Preskočiť na hlavný obsah

Prečo je niektoré darčeky skvelé darovať, no nie získať


Už sa Vám niekedy stalo, že ste dostali darček a neboli ste z neho nadšený alebo sa Vám nepáčil? Nebojte sa, nie ste sami. Ľudia sú často náchylní na egocentrickú zaujatosť, kde vnímajú svet prostredníctvom šošoviek, ktoré sú pevne zakotvené vo svojej vlastnej perspektíve, preferenciách a presvedčeniach. Na základe týchto aspektov si darcovia predstavujú, že vyberajú dar sebe a nie príjemcovi, ktorý môže s darom nakoniec skončiť nespokojný (Baskin a kol., 2014).


Darcovstvo je všadeprítomné. Praktizujú ho spotrebitelia každej kultúry a vedci z rôznych odborov ho študujú už desaťročia (Belk a Coon 1993; Foa a Foa 1980). Mnoho výskumníkov dokázalo, že pri výmene darov dochádza k chybám, no nevysvetľujú prečo. Galak a kol. (2016) predstavujú framework, ktorý pomáha čiastočne vysvetliť nezrovnalosti medzi darcami a príjemcami.
Aspekty daru
Aj keď sa dary zvyčajne dávajú s najlepším úmyslom, pri ich výbere nastáva množstvo chýb. Keď si darca vyberie darček, dúfa, že jeho príjemca bude pri jeho otvorení oslnený. Naopak, príjemcovia sa veľmi zaujímajú o svoju schopnosť používať alebo využívať dar a uprednostňujú realizovateľnejšie alebo užitočnejšie dary. Ďalej si darcovia často vyberajú dary, ktoré si môžete užiť hneď po otvorení, napríklad si vyberú kyticu ruží nad kyticou púčikov. Príjemcovia sú však ochotní čakať na kvalitnejší darček. Taktiež poskytovatelia uprednostňujú hmotné dary, pretože majú okamžitú užitočnosť po otvorení. Vyhýbajú sa nemateriálnym darom, pretože v momente výmeny nevyvolávajú silnú pozitívnu reakciu. Darujú radšej iPad alebo sveter, než lístky na športové podujatie či príjemnú večeru.
Aspekty darcu
Darcovia si cenia, že nevyžiadaný darček môže príjemcu prekvapiť po otvorení a preukázať, že darca aktívne myslel na dar a hľadal ho. To znamená, že darcovia si vyberajú nevyžiadané dary, pretože veria, že aj keď požadovaný darček jasne zodpovedá preferenciám príjemcu, nevyžiadaný darček bude pravdepodobne viesť k obzvlášť pozitívnej výmene darčekov. Na druhej strane príjemcovia uprednostňujú dary, ktoré výslovne požadujú, pretože tieto dary určite zodpovedajú ich preferenciám. Darcovia veria, že množstvo peňazí a myšlienok, ktoré vložili do daru, hrá dôležitú úlohu pri hodnotení tohto daru príjemcom, aj keď je kvalita daru pre príjemcu dôležitejšia.
Aspekty príjemcu
Darcovia sa často snažia vyjadriť niečo o príjemcovi v ich výbere darčeka, vrátane ich znalosti príjemcu a dôležitosti ich vzťahu s ním. Dávajú prednosť darom, ktoré sú prispôsobené tak, aby odrážali príjemcu, napríklad ako darčeková karta do obľúbeného obchodu príjemcu, zatiaľ čo príjemcovia dávajú prednosť univerzálnejším darčekom, ako je darčeková karta Visa, ktorú je možné použiť v akomkoľvek obchode.

Ľudia si vymieňajú dary, aby posilnili vzťahy a navzájom sa radovali, ale nie vždy sa podarí tieto ciele dosiahnuť. Ak dar nezodpovedá preferenciám príjemcu, môže to potenciálne oslabiť ich vzájomný vzťah. Keďže sa darca a príjemnca môžu líšiť v hodnotení darov je dôležité, aby sa darca zameral na príjemcovo vlastníctvo darčekov než na ich výmenu.

Autor: Zuzana Mokrá

Zdroje:
Baskin, E., Wakslak, C. J., Trope, Y., & Novemsky, N. (2014). Why Feasibility Matters More to Gift Receivers than to Givers: A Construal-Level Approach to Gift Giving. Journal of Consumer Research, 41(1), 169–182. doi:10.1086/675737

Belk, R. W., Coon, G. S. (1993). Gift Giving as Agapic Love: An Alternative to the Exchange Paradigm Based on Dating Experiences. Journal of Consumer Research, 20(3), 393. doi:10.1086/209357

Foa, E., Foa, U.G. (1980). “Resource Theory: Interpersonal Behavior as Exchange,” in Social Exchange: Advances in Theory and Research, ed. Kenneth Gergen, Martin Greenberg, and Richard Willis, New York: Plenum Press, 215–37. doi: 10.1007/978-1-4613-3087-5

Galak, J., Givi, J., Williams E.F. (2016). Why certain gifts are great to give but not to get: A framework for understanding errors in gift giving. Current Directions in Psychological Science 25 (6), 380-385. doi.org/10.1177/0963721416656937
Obrázok dostupný na:

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...