie k riziku v skupinách bol spôsobený vyhýbaním sa vine. U participantov bolo pravdepodobnejšie, že si vyberú stratégiu investovania, ak to považujú za obozretné, bez ohľadu toho, čo si myslia, že by si vybrali ich skupiny. Tento model sa dá skôr interpretovať ako motivácia členov skupiny k dodržiavaniu „opatrných“ noriem, ako k naplneniu vnímaného očakávania skupín.

Vo svete práce je cieľom tímu využiť schopnosti jednotlivcov na urýchlenie postupu a zlepšenie výkonnosti. Teória naznačuje, že tím by mal byť kolektívne inteligentnejší ako najchytrejší člen a mal by byť schopný robiť lepšie rozhodnutia ako ktorýkoľvek jednotlivec.
V skutočnosti je v tíme „ja“, najmä keď sa „ja“ zhoduje s ostatnými ohľadom zdieľaných hodnôt a ponúka to najlepšie na podporu skupinových cieľov.

Autorka: Kristína Mičeková

Referencie:
Atanasov, P., & Kunreuther, H. (2015). Cautious Defection: Group Representatives Cooperate and Risk Less than Individuals. Journal of Behavioral Decision Making, 29(4), 372–380. doi:10.1002/bdm.1880 
Charness, G., Rigotti, L., & Rustichini, A. (2007). Individual behavior and group membership. The American Economic Review, 97(4), 1340–1352.
Gong, M., Baron, J., & Kunreuther, H. (2012). Why do groups cooperate more than individuals to reduce risks? Theory and Decision, 75(1), 101–116. doi:10.1007/s11238-012-9318-3
Kugler, T., Kausel, E. E., & Kocher, M. G. (2012). Are groups more rational than individuals? A review of interactive decision making in groups. Wiley Interdisciplinary Reviews: Cognitive Science, 3(4), 471–482. doi:10.1002/wcs.1184 
Song, F. (2008). Trust and reciprocity behavior and behavioral forecasts: Individuals versus group-representatives. Games and Economic Behavior, 62(2), 675–696. doi:10.1016/j.geb.2007.06.002 
 Waichman, I., & Blanckenburg, K. von. (2019). Is There No “I” in “Team”? Interindividual-Intergroup Discontinuity Effect in a Cournot Competition Experiment. Journal of Economic Psychology. doi:10.1016/j.joep.2019.06.004 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...

AKO VPLÝVA MYŠLIENKA ÚMRTIA NA ČLOVEKA?

Nikto nie je nesmrteľný. Každého z nás sužuje úzkosť súvisiaca s uvedomením si úmrtnosti. Ľudia čelia strachu zo smrti tým, že sa pokúšajú nájsť zmysel života vo svete. Toto správanie popisuje Terror managment theory (TMT), ktorá naznačuje, že úzkosť a psychické utrpenie človek tlmí investíciou do kultúrnych noriem a presvedčení.  Preskúmanie literatúry o tomto správaní a postojoch ľudí odhaľuje, že myšlienka úmrtnosti môže viesť k chamtivosti ale aj k veľkorysosti. V snahe porozumieť týmto rozporným zisteniam bolo navrhnuté spojenie TMT a normatívneho správania, čo predpovedá, že myšlienka úmrtnosti vedie ľudí k dodržaniu ktorejkoľvek kultúrnej normy, ktorá je v súčasnosti najvýznamnejšia (Jonas a kol., 2013). Na otestovanie tejto myšlienky boli vykonané experimenty, ktoré ukázali, že u ľudí sa po pripomenutí úmrtia prejavila chamtivosť a materialistické správanie. Čiže ľudia neboli ochotný darovať finančnú čiastku charitatívnej organizácií. Zaujímavé je, že na dosiahnutie ...