Preskočiť na hlavný obsah

Prečo je niektoré darčeky skvelé darovať, no nie získať


Už sa Vám niekedy stalo, že ste dostali darček a neboli ste z neho nadšený alebo sa Vám nepáčil? Nebojte sa, nie ste sami. Ľudia sú často náchylní na egocentrickú zaujatosť, kde vnímajú svet prostredníctvom šošoviek, ktoré sú pevne zakotvené vo svojej vlastnej perspektíve, preferenciách a presvedčeniach. Na základe týchto aspektov si darcovia predstavujú, že vyberajú dar sebe a nie príjemcovi, ktorý môže s darom nakoniec skončiť nespokojný (Baskin a kol., 2014).


Darcovstvo je všadeprítomné. Praktizujú ho spotrebitelia každej kultúry a vedci z rôznych odborov ho študujú už desaťročia (Belk a Coon 1993; Foa a Foa 1980). Mnoho výskumníkov dokázalo, že pri výmene darov dochádza k chybám, no nevysvetľujú prečo. Galak a kol. (2016) predstavujú framework, ktorý pomáha čiastočne vysvetliť nezrovnalosti medzi darcami a príjemcami.
Aspekty daru
Aj keď sa dary zvyčajne dávajú s najlepším úmyslom, pri ich výbere nastáva množstvo chýb. Keď si darca vyberie darček, dúfa, že jeho príjemca bude pri jeho otvorení oslnený. Naopak, príjemcovia sa veľmi zaujímajú o svoju schopnosť používať alebo využívať dar a uprednostňujú realizovateľnejšie alebo užitočnejšie dary. Ďalej si darcovia často vyberajú dary, ktoré si môžete užiť hneď po otvorení, napríklad si vyberú kyticu ruží nad kyticou púčikov. Príjemcovia sú však ochotní čakať na kvalitnejší darček. Taktiež poskytovatelia uprednostňujú hmotné dary, pretože majú okamžitú užitočnosť po otvorení. Vyhýbajú sa nemateriálnym darom, pretože v momente výmeny nevyvolávajú silnú pozitívnu reakciu. Darujú radšej iPad alebo sveter, než lístky na športové podujatie či príjemnú večeru.
Aspekty darcu
Darcovia si cenia, že nevyžiadaný darček môže príjemcu prekvapiť po otvorení a preukázať, že darca aktívne myslel na dar a hľadal ho. To znamená, že darcovia si vyberajú nevyžiadané dary, pretože veria, že aj keď požadovaný darček jasne zodpovedá preferenciám príjemcu, nevyžiadaný darček bude pravdepodobne viesť k obzvlášť pozitívnej výmene darčekov. Na druhej strane príjemcovia uprednostňujú dary, ktoré výslovne požadujú, pretože tieto dary určite zodpovedajú ich preferenciám. Darcovia veria, že množstvo peňazí a myšlienok, ktoré vložili do daru, hrá dôležitú úlohu pri hodnotení tohto daru príjemcom, aj keď je kvalita daru pre príjemcu dôležitejšia.
Aspekty príjemcu
Darcovia sa často snažia vyjadriť niečo o príjemcovi v ich výbere darčeka, vrátane ich znalosti príjemcu a dôležitosti ich vzťahu s ním. Dávajú prednosť darom, ktoré sú prispôsobené tak, aby odrážali príjemcu, napríklad ako darčeková karta do obľúbeného obchodu príjemcu, zatiaľ čo príjemcovia dávajú prednosť univerzálnejším darčekom, ako je darčeková karta Visa, ktorú je možné použiť v akomkoľvek obchode.

Ľudia si vymieňajú dary, aby posilnili vzťahy a navzájom sa radovali, ale nie vždy sa podarí tieto ciele dosiahnuť. Ak dar nezodpovedá preferenciám príjemcu, môže to potenciálne oslabiť ich vzájomný vzťah. Keďže sa darca a príjemnca môžu líšiť v hodnotení darov je dôležité, aby sa darca zameral na príjemcovo vlastníctvo darčekov než na ich výmenu.

Autor: Zuzana Mokrá

Zdroje:
Baskin, E., Wakslak, C. J., Trope, Y., & Novemsky, N. (2014). Why Feasibility Matters More to Gift Receivers than to Givers: A Construal-Level Approach to Gift Giving. Journal of Consumer Research, 41(1), 169–182. doi:10.1086/675737

Belk, R. W., Coon, G. S. (1993). Gift Giving as Agapic Love: An Alternative to the Exchange Paradigm Based on Dating Experiences. Journal of Consumer Research, 20(3), 393. doi:10.1086/209357

Foa, E., Foa, U.G. (1980). “Resource Theory: Interpersonal Behavior as Exchange,” in Social Exchange: Advances in Theory and Research, ed. Kenneth Gergen, Martin Greenberg, and Richard Willis, New York: Plenum Press, 215–37. doi: 10.1007/978-1-4613-3087-5

Galak, J., Givi, J., Williams E.F. (2016). Why certain gifts are great to give but not to get: A framework for understanding errors in gift giving. Current Directions in Psychological Science 25 (6), 380-385. doi.org/10.1177/0963721416656937
Obrázok dostupný na:

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...