Preskočiť na hlavný obsah

Obmedzujúce pokušenie: Ako sa zmierňujú osobitné a všeobecné pravidlá vplyv osobného zisku na neetické správanie

Inštalácia pravidiel podporuje obmedzenie neetického správania ktorého
účinok je priamo podmienený túžbou osobného zisku jedinca. Najmä konkrétne
pravidlá majú vyšší podiel na úspešnosti ako aplikácia všeobecných pravidiel,
ktoré sú nám vštepované. Zväčša špecifické pravidlá zdôrazňujú „písmeno“
pravidla tým, že komunikujú cielené etické správanie určitým spôsobom,
všeobecne pravidlá poukazujú na „ducha“ pravidla tým, že oznamujú toto
správanie nepriamo (Mulder, Jordan a Rink, 2015). Mimo to sa využívajú
v kontexte zovšeobecnenia špecifických pravidiel vo firmách a tak
firmy zvyknú zabrániť súdnemu vymáhaniu zo strany zamestnanca, ktorý je presvedčený
o jeho pravde ktorá je len výplodom zjednodušených špecifických pravidiel
a ich význam má úplne iný ako sa pôvodne prezentovalo.

Vláda a dozorné orgány (Polícia, SIS, vojsko) sa snažia postupne
znižovať neetické spávanie ľudí. Väčšinou sa usilujú o aplikovanie
pravidiel prostredníctvom zákonov, prípadne etickými kódexmi správania
zakotvenými niektorými profesiami (štátne inštitúcie). Špecifické pravidlá
najmä zamedzujú vysvetľovanie si ich podľa seba a svojej prospešnosti
oproti všeobecným pravidlám. Túto teóriu potvrdzuje aj niekoľko výskumov ktoré
potvrdili lepšiu účinnosť špecifických pravidiel. Špecifické pravidlá jasne
vysvetľujú čo sa od nás očakáva (Napr. Fajčiarska prestávka 15 minút.) oproti
všeobecným pravidlám ktoré nie sú písané a zväčša bývajú zrozumiteľnejšie
prednesené pre naše pochopenie.

Obohatenie je neoddeliteľnou súčasťou pri použití všeobecných pravidiel
a to môže byť z rôznych hľadísk od finančných až po zvýšenie spoločenského
postavenia vďaka vysokému výkonu podanému v práci. Nevyhnutnosť dohľadu nad
pracovníkmi je preto, že môže zmierniť motiváciu, ale najmä preto, že
nedostatočný dohľad podporuje podvádzanie (Pascual-Ezama, Prelec
& Dunfield, 2013).

V závere by sme mohli povedať, že výsledky štúdií naznačujú spôsobenie
neetického správania sa skutočne zakladá za účelom zisku avšak účinok sa
znižuje pri využití špecifických aj všeobecných pravidiel ktoré zabránia
neetickému správaniu.  Neetické správanie
a klamstvo môže byť znásobené aj sebeckým nadriadeným teda odosielateľom
emócií a nezávislé od viery týkajúcej sa reakcie ostatných účastníkov. Tento spôsob
nám tiež umožňuje zmerať rozhodnutie odosielateľa klamať na individuálnej
úrovni (Gneezy a kol.,2013).

Autor: Lukáš Ďuriš

Referencie
Gneezy, U., Rockenbach, B., & Serra-Grácia, M. (2013) Journal of Economic Behavior & Organization: Measuring lying aversion
Mulder, L. B., Jordan, J., & Rink, F. A. (2015). Organizational Behavior and Human Decision Processes 126: The effect of specific and general rules on ethical decisions.
Mulder, L. B., Jordan, J., & Rink, F. A. (2020). Journal of Economic Psychology 76: Constraining temptation: How specific and general rules mitigate the effect of  personal gain on unethical behavior
Pascual-Ezama, D., Prelec, D., & Dunfield, D. (2013). Journal of Economic Behavior & Organization 93: Motivation, money, prestige and cheats

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...