Preskočiť na hlavný obsah

Prečo je niektoré darčeky skvelé darovať, no nie získať


Už sa Vám niekedy stalo, že ste dostali darček a neboli ste z neho nadšený alebo sa Vám nepáčil? Nebojte sa, nie ste sami. Ľudia sú často náchylní na egocentrickú zaujatosť, kde vnímajú svet prostredníctvom šošoviek, ktoré sú pevne zakotvené vo svojej vlastnej perspektíve, preferenciách a presvedčeniach. Na základe týchto aspektov si darcovia predstavujú, že vyberajú dar sebe a nie príjemcovi, ktorý môže s darom nakoniec skončiť nespokojný (Baskin a kol., 2014).


Darcovstvo je všadeprítomné. Praktizujú ho spotrebitelia každej kultúry a vedci z rôznych odborov ho študujú už desaťročia (Belk a Coon 1993; Foa a Foa 1980). Mnoho výskumníkov dokázalo, že pri výmene darov dochádza k chybám, no nevysvetľujú prečo. Galak a kol. (2016) predstavujú framework, ktorý pomáha čiastočne vysvetliť nezrovnalosti medzi darcami a príjemcami.
Aspekty daru
Aj keď sa dary zvyčajne dávajú s najlepším úmyslom, pri ich výbere nastáva množstvo chýb. Keď si darca vyberie darček, dúfa, že jeho príjemca bude pri jeho otvorení oslnený. Naopak, príjemcovia sa veľmi zaujímajú o svoju schopnosť používať alebo využívať dar a uprednostňujú realizovateľnejšie alebo užitočnejšie dary. Ďalej si darcovia často vyberajú dary, ktoré si môžete užiť hneď po otvorení, napríklad si vyberú kyticu ruží nad kyticou púčikov. Príjemcovia sú však ochotní čakať na kvalitnejší darček. Taktiež poskytovatelia uprednostňujú hmotné dary, pretože majú okamžitú užitočnosť po otvorení. Vyhýbajú sa nemateriálnym darom, pretože v momente výmeny nevyvolávajú silnú pozitívnu reakciu. Darujú radšej iPad alebo sveter, než lístky na športové podujatie či príjemnú večeru.
Aspekty darcu
Darcovia si cenia, že nevyžiadaný darček môže príjemcu prekvapiť po otvorení a preukázať, že darca aktívne myslel na dar a hľadal ho. To znamená, že darcovia si vyberajú nevyžiadané dary, pretože veria, že aj keď požadovaný darček jasne zodpovedá preferenciám príjemcu, nevyžiadaný darček bude pravdepodobne viesť k obzvlášť pozitívnej výmene darčekov. Na druhej strane príjemcovia uprednostňujú dary, ktoré výslovne požadujú, pretože tieto dary určite zodpovedajú ich preferenciám. Darcovia veria, že množstvo peňazí a myšlienok, ktoré vložili do daru, hrá dôležitú úlohu pri hodnotení tohto daru príjemcom, aj keď je kvalita daru pre príjemcu dôležitejšia.
Aspekty príjemcu
Darcovia sa často snažia vyjadriť niečo o príjemcovi v ich výbere darčeka, vrátane ich znalosti príjemcu a dôležitosti ich vzťahu s ním. Dávajú prednosť darom, ktoré sú prispôsobené tak, aby odrážali príjemcu, napríklad ako darčeková karta do obľúbeného obchodu príjemcu, zatiaľ čo príjemcovia dávajú prednosť univerzálnejším darčekom, ako je darčeková karta Visa, ktorú je možné použiť v akomkoľvek obchode.

Ľudia si vymieňajú dary, aby posilnili vzťahy a navzájom sa radovali, ale nie vždy sa podarí tieto ciele dosiahnuť. Ak dar nezodpovedá preferenciám príjemcu, môže to potenciálne oslabiť ich vzájomný vzťah. Keďže sa darca a príjemnca môžu líšiť v hodnotení darov je dôležité, aby sa darca zameral na príjemcovo vlastníctvo darčekov než na ich výmenu.

Autor: Zuzana Mokrá

Zdroje:
Baskin, E., Wakslak, C. J., Trope, Y., & Novemsky, N. (2014). Why Feasibility Matters More to Gift Receivers than to Givers: A Construal-Level Approach to Gift Giving. Journal of Consumer Research, 41(1), 169–182. doi:10.1086/675737

Belk, R. W., Coon, G. S. (1993). Gift Giving as Agapic Love: An Alternative to the Exchange Paradigm Based on Dating Experiences. Journal of Consumer Research, 20(3), 393. doi:10.1086/209357

Foa, E., Foa, U.G. (1980). “Resource Theory: Interpersonal Behavior as Exchange,” in Social Exchange: Advances in Theory and Research, ed. Kenneth Gergen, Martin Greenberg, and Richard Willis, New York: Plenum Press, 215–37. doi: 10.1007/978-1-4613-3087-5

Galak, J., Givi, J., Williams E.F. (2016). Why certain gifts are great to give but not to get: A framework for understanding errors in gift giving. Current Directions in Psychological Science 25 (6), 380-385. doi.org/10.1177/0963721416656937
Obrázok dostupný na:

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu