Preskočiť na hlavný obsah

Prečo je niektoré darčeky skvelé darovať, no nie získať


Už sa Vám niekedy stalo, že ste dostali darček a neboli ste z neho nadšený alebo sa Vám nepáčil? Nebojte sa, nie ste sami. Ľudia sú často náchylní na egocentrickú zaujatosť, kde vnímajú svet prostredníctvom šošoviek, ktoré sú pevne zakotvené vo svojej vlastnej perspektíve, preferenciách a presvedčeniach. Na základe týchto aspektov si darcovia predstavujú, že vyberajú dar sebe a nie príjemcovi, ktorý môže s darom nakoniec skončiť nespokojný (Baskin a kol., 2014).


Darcovstvo je všadeprítomné. Praktizujú ho spotrebitelia každej kultúry a vedci z rôznych odborov ho študujú už desaťročia (Belk a Coon 1993; Foa a Foa 1980). Mnoho výskumníkov dokázalo, že pri výmene darov dochádza k chybám, no nevysvetľujú prečo. Galak a kol. (2016) predstavujú framework, ktorý pomáha čiastočne vysvetliť nezrovnalosti medzi darcami a príjemcami.
Aspekty daru
Aj keď sa dary zvyčajne dávajú s najlepším úmyslom, pri ich výbere nastáva množstvo chýb. Keď si darca vyberie darček, dúfa, že jeho príjemca bude pri jeho otvorení oslnený. Naopak, príjemcovia sa veľmi zaujímajú o svoju schopnosť používať alebo využívať dar a uprednostňujú realizovateľnejšie alebo užitočnejšie dary. Ďalej si darcovia často vyberajú dary, ktoré si môžete užiť hneď po otvorení, napríklad si vyberú kyticu ruží nad kyticou púčikov. Príjemcovia sú však ochotní čakať na kvalitnejší darček. Taktiež poskytovatelia uprednostňujú hmotné dary, pretože majú okamžitú užitočnosť po otvorení. Vyhýbajú sa nemateriálnym darom, pretože v momente výmeny nevyvolávajú silnú pozitívnu reakciu. Darujú radšej iPad alebo sveter, než lístky na športové podujatie či príjemnú večeru.
Aspekty darcu
Darcovia si cenia, že nevyžiadaný darček môže príjemcu prekvapiť po otvorení a preukázať, že darca aktívne myslel na dar a hľadal ho. To znamená, že darcovia si vyberajú nevyžiadané dary, pretože veria, že aj keď požadovaný darček jasne zodpovedá preferenciám príjemcu, nevyžiadaný darček bude pravdepodobne viesť k obzvlášť pozitívnej výmene darčekov. Na druhej strane príjemcovia uprednostňujú dary, ktoré výslovne požadujú, pretože tieto dary určite zodpovedajú ich preferenciám. Darcovia veria, že množstvo peňazí a myšlienok, ktoré vložili do daru, hrá dôležitú úlohu pri hodnotení tohto daru príjemcom, aj keď je kvalita daru pre príjemcu dôležitejšia.
Aspekty príjemcu
Darcovia sa často snažia vyjadriť niečo o príjemcovi v ich výbere darčeka, vrátane ich znalosti príjemcu a dôležitosti ich vzťahu s ním. Dávajú prednosť darom, ktoré sú prispôsobené tak, aby odrážali príjemcu, napríklad ako darčeková karta do obľúbeného obchodu príjemcu, zatiaľ čo príjemcovia dávajú prednosť univerzálnejším darčekom, ako je darčeková karta Visa, ktorú je možné použiť v akomkoľvek obchode.

Ľudia si vymieňajú dary, aby posilnili vzťahy a navzájom sa radovali, ale nie vždy sa podarí tieto ciele dosiahnuť. Ak dar nezodpovedá preferenciám príjemcu, môže to potenciálne oslabiť ich vzájomný vzťah. Keďže sa darca a príjemnca môžu líšiť v hodnotení darov je dôležité, aby sa darca zameral na príjemcovo vlastníctvo darčekov než na ich výmenu.

Autor: Zuzana Mokrá

Zdroje:
Baskin, E., Wakslak, C. J., Trope, Y., & Novemsky, N. (2014). Why Feasibility Matters More to Gift Receivers than to Givers: A Construal-Level Approach to Gift Giving. Journal of Consumer Research, 41(1), 169–182. doi:10.1086/675737

Belk, R. W., Coon, G. S. (1993). Gift Giving as Agapic Love: An Alternative to the Exchange Paradigm Based on Dating Experiences. Journal of Consumer Research, 20(3), 393. doi:10.1086/209357

Foa, E., Foa, U.G. (1980). “Resource Theory: Interpersonal Behavior as Exchange,” in Social Exchange: Advances in Theory and Research, ed. Kenneth Gergen, Martin Greenberg, and Richard Willis, New York: Plenum Press, 215–37. doi: 10.1007/978-1-4613-3087-5

Galak, J., Givi, J., Williams E.F. (2016). Why certain gifts are great to give but not to get: A framework for understanding errors in gift giving. Current Directions in Psychological Science 25 (6), 380-385. doi.org/10.1177/0963721416656937
Obrázok dostupný na:

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...