Preskočiť na hlavný obsah

O tom, prečo zlatá stredná cesta vedie k úspechu

Podľa rebríčka SRSS (Holmes & Rahe, 1967) je strata zamestnania 8. najstresujúcejšou udalosťou v živote človeka. V súčasnej situácii (kríza vzniknutá následkom epidémie ochorenia COVID-19) by sa však pravdepodobne umiestnila aj vyššie. To, že nezamestnanosť dlhodobo negatívne ovplyvňuje život nielen zasiahnutého jedinca, ale aj životy jeho blízkych, je pomerne známe. Zaužívaným riešením takejto situácie je zväčša opätovné zamestnanie sa. Niekto si dokáže nájsť novú prácu v priebehu pár dní, inému sa to nemusí podariť ani ďalšie roky. Faktorov, ktoré to ovplyvňujú je viacero - napríklad ponuka trhu práce, osobná finančná situácia atď. 

Výskumníci Rose a Stavrova (2019) sa rozhodli preskúmať akú úlohu v tomto procese zohráva životná spokojnosť, teda či ovplyvňuje pravdepodobnosť opätovného zamestnania sa. Na zistenie využili dáta z panelu GSOEP, ktoré mapovali pracovné počiny vyše 5 tisíc nezamestnaných Nemcov za viac ako 10 rokov. Zaujímalo ich, či sa pravdepodobnejšie zamestnajú ľudia, ktorí sa v pozícii nezamestnaného cítia nespokojne, majú sklony k depresívnemu správaniu a chcú zmenu (ľudia s nízkou životnou spokojnosťou), či ľudia, ktorí sú spokojní, pričom by zmenu prijali (ľudia s miernou životnou spokojnosťou), alebo ľudia, ktorí sú so svojim životom spokojní natoľko, že v dobrej viere očakávajú už len lepšie (ľudia s vysokou životnou spokojnosťou). 


 Ak ste si mysleli, že to bude tretia skupina, vyvediem vás z omylu. Síce platí, že čím sú ľudia so svojím životom spokojnejší, tým nižšie sú ich šance na nezamestnanosť, zároveň však privysoká životná spokojnosť môže znižovať motiváciu meniť ich súčasný stav. Taktiež vedie k nadmerným očakávaniam a preceňovaniu vlastných schopností, čím sa riziko nezamestnanosti v konečnom dôsledku zvyšuje. Vyššie šance byť bez práce a nižšie šance na opätovné zamestnanie majú aj ľudia s nízkou životnou spokojnosťou. Pocit neužitočnosti, vyplývajúci z nezamestnanosti, by podľa ekonómov mal zvyšovať úsilie pri hľadaní novej práce, pričom ho však môže aj oslabovať. Zo skúmaných dát vyplynulo, že mierna spokojnosť so životom je považovaná za optimum a bola spojená s najvyššou pravdepodobnosťou opätovného zamestnania sa.

Podobnú problematiku zachytáva aj výskum od pani Krause (2013), v ktorom však mali muži navrch. Ich životná spokojnosť zvyšovala pravdepodobnosť opätovného zamestnania sa viac ako životná spokojnosť žien. Naša dvojica výskumníkov však pohlavie na pomyselný zoznam zvýhodnení nepridala.

Prečo je teda zlatá stredná cesta (mierna životná spokojnosť) v tomto prípade taká prospešná? Ľudia, ktorí sú „nohami na zemi“, pociťujú dostatočne silnú motiváciu, zároveň sa spoliehajú na pocit vlastnej efektívnosti a nič nenechajú na náhodu.

Je už len na nás, či toto vedecké zistenie ovplyvní naše životy, alebo nie.

Autorka: Lucia Hrubá


Zdroje:
Holmes, T. H., & Rahe, R. H. (1967). The social readjustment rating scale. Journal of psychosomatic research.

Krause, A. (2013). Don’t worry, be happy? Happiness and reemployment. Journal of Economic Behavior & Organization, 96, 1-20.

Rose, D., & Stavrova, O. (2019). Does life satisfaction predict reemployment? Evidence form German panel data. Journal of Economic Psychology, 72, 1-11.

Obrázok prevzatý z: http://unearthedcomics.com/comics/look-beyond-the-crap/














Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej