Preskočiť na hlavný obsah

O tom, prečo zlatá stredná cesta vedie k úspechu

Podľa rebríčka SRSS (Holmes & Rahe, 1967) je strata zamestnania 8. najstresujúcejšou udalosťou v živote človeka. V súčasnej situácii (kríza vzniknutá následkom epidémie ochorenia COVID-19) by sa však pravdepodobne umiestnila aj vyššie. To, že nezamestnanosť dlhodobo negatívne ovplyvňuje život nielen zasiahnutého jedinca, ale aj životy jeho blízkych, je pomerne známe. Zaužívaným riešením takejto situácie je zväčša opätovné zamestnanie sa. Niekto si dokáže nájsť novú prácu v priebehu pár dní, inému sa to nemusí podariť ani ďalšie roky. Faktorov, ktoré to ovplyvňujú je viacero - napríklad ponuka trhu práce, osobná finančná situácia atď. 

Výskumníci Rose a Stavrova (2019) sa rozhodli preskúmať akú úlohu v tomto procese zohráva životná spokojnosť, teda či ovplyvňuje pravdepodobnosť opätovného zamestnania sa. Na zistenie využili dáta z panelu GSOEP, ktoré mapovali pracovné počiny vyše 5 tisíc nezamestnaných Nemcov za viac ako 10 rokov. Zaujímalo ich, či sa pravdepodobnejšie zamestnajú ľudia, ktorí sa v pozícii nezamestnaného cítia nespokojne, majú sklony k depresívnemu správaniu a chcú zmenu (ľudia s nízkou životnou spokojnosťou), či ľudia, ktorí sú spokojní, pričom by zmenu prijali (ľudia s miernou životnou spokojnosťou), alebo ľudia, ktorí sú so svojim životom spokojní natoľko, že v dobrej viere očakávajú už len lepšie (ľudia s vysokou životnou spokojnosťou). 


 Ak ste si mysleli, že to bude tretia skupina, vyvediem vás z omylu. Síce platí, že čím sú ľudia so svojím životom spokojnejší, tým nižšie sú ich šance na nezamestnanosť, zároveň však privysoká životná spokojnosť môže znižovať motiváciu meniť ich súčasný stav. Taktiež vedie k nadmerným očakávaniam a preceňovaniu vlastných schopností, čím sa riziko nezamestnanosti v konečnom dôsledku zvyšuje. Vyššie šance byť bez práce a nižšie šance na opätovné zamestnanie majú aj ľudia s nízkou životnou spokojnosťou. Pocit neužitočnosti, vyplývajúci z nezamestnanosti, by podľa ekonómov mal zvyšovať úsilie pri hľadaní novej práce, pričom ho však môže aj oslabovať. Zo skúmaných dát vyplynulo, že mierna spokojnosť so životom je považovaná za optimum a bola spojená s najvyššou pravdepodobnosťou opätovného zamestnania sa.

Podobnú problematiku zachytáva aj výskum od pani Krause (2013), v ktorom však mali muži navrch. Ich životná spokojnosť zvyšovala pravdepodobnosť opätovného zamestnania sa viac ako životná spokojnosť žien. Naša dvojica výskumníkov však pohlavie na pomyselný zoznam zvýhodnení nepridala.

Prečo je teda zlatá stredná cesta (mierna životná spokojnosť) v tomto prípade taká prospešná? Ľudia, ktorí sú „nohami na zemi“, pociťujú dostatočne silnú motiváciu, zároveň sa spoliehajú na pocit vlastnej efektívnosti a nič nenechajú na náhodu.

Je už len na nás, či toto vedecké zistenie ovplyvní naše životy, alebo nie.

Autorka: Lucia Hrubá


Zdroje:
Holmes, T. H., & Rahe, R. H. (1967). The social readjustment rating scale. Journal of psychosomatic research.

Krause, A. (2013). Don’t worry, be happy? Happiness and reemployment. Journal of Economic Behavior & Organization, 96, 1-20.

Rose, D., & Stavrova, O. (2019). Does life satisfaction predict reemployment? Evidence form German panel data. Journal of Economic Psychology, 72, 1-11.

Obrázok prevzatý z: http://unearthedcomics.com/comics/look-beyond-the-crap/














Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Byť pánom sám sebe!

Sú podnikatelia a samostatne zárobkové osoby spokojnejší s prácou a so svojím životom? Odpovede na tieto otázky zisťovali vedci z Holandska a popísali to v štúdii s názvom „Self-employment and satisfaction with life, work, and leisure“. Väčšina ľudí tuží byť pánom sám sebe a nebyť závislým na platenom mieste a pracovať pre niekoho iného. Nie je to tak u každého a vždy, ale mnoho z nás by si svoj život tak predstavovalo. Mať vlastný biznis, veľa peňazí a kopec voľného času pre milujúcu rodinu, a zábavu.   Pravidlom však je, žiaľ, že nemôžeme   mať všetko. Zakladanie vlastného podniku si vyžaduje veľa času, energie a úsilia na zabránenie možnej hrozby neúspechu ešte niekoľko rokov (Zwan P., Hessels J., Rietveld C. A., 2018). Toto je dôvodom, prečo sú podnikatelia síce spokojní so svojou prácou, ale naopak nie sú spokojní so svojím voľným časom. Podnikatelia zápasia s hľadaním rovnováhy medzi prá...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej