Preskočiť na hlavný obsah

O tom, prečo zlatá stredná cesta vedie k úspechu

Podľa rebríčka SRSS (Holmes & Rahe, 1967) je strata zamestnania 8. najstresujúcejšou udalosťou v živote človeka. V súčasnej situácii (kríza vzniknutá následkom epidémie ochorenia COVID-19) by sa však pravdepodobne umiestnila aj vyššie. To, že nezamestnanosť dlhodobo negatívne ovplyvňuje život nielen zasiahnutého jedinca, ale aj životy jeho blízkych, je pomerne známe. Zaužívaným riešením takejto situácie je zväčša opätovné zamestnanie sa. Niekto si dokáže nájsť novú prácu v priebehu pár dní, inému sa to nemusí podariť ani ďalšie roky. Faktorov, ktoré to ovplyvňujú je viacero - napríklad ponuka trhu práce, osobná finančná situácia atď. 

Výskumníci Rose a Stavrova (2019) sa rozhodli preskúmať akú úlohu v tomto procese zohráva životná spokojnosť, teda či ovplyvňuje pravdepodobnosť opätovného zamestnania sa. Na zistenie využili dáta z panelu GSOEP, ktoré mapovali pracovné počiny vyše 5 tisíc nezamestnaných Nemcov za viac ako 10 rokov. Zaujímalo ich, či sa pravdepodobnejšie zamestnajú ľudia, ktorí sa v pozícii nezamestnaného cítia nespokojne, majú sklony k depresívnemu správaniu a chcú zmenu (ľudia s nízkou životnou spokojnosťou), či ľudia, ktorí sú spokojní, pričom by zmenu prijali (ľudia s miernou životnou spokojnosťou), alebo ľudia, ktorí sú so svojim životom spokojní natoľko, že v dobrej viere očakávajú už len lepšie (ľudia s vysokou životnou spokojnosťou). 


 Ak ste si mysleli, že to bude tretia skupina, vyvediem vás z omylu. Síce platí, že čím sú ľudia so svojím životom spokojnejší, tým nižšie sú ich šance na nezamestnanosť, zároveň však privysoká životná spokojnosť môže znižovať motiváciu meniť ich súčasný stav. Taktiež vedie k nadmerným očakávaniam a preceňovaniu vlastných schopností, čím sa riziko nezamestnanosti v konečnom dôsledku zvyšuje. Vyššie šance byť bez práce a nižšie šance na opätovné zamestnanie majú aj ľudia s nízkou životnou spokojnosťou. Pocit neužitočnosti, vyplývajúci z nezamestnanosti, by podľa ekonómov mal zvyšovať úsilie pri hľadaní novej práce, pričom ho však môže aj oslabovať. Zo skúmaných dát vyplynulo, že mierna spokojnosť so životom je považovaná za optimum a bola spojená s najvyššou pravdepodobnosťou opätovného zamestnania sa.

Podobnú problematiku zachytáva aj výskum od pani Krause (2013), v ktorom však mali muži navrch. Ich životná spokojnosť zvyšovala pravdepodobnosť opätovného zamestnania sa viac ako životná spokojnosť žien. Naša dvojica výskumníkov však pohlavie na pomyselný zoznam zvýhodnení nepridala.

Prečo je teda zlatá stredná cesta (mierna životná spokojnosť) v tomto prípade taká prospešná? Ľudia, ktorí sú „nohami na zemi“, pociťujú dostatočne silnú motiváciu, zároveň sa spoliehajú na pocit vlastnej efektívnosti a nič nenechajú na náhodu.

Je už len na nás, či toto vedecké zistenie ovplyvní naše životy, alebo nie.

Autorka: Lucia Hrubá


Zdroje:
Holmes, T. H., & Rahe, R. H. (1967). The social readjustment rating scale. Journal of psychosomatic research.

Krause, A. (2013). Don’t worry, be happy? Happiness and reemployment. Journal of Economic Behavior & Organization, 96, 1-20.

Rose, D., & Stavrova, O. (2019). Does life satisfaction predict reemployment? Evidence form German panel data. Journal of Economic Psychology, 72, 1-11.

Obrázok prevzatý z: http://unearthedcomics.com/comics/look-beyond-the-crap/














Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej