Čo keby sme mohli kradnúť?

     Patríte medzi ctihodných občanov, ktorí nekradnú? Gratulujem, dokážete rešpektovať vlastníctvo iných. Buďme k sebe na chvíľu úprimní. Naozaj by sme nekradli, ani keby sme mohli?

V spoločnosti fungujú rôzne mechanizmy na vyvolanie rešpektovanie voči vlastníctvu iných. Napríklad vymáhanie práva treťou stranou - nekradneme, pretože nám to zákon nedovoľuje, hrozia nám sankcie, či spoločenská stigma. Ďalej vymáhanie práv z druhej strany - odôvodnená sebaobrana na ochranu svojho majetku. Tretí mechanizmus je vnútorný- rešpekt voči vlastníctvu ako vrodená motivácia. Vďaka interakcií týchto mechanizmov štandardne nekradneme (Ellickson, 1991; Eswaran & Neary, 2014). Čo by sa stalo, ak by existoval iba vnútorný mechanizmus? Ako by to bolo s rešpektovaním vlastníctva?

Túto otázku si položilo už mnoho vedcov. Existuje rozporuplné dôkazy o tom, či averzia voči kradnutiu je (e.g. Jakiela, 2015) alebo nie je (e.g. Smith, 2015) súčasťou vnútorného rešpektu voči vlastníctvu. O vyjasnenie tejto témy sa pokúsili vedci Faillo, Rizzolli a Tontrup (2019). V ich štúdii si 226 participantov zahralo diktátorskú hru so symetrickým akčným priestorom. Je to jednoduchá hra. Dvaja hráči, jeden je pasívny a druhý diktátor. Diktátor sa rozhoduje, či vôbec/koľko majetku si vezme/dá pasívnemu hráčovi.

Majetkom neboli peniaze, ale lotériové karty. Sú hmatateľnejšie a zvýšili tým efekt nároku. Vyjasnenie nároku na daný majetok zaistili dvomi podmienkami. Prvá bola „legálna“. Všetci participanti si kúpili a doniesli päť vlastných lotériových kariet v hodnote 1€. Druhá podmienka zahŕňala „vynaložené úsilie“. Participanti získali ďalšie karty na základe úsilia pri vykonávaní úlohy – slider task. Dôležitú rolu zohrával aj symetrický akčný priestor - diktátori mohli zobrať, alebo aj darovať karty. Toto slobodné rozhodnutie bolo zaistené dvojitou anonymitou. Na záver experimentu všetci participanti vyplnili dotazník. Pasívny hráči hádali, ako sa asi rozhodli ich diktátori. Diktátori mali odhadnúť, čo si myslia pasívny hráči.

Aké boli výsledky? Rešpekt voči vlastníctvu bol celkovo pomerne nízky v oboch podmienkach. Avšak, participanti mali väčší rešpekt voči vlastníctvu iných v podmienke úsilia. Zaujímavé je, že pasívny hráči očakávali u diktátorov nízky rešpekt voči vlastníctvu. A diktátori odhadli nízke očakávania pasívnych hráčov. Nakoniec, všeobecne sa očakávalo menej „krádeže“ v podmienke s úsilím (Faillo, Rizzolli, & Tontrup, 2019).

Čo to znamená? To, že vnútorný rešpekt voči vlastníctvu je pomerne nízky. Úprimná odpoveď na našu otázku je: áno, pravdepodobne by sme kradli viac, ak by sme mohli. Ale mám aj dobrú správu. Výskum ukázal, že nezvykneme brať všetko, čo by sme zobrať mohli. A tiež, že rešpekt voči vlastníctvu je vyšší, ak majiteľ vynaložil úsilie na získanie svojho majetku.  Zdá sa, že mechanizmy na posilnenie rešpektu voči vlastníctvu sú v spoločnosti opodstatnené. No aj vnútorný rešpekt zohráva do istej miery svoju rolu a pomáha limitovať korupciu, či krádeže v spoločnosti.

Referencie:

Ellickson, R. C. (1991). Order without law: How neighbors settle disputes. Harvard University Press.

Eswaran, M., & Neary, H. M. (2014). An Economic Theory of the Evolutionary Emergence of Property Rights. American Economic Journal: Microeconomics, 6(3), 203–226. doi:10.1257/mic.6.3.203 

Faillo, M., Rizzolli, M., & Tontrup, S. (2018). Thou shalt not steal: Taking aversion with legal property claims. Journal of Economic Psychology. doi:10.1016/j.joep.2018.08.009 

Jakiela, P. (2015). How fair shares compare: Experimental evidence from two cultures. Journal of Economic Behavior & Organization, 118, 40–54.

Smith, A. (2015). On the nature of pessimism in taking and giving games. Journal of Behavioral and Experimental Economics, 54, 50–57.

Obrázky dostupné na:

https://www.pexels.com/sk-sk/fotka/banka-bezpecnost-bohatstvo-breh-318820/

https://www.freepik.com/free-photo/mime-as-businessman-holding-money_6351968.htm#page=1&query=lottery&position=7

Autorka: Mária Jurgovská