Stretli ste sa už niekedy
s pojmom money manager? Správca peňazí je osoba alebo
firma, ktorá spravuje portfólio cenných papierov jednotlivca alebo
inštitucionálneho investora (banka, dôchodkový fond alebo poisťovňa). Kedy však
takéto služby vyhľadávajú jednotlivci? Poväčšine ich k takémuto
rozhodnutiu privedie jedna z nasledujúcich situácii:
- - radi
by dosiahli finančnú nezávislosť;
- - chceli
by začať investovať, ale nevedia ako na to;
- - jednoducho
si nedokážu ustrážiť plusový pomer príjmov a výdavkov.
Profesionálny správca peňazí
nedostáva provízie z transakcií, ale má zaplatené na základe percenta
spravovaného majetku. Práve preto je v najlepšom záujme oboch, správcu
peňazí aj klienta, aby portfólio rástlo. Môžu si však taktiež účtovať
poplatok za výkonnosť (odmena za vytváranie pozitívnych výnosov). Aj toto môže
byť rozhodujúci parameter, od ktorého závisí, s akým rizikom s financiami
narábajú.
Na túto problematiku existuje viacero výskumov,
avšak najnovšie ho obohatila dvojica autorov Füllbrunn
a Luhan (2019), ktorá pomocou participantov z nemeckej univerzity
Ruhr-Universität Bochum vytvorila laboratórny experiment, ktorý zisťoval, do
akej miery správcovia peňazí riskujú a prečo je to
vlastne tak. Podstatou experimentu bolo, že participanti dostali peniaze (9€), s ktorými narábali na
základe vlastných rozhodnutí v štyroch rôznych scenároch:
11)
individuálne
– narábali len s vlastnými peniazmi (9€)
22)
za
ostatných – dostali peniaze 6 „klientov“ (54€),
avšak výsledok investície ich nijako pozitívne ani negatívne neovplyvnil
33)
za
všetkých – situácia identická predošlej + dostali peniaze aj za seba (63€), a teda ich investície ovplyvnili
44)
bez
rizika – dostali peniaze 6 „klientov“ (54€),
pričom pri správnej investícii získali 5% províziu z profitu každého
klienta, zatiaľ čo pri “prehre“ o nič neprišli
A čo to vlastne znamená? Finančné
rozhodnutia robili participanti za ostatných s obmedzenou zodpovednosťou,
aj bez nej. Bez nej (situácia 2) podstupovali menšie riziká pri investícií a narábaní
s peniazmi iných, ako so svojimi. Zatiaľ čo pri rozhodovaní s obmedzenou
zodpovednosťou (situácia 4) sa stal presný opak a participanti začali s financiami
klientov, v porovnaní so svojimi vlastnými, podstupovať nadmerne vysoké riziká.
Z tohto nám vyplýva, že zatiaľ čo
sa správcovia peňazí spočiatku snažia dosiahnuť to, čo je prospešné pre
ich klientov a celkovo pri ostatných riskujú menej, zdá sa, sociálne
preferencie sú zväčša vytlačené egoistickými stimulmi a toto rozhodnutie zmenia.
Otázkou teda zostáva, do akej miery dokážeme ovplyvniť, s akým postojom bude
narábať s vašimi financiami práve ten váš správca peňazí.
Referencie:
Burczyk, G. (2017). Prevzaté z:
https://www.wrapmanager.com/wealth-management-blog/the-difference-between-financial-advisors-and-money-managers
Charness, G., & Jackson, M.
O. (2009). The role of responsibility in strategic risk-taking. Journal of
Economic Behavior & Organization 69, 241–247. doi:10.1016/j.jebo.2008.10.006.
Chen, J. (2020). Prevzaté z: https://www.investopedia.com/terms/m/moneymanager.asp
Füllbrunn, S., & Luhan, W.
J. (2019). Responsibility and limited liability in decision making for others –
An experimental consideration. Journal of Economic Psychology, https://doi.org/10.1016/j.joep.2019.06.009.
Pahlke, J., Strasser, S., & Vieider, F. M. (2015). Responsibility
effects in decision making under risk. Journal of Risk and
Uncertainty, 51(2), 125–146.
Reynolds, D. B., Joseph, J.,
& Sherwood, R. (2009). Risky shift versus cautious shift: Determining
differences in risk taking between private and public management
decision-making. Journal of Business & Economics Research, 7(1).
Autorka: Dominika Soványová
Komentáre
Zverejnenie komentára