VŠETCI ZA JEDNÉHO A JEDEN ZA VŠETKÝCH?

Stretli ste sa už niekedy s pojmom money manager? Správca peňazí je osoba alebo firma, ktorá spravuje portfólio cenných papierov jednotlivca alebo inštitucionálneho investora (banka, dôchodkový fond alebo poisťovňa). Kedy však takéto služby vyhľadávajú jednotlivci? Poväčšine ich k takémuto rozhodnutiu privedie jedna z nasledujúcich situácii:

-         -  radi by dosiahli finančnú nezávislosť;

-          - chceli by začať investovať, ale nevedia ako na to;

-          - jednoducho si nedokážu ustrážiť plusový pomer príjmov a výdavkov.

 Obrázok prevzatý z: https://www.theselfemployed.com/funding/on-taking-risk-when-you-are-self-employed/

Profesionálny správca peňazí nedostáva provízie z transakcií, ale má zaplatené na základe percenta spravovaného majetku. Práve preto je v najlepšom záujme oboch, správcu peňazí aj klienta, aby portfólio rástlo. Môžu si však taktiež účtovať poplatok za výkonnosť (odmena za vytváranie pozitívnych výnosov). Aj toto môže byť rozhodujúci parameter, od ktorého závisí, s akým rizikom s financiami narábajú.

Na túto problematiku existuje viacero výskumov, avšak najnovšie ho obohatila dvojica autorov Füllbrunn a Luhan (2019), ktorá pomocou participantov z nemeckej univerzity Ruhr-Universität Bochum vytvorila laboratórny experiment, ktorý zisťoval, do akej miery správcovia peňazí riskujú a prečo je to vlastne tak. Podstatou experimentu bolo, že participanti dostali peniaze (9€), s ktorými narábali na základe vlastných rozhodnutí v štyroch rôznych scenároch:

11)      individuálne – narábali len s vlastnými peniazmi (9€)

22)      za ostatných – dostali peniaze 6 „klientov“ (54€), avšak výsledok investície ich nijako pozitívne ani negatívne neovplyvnil

33)      za všetkých – situácia identická predošlej + dostali peniaze aj za seba (63€), a teda ich investície ovplyvnili

44)      bez rizika – dostali peniaze 6 „klientov“ (54€), pričom pri správnej investícii získali 5% províziu z profitu každého klienta, zatiaľ čo pri “prehre“ o nič neprišli

A čo to vlastne znamená? Finančné rozhodnutia robili participanti za ostatných s obmedzenou zodpovednosťou, aj bez nej. Bez nej (situácia 2) podstupovali menšie riziká pri investícií a narábaní s peniazmi iných, ako so svojimi. Zatiaľ čo pri rozhodovaní s obmedzenou zodpovednosťou (situácia 4) sa stal presný opak a participanti začali s financiami klientov, v porovnaní so svojimi vlastnými, podstupovať nadmerne vysoké riziká.

Z tohto nám vyplýva, že zatiaľ čo sa správcovia peňazí spočiatku snažia dosiahnuť to, čo je prospešné pre ich klientov a celkovo pri ostatných riskujú menej, zdá sa, sociálne preferencie sú zväčša vytlačené egoistickými stimulmi a toto rozhodnutie zmenia. Otázkou teda zostáva, do akej miery dokážeme ovplyvniť, s akým postojom bude narábať s vašimi financiami práve ten váš správca peňazí.

Referencie:

Burczyk, G. (2017).  Prevzaté z:  https://www.wrapmanager.com/wealth-management-blog/the-difference-between-financial-advisors-and-money-managers

Charness, G., & Jackson, M. O. (2009). The role of responsibility in strategic risk-taking. Journal of Economic Behavior & Organization 69, 241–247. doi:10.1016/j.jebo.2008.10.006.

Chen, J. (2020). Prevzaté z: https://www.investopedia.com/terms/m/moneymanager.asp

Füllbrunn, S., & Luhan, W. J. (2019). Responsibility and limited liability in decision making for others – An experimental consideration. Journal of Economic Psychology, https://doi.org/10.1016/j.joep.2019.06.009.

Pahlke, J., Strasser, S., & Vieider, F. M. (2015). Responsibility effects in decision making under risk. Journal of Risk and Uncertainty, 51(2), 125–146.

Reynolds, D. B., Joseph, J., & Sherwood, R. (2009). Risky shift versus cautious shift: Determining differences in risk taking between private and public management decision-making. Journal of Business & Economics Research, 7(1).

Autorka: Dominika Soványová