Preskočiť na hlavný obsah

Čo keby sme mohli kradnúť?



     Patríte medzi ctihodných občanov, ktorí nekradnú? Gratulujem, dokážete rešpektovať vlastníctvo iných. Buďme k sebe na chvíľu úprimní. Naozaj by sme nekradli, ani keby sme mohli?



V spoločnosti fungujú rôzne mechanizmy na vyvolanie rešpektovanie voči vlastníctvu iných. Napríklad vymáhanie práva treťou stranou - nekradneme, pretože nám to zákon nedovoľuje, hrozia nám sankcie, či spoločenská stigma. Ďalej vymáhanie práv z druhej strany - odôvodnená sebaobrana na ochranu svojho majetku. Tretí mechanizmus je vnútorný- rešpekt voči vlastníctvu ako vrodená motivácia. Vďaka interakcií týchto mechanizmov štandardne nekradneme (Ellickson, 1991; Eswaran & Neary, 2014). Čo by sa stalo, ak by existoval iba vnútorný mechanizmus? Ako by to bolo s rešpektovaním vlastníctva?

Túto otázku si položilo už mnoho vedcov. Existuje rozporuplné dôkazy o tom, či averzia voči kradnutiu je (e.g. Jakiela, 2015) alebo nie je (e.g. Smith, 2015) súčasťou vnútorného rešpektu voči vlastníctvu. O vyjasnenie tejto témy sa pokúsili vedci Faillo, Rizzolli a Tontrup (2019). V ich štúdii si 226 participantov zahralo diktátorskú hru so symetrickým akčným priestorom. Je to jednoduchá hra. Dvaja hráči, jeden je pasívny a druhý diktátor. Diktátor sa rozhoduje, či vôbec/koľko majetku si vezme/dá pasívnemu hráčovi.


Majetkom neboli peniaze, ale lotériové karty. Sú hmatateľnejšie a zvýšili tým efekt nároku. Vyjasnenie nároku na daný majetok zaistili dvomi podmienkami. Prvá bola „legálna“. Všetci participanti si kúpili a doniesli päť vlastných lotériových kariet v hodnote 1€. Druhá podmienka zahŕňala „vynaložené úsilie“. Participanti získali ďalšie karty na základe úsilia pri vykonávaní úlohy – slider task. Dôležitú rolu zohrával aj symetrický akčný priestor - diktátori mohli zobrať, alebo aj darovať karty. Toto slobodné rozhodnutie bolo zaistené dvojitou anonymitou. Na záver experimentu všetci participanti vyplnili dotazník. Pasívny hráči hádali, ako sa asi rozhodli ich diktátori. Diktátori mali odhadnúť, čo si myslia pasívny hráči.

Aké boli výsledky? Rešpekt voči vlastníctvu bol celkovo pomerne nízky v oboch podmienkach. Avšak, participanti mali väčší rešpekt voči vlastníctvu iných v podmienke úsilia. Zaujímavé je, že pasívny hráči očakávali u diktátorov nízky rešpekt voči vlastníctvu. A diktátori odhadli nízke očakávania pasívnych hráčov. Nakoniec, všeobecne sa očakávalo menej „krádeže“ v podmienke s úsilím (Faillo, Rizzolli, & Tontrup, 2019).

Čo to znamená? To, že vnútorný rešpekt voči vlastníctvu je pomerne nízky. Úprimná odpoveď na našu otázku je: áno, pravdepodobne by sme kradli viac, ak by sme mohli. Ale mám aj dobrú správu. Výskum ukázal, že nezvykneme brať všetko, čo by sme zobrať mohli. A tiež, že rešpekt voči vlastníctvu je vyšší, ak majiteľ vynaložil úsilie na získanie svojho majetku.  Zdá sa, že mechanizmy na posilnenie rešpektu voči vlastníctvu sú v spoločnosti opodstatnené. No aj vnútorný rešpekt zohráva do istej miery svoju rolu a pomáha limitovať korupciu, či krádeže v spoločnosti.

Referencie:
Ellickson, R. C. (1991). Order without law: How neighbors settle disputes. Harvard University Press.
Eswaran, M., & Neary, H. M. (2014). An Economic Theory of the Evolutionary Emergence of Property Rights. American Economic Journal: Microeconomics, 6(3), 203–226. doi:10.1257/mic.6.3.203 
Faillo, M., Rizzolli, M., & Tontrup, S. (2018). Thou shalt not steal: Taking aversion with legal property claims. Journal of Economic Psychology. doi:10.1016/j.joep.2018.08.009 
Jakiela, P. (2015). How fair shares compare: Experimental evidence from two cultures. Journal of Economic Behavior & Organization, 118, 40–54.
Smith, A. (2015). On the nature of pessimism in taking and giving games. Journal of Behavioral and Experimental Economics, 54, 50–57.
Obrázky dostupné na:
Autorka: Mária Jurgovská

Komentáre

  1. Krádež je pre mňa veľmi nevhodná. Možno som naivný, ale stále nevidím dôvod, prečo ľudia nemôžu iba zarobiť peniaze čestným spôsobom. Neskôr som sa veľmi zaujímal o obchodovanie a môžem odporučiť spoločnosť Instaforex: https://www.ratingfx.com/instaforex . Pokiaľ ide o mňa, nie je také ľahké nájsť slušnú spoločnosť, keď ste nováčik.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...