Preskočiť na hlavný obsah

Čo keby sme mohli kradnúť?



     Patríte medzi ctihodných občanov, ktorí nekradnú? Gratulujem, dokážete rešpektovať vlastníctvo iných. Buďme k sebe na chvíľu úprimní. Naozaj by sme nekradli, ani keby sme mohli?



V spoločnosti fungujú rôzne mechanizmy na vyvolanie rešpektovanie voči vlastníctvu iných. Napríklad vymáhanie práva treťou stranou - nekradneme, pretože nám to zákon nedovoľuje, hrozia nám sankcie, či spoločenská stigma. Ďalej vymáhanie práv z druhej strany - odôvodnená sebaobrana na ochranu svojho majetku. Tretí mechanizmus je vnútorný- rešpekt voči vlastníctvu ako vrodená motivácia. Vďaka interakcií týchto mechanizmov štandardne nekradneme (Ellickson, 1991; Eswaran & Neary, 2014). Čo by sa stalo, ak by existoval iba vnútorný mechanizmus? Ako by to bolo s rešpektovaním vlastníctva?

Túto otázku si položilo už mnoho vedcov. Existuje rozporuplné dôkazy o tom, či averzia voči kradnutiu je (e.g. Jakiela, 2015) alebo nie je (e.g. Smith, 2015) súčasťou vnútorného rešpektu voči vlastníctvu. O vyjasnenie tejto témy sa pokúsili vedci Faillo, Rizzolli a Tontrup (2019). V ich štúdii si 226 participantov zahralo diktátorskú hru so symetrickým akčným priestorom. Je to jednoduchá hra. Dvaja hráči, jeden je pasívny a druhý diktátor. Diktátor sa rozhoduje, či vôbec/koľko majetku si vezme/dá pasívnemu hráčovi.


Majetkom neboli peniaze, ale lotériové karty. Sú hmatateľnejšie a zvýšili tým efekt nároku. Vyjasnenie nároku na daný majetok zaistili dvomi podmienkami. Prvá bola „legálna“. Všetci participanti si kúpili a doniesli päť vlastných lotériových kariet v hodnote 1€. Druhá podmienka zahŕňala „vynaložené úsilie“. Participanti získali ďalšie karty na základe úsilia pri vykonávaní úlohy – slider task. Dôležitú rolu zohrával aj symetrický akčný priestor - diktátori mohli zobrať, alebo aj darovať karty. Toto slobodné rozhodnutie bolo zaistené dvojitou anonymitou. Na záver experimentu všetci participanti vyplnili dotazník. Pasívny hráči hádali, ako sa asi rozhodli ich diktátori. Diktátori mali odhadnúť, čo si myslia pasívny hráči.

Aké boli výsledky? Rešpekt voči vlastníctvu bol celkovo pomerne nízky v oboch podmienkach. Avšak, participanti mali väčší rešpekt voči vlastníctvu iných v podmienke úsilia. Zaujímavé je, že pasívny hráči očakávali u diktátorov nízky rešpekt voči vlastníctvu. A diktátori odhadli nízke očakávania pasívnych hráčov. Nakoniec, všeobecne sa očakávalo menej „krádeže“ v podmienke s úsilím (Faillo, Rizzolli, & Tontrup, 2019).

Čo to znamená? To, že vnútorný rešpekt voči vlastníctvu je pomerne nízky. Úprimná odpoveď na našu otázku je: áno, pravdepodobne by sme kradli viac, ak by sme mohli. Ale mám aj dobrú správu. Výskum ukázal, že nezvykneme brať všetko, čo by sme zobrať mohli. A tiež, že rešpekt voči vlastníctvu je vyšší, ak majiteľ vynaložil úsilie na získanie svojho majetku.  Zdá sa, že mechanizmy na posilnenie rešpektu voči vlastníctvu sú v spoločnosti opodstatnené. No aj vnútorný rešpekt zohráva do istej miery svoju rolu a pomáha limitovať korupciu, či krádeže v spoločnosti.

Referencie:
Ellickson, R. C. (1991). Order without law: How neighbors settle disputes. Harvard University Press.
Eswaran, M., & Neary, H. M. (2014). An Economic Theory of the Evolutionary Emergence of Property Rights. American Economic Journal: Microeconomics, 6(3), 203–226. doi:10.1257/mic.6.3.203 
Faillo, M., Rizzolli, M., & Tontrup, S. (2018). Thou shalt not steal: Taking aversion with legal property claims. Journal of Economic Psychology. doi:10.1016/j.joep.2018.08.009 
Jakiela, P. (2015). How fair shares compare: Experimental evidence from two cultures. Journal of Economic Behavior & Organization, 118, 40–54.
Smith, A. (2015). On the nature of pessimism in taking and giving games. Journal of Behavioral and Experimental Economics, 54, 50–57.
Obrázky dostupné na:
https://www.pexels.com/sk-sk/fotka/banka-bezpecnost-bohatstvo-breh-318820/
https://www.freepik.com/free-photo/mime-as-businessman-holding-money_6351968.htm#page=1&query=lottery&position=7
Autorka: Mária Jurgovská

Komentáre

  1. Anonymný5. augusta 2020 o 2:22

    Krádež je pre mňa veľmi nevhodná. Možno som naivný, ale stále nevidím dôvod, prečo ľudia nemôžu iba zarobiť peniaze čestným spôsobom. Neskôr som sa veľmi zaujímal o obchodovanie a môžem odporučiť spoločnosť Instaforex: https://www.ratingfx.com/instaforex . Pokiaľ ide o mňa, nie je také ľahké nájsť slušnú spoločnosť, keď ste nováčik.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej