V slove
„tím“ sa žiadne „ja“ nenachádza. Práve táto nevinná slovná hračka
v princípe vystihuje podstatu samotného konceptu. Je to však naozaj tak?
Moja vlastná skúsenosť ma presviedča skôr o opaku a vzhľadom na
štúdie, z ktorých som čerpala, to vyzerá, že v tom nie som sama.
„Zdá sa mi, že lídri, ktorí pracujú
najúčinnejšie, nikdy nehovoria „ja“. A to nie preto, že by to trénovali. Oni
nemyslia ako „ja“, oni myslia ako „my“, ako „tím“. Chápu, že ich úlohou je
zabezpečiť fungovanie tímu. Tým vytvárajú dôveru, čo pracovníkom umožňuje
splniť úlohu.“ - Peter Drucker
Zástupcovia
skupín sa vo všeobecnosti spolupracujú menej ako nezávislí tvorcovia
rozhodnutí. Pri použití paradigmy hry dôvery, Song (2008) zistil, že u
predstaviteľov skupín je menej pravdepodobné, že spravia prvý ťah ako
u jednotlivcov. Podobne Charness a kol. (2007) pomocou hry „Dilema
väzňa“ demonštrovali, že zástupcovia skupín sa správajú menej kooperatívne.
Tento efekt je najsilnejší u zástupcov, ktorých pozorujú členovia ich
skupiny, čo ich vedie k tomu, že vnímaný tlak publika spôsobí menej
kooperatívne správanie. Jedným z vysvetlení je, že zástupcovia skupín sa
viac zaujímajú o ochranu záujmov skupiny a jednotlivci o svoje
vlastné záujmy.
Výsledky
poukázali na to, že predstavitelia skupiny mali tendenciu spolupracovať menej,
ale iba vtedy, keď nekooperatívna stratégia neznamenala stochastické riziká.
Autori diskutovali o koncepte zodpovednosti a averzie k riziku
pri výbere pre ostatných. Gong, Baron a Kunreuther (2012) tvrdili, že
výber averzie k riziku v skupinách bol spôsobený vyhýbaním sa vine.
U participantov bolo pravdepodobnejšie, že si vyberú stratégiu
investovania, ak to považujú za obozretné, bez ohľadu toho, čo si myslia, že by
si vybrali ich skupiny. Tento model sa dá skôr interpretovať ako motivácia
členov skupiny k dodržiavaniu „opatrných“ noriem, ako k naplneniu
vnímaného očakávania skupín.
Vo
svete práce je cieľom tímu využiť schopnosti jednotlivcov na urýchlenie postupu
a zlepšenie výkonnosti. Teória naznačuje, že tím by mal byť kolektívne
inteligentnejší ako najchytrejší člen a mal by byť schopný robiť lepšie
rozhodnutia ako ktorýkoľvek jednotlivec.
V skutočnosti je v tíme
„ja“, najmä keď sa „ja“ zhoduje s ostatnými ohľadom zdieľaných hodnôt a ponúka
to najlepšie na podporu skupinových cieľov.
Autorka: Kristína Mičeková
Referencie:
Atanasov, P., & Kunreuther, H. (2015). Cautious Defection:
Group Representatives Cooperate and Risk Less than Individuals. Journal of
Behavioral Decision Making, 29(4), 372–380. doi:10.1002/bdm.1880
Charness, G., Rigotti,
L., & Rustichini, A. (2007). Individual behavior and group membership. The
American Economic Review, 97(4), 1340–1352.
Gong, M., Baron, J., & Kunreuther, H. (2012). Why do groups
cooperate more than individuals to reduce risks? Theory and Decision, 75(1),
101–116. doi:10.1007/s11238-012-9318-3
Kugler, T., Kausel, E.
E., & Kocher, M. G. (2012). Are groups more rational than individuals? A
review of interactive decision making in groups. Wiley Interdisciplinary
Reviews: Cognitive Science, 3(4), 471–482. doi:10.1002/wcs.1184
Song, F. (2008). Trust and reciprocity behavior and behavioral
forecasts: Individuals versus group-representatives. Games and Economic
Behavior, 62(2), 675–696. doi:10.1016/j.geb.2007.06.002
Waichman, I., & Blanckenburg, K. von. (2019). Is There No
“I” in “Team”? Interindividual-Intergroup Discontinuity Effect in a Cournot
Competition Experiment. Journal of Economic
Psychology. doi:10.1016/j.joep.2019.06.004
Komentáre
Zverejnenie komentára