Preskočiť na hlavný obsah

O tom, prečo zlatá stredná cesta vedie k úspechu

Podľa rebríčka SRSS (Holmes & Rahe, 1967) je strata zamestnania 8. najstresujúcejšou udalosťou v živote človeka. V súčasnej situácii (kríza vzniknutá následkom epidémie ochorenia COVID-19) by sa však pravdepodobne umiestnila aj vyššie. To, že nezamestnanosť dlhodobo negatívne ovplyvňuje život nielen zasiahnutého jedinca, ale aj životy jeho blízkych, je pomerne známe. Zaužívaným riešením takejto situácie je zväčša opätovné zamestnanie sa. Niekto si dokáže nájsť novú prácu v priebehu pár dní, inému sa to nemusí podariť ani ďalšie roky. Faktorov, ktoré to ovplyvňujú je viacero - napríklad ponuka trhu práce, osobná finančná situácia atď. 

Výskumníci Rose a Stavrova (2019) sa rozhodli preskúmať akú úlohu v tomto procese zohráva životná spokojnosť, teda či ovplyvňuje pravdepodobnosť opätovného zamestnania sa. Na zistenie využili dáta z panelu GSOEP, ktoré mapovali pracovné počiny vyše 5 tisíc nezamestnaných Nemcov za viac ako 10 rokov. Zaujímalo ich, či sa pravdepodobnejšie zamestnajú ľudia, ktorí sa v pozícii nezamestnaného cítia nespokojne, majú sklony k depresívnemu správaniu a chcú zmenu (ľudia s nízkou životnou spokojnosťou), či ľudia, ktorí sú spokojní, pričom by zmenu prijali (ľudia s miernou životnou spokojnosťou), alebo ľudia, ktorí sú so svojim životom spokojní natoľko, že v dobrej viere očakávajú už len lepšie (ľudia s vysokou životnou spokojnosťou). 


 Ak ste si mysleli, že to bude tretia skupina, vyvediem vás z omylu. Síce platí, že čím sú ľudia so svojím životom spokojnejší, tým nižšie sú ich šance na nezamestnanosť, zároveň však privysoká životná spokojnosť môže znižovať motiváciu meniť ich súčasný stav. Taktiež vedie k nadmerným očakávaniam a preceňovaniu vlastných schopností, čím sa riziko nezamestnanosti v konečnom dôsledku zvyšuje. Vyššie šance byť bez práce a nižšie šance na opätovné zamestnanie majú aj ľudia s nízkou životnou spokojnosťou. Pocit neužitočnosti, vyplývajúci z nezamestnanosti, by podľa ekonómov mal zvyšovať úsilie pri hľadaní novej práce, pričom ho však môže aj oslabovať. Zo skúmaných dát vyplynulo, že mierna spokojnosť so životom je považovaná za optimum a bola spojená s najvyššou pravdepodobnosťou opätovného zamestnania sa.

Podobnú problematiku zachytáva aj výskum od pani Krause (2013), v ktorom však mali muži navrch. Ich životná spokojnosť zvyšovala pravdepodobnosť opätovného zamestnania sa viac ako životná spokojnosť žien. Naša dvojica výskumníkov však pohlavie na pomyselný zoznam zvýhodnení nepridala.

Prečo je teda zlatá stredná cesta (mierna životná spokojnosť) v tomto prípade taká prospešná? Ľudia, ktorí sú „nohami na zemi“, pociťujú dostatočne silnú motiváciu, zároveň sa spoliehajú na pocit vlastnej efektívnosti a nič nenechajú na náhodu.

Je už len na nás, či toto vedecké zistenie ovplyvní naše životy, alebo nie.

Autorka: Lucia Hrubá


Zdroje:
Holmes, T. H., & Rahe, R. H. (1967). The social readjustment rating scale. Journal of psychosomatic research.

Krause, A. (2013). Don’t worry, be happy? Happiness and reemployment. Journal of Economic Behavior & Organization, 96, 1-20.

Rose, D., & Stavrova, O. (2019). Does life satisfaction predict reemployment? Evidence form German panel data. Journal of Economic Psychology, 72, 1-11.

Obrázok prevzatý z: http://unearthedcomics.com/comics/look-beyond-the-crap/














Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej