Preskočiť na hlavný obsah

Obmedzujúce pokušenie: Ako sa zmierňujú osobitné a všeobecné pravidlá vplyv osobného zisku na neetické správanie 

Inštalácia pravidiel podporuje obmedzenie neetického správania ktorého
účinok je priamo podmienený túžbou osobného zisku jedinca. Najmä konkrétne
pravidlá majú vyšší podiel na úspešnosti ako aplikácia všeobecných pravidiel,
ktoré sú nám vštepované. Zväčša špecifické pravidlá zdôrazňujú „písmeno“
pravidla tým, že komunikujú cielené etické správanie určitým spôsobom,
všeobecne pravidlá poukazujú na „ducha“ pravidla tým, že oznamujú toto
správanie nepriamo (Mulder, Jordan a Rink, 2015). Mimo to sa využívajú
v kontexte zovšeobecnenia špecifických pravidiel vo firmách a tak
firmy zvyknú zabrániť súdnemu vymáhaniu zo strany zamestnanca, ktorý je presvedčený
o jeho pravde ktorá je len výplodom zjednodušených špecifických pravidiel
a ich význam má úplne iný ako sa pôvodne prezentovalo.


Vláda a dozorné orgány (Polícia, SIS, vojsko) sa snažia postupne
znižovať neetické spávanie ľudí. Väčšinou sa usilujú o aplikovanie
pravidiel prostredníctvom zákonov, prípadne etickými kódexmi správania
zakotvenými niektorými profesiami (štátne inštitúcie). Špecifické pravidlá
najmä zamedzujú vysvetľovanie si ich podľa seba a svojej prospešnosti
oproti všeobecným pravidlám. Túto teóriu potvrdzuje aj niekoľko výskumov ktoré
potvrdili lepšiu účinnosť špecifických pravidiel. Špecifické pravidlá jasne
vysvetľujú čo sa od nás očakáva (Napr. Fajčiarska prestávka 15 minút.) oproti
všeobecným pravidlám ktoré nie sú písané a zväčša bývajú zrozumiteľnejšie
prednesené pre naše pochopenie.


Obohatenie je neoddeliteľnou súčasťou pri použití všeobecných pravidiel
a to môže byť z rôznych hľadísk od finančných až po zvýšenie spoločenského
postavenia vďaka vysokému výkonu podanému v práci. Nevyhnutnosť dohľadu nad
pracovníkmi je preto, že môže zmierniť motiváciu, ale najmä preto, že
nedostatočný dohľad podporuje podvádzanie (Pascual-Ezama, Prelec
& Dunfield, 2013).


V závere by sme mohli povedať, že výsledky štúdií naznačujú spôsobenie
neetického správania sa skutočne zakladá za účelom zisku avšak účinok sa
znižuje pri využití špecifických aj všeobecných pravidiel ktoré zabránia
neetickému správaniu.  Neetické správanie
a klamstvo môže byť znásobené aj sebeckým nadriadeným teda odosielateľom
emócií a nezávislé od viery týkajúcej sa reakcie ostatných účastníkov. Tento spôsob
nám tiež umožňuje zmerať rozhodnutie odosielateľa klamať na individuálnej
úrovni (Gneezy a kol.,2013).


Autor: Lukáš Ďuriš



Referencie



Gneezy, U., Rockenbach, B., & Serra-Grácia,
M. (2013) Journal of Economic Behavior & Organization: Measuring lying
aversion 



Mulder, L. B., Jordan, J., & Rink, F. A.
(2015). Organizational Behavior and Human Decision Processes 126: The effect of
specific and general rules on ethical decisions. 



Mulder, L. B., Jordan, J., & Rink, F. A.
(2020). Journal of Economic Psychology 76: Constraining temptation: How
specific and general rules mitigate the effect of  personal gain on unethical behavior








Pascual-Ezama, D., Prelec, D., & Dunfield, D. (2013). Journal of
Economic Behavior & Organization 93: Motivation, money, prestige and cheats

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej