Preskočiť na hlavný obsah

Obmedzujúce pokušenie: Ako sa zmierňujú osobitné a všeobecné pravidlá vplyv osobného zisku na neetické správanie 

Inštalácia pravidiel podporuje obmedzenie neetického správania ktorého
účinok je priamo podmienený túžbou osobného zisku jedinca. Najmä konkrétne
pravidlá majú vyšší podiel na úspešnosti ako aplikácia všeobecných pravidiel,
ktoré sú nám vštepované. Zväčša špecifické pravidlá zdôrazňujú „písmeno“
pravidla tým, že komunikujú cielené etické správanie určitým spôsobom,
všeobecne pravidlá poukazujú na „ducha“ pravidla tým, že oznamujú toto
správanie nepriamo (Mulder, Jordan a Rink, 2015). Mimo to sa využívajú
v kontexte zovšeobecnenia špecifických pravidiel vo firmách a tak
firmy zvyknú zabrániť súdnemu vymáhaniu zo strany zamestnanca, ktorý je presvedčený
o jeho pravde ktorá je len výplodom zjednodušených špecifických pravidiel
a ich význam má úplne iný ako sa pôvodne prezentovalo.


Vláda a dozorné orgány (Polícia, SIS, vojsko) sa snažia postupne
znižovať neetické spávanie ľudí. Väčšinou sa usilujú o aplikovanie
pravidiel prostredníctvom zákonov, prípadne etickými kódexmi správania
zakotvenými niektorými profesiami (štátne inštitúcie). Špecifické pravidlá
najmä zamedzujú vysvetľovanie si ich podľa seba a svojej prospešnosti
oproti všeobecným pravidlám. Túto teóriu potvrdzuje aj niekoľko výskumov ktoré
potvrdili lepšiu účinnosť špecifických pravidiel. Špecifické pravidlá jasne
vysvetľujú čo sa od nás očakáva (Napr. Fajčiarska prestávka 15 minút.) oproti
všeobecným pravidlám ktoré nie sú písané a zväčša bývajú zrozumiteľnejšie
prednesené pre naše pochopenie.


Obohatenie je neoddeliteľnou súčasťou pri použití všeobecných pravidiel
a to môže byť z rôznych hľadísk od finančných až po zvýšenie spoločenského
postavenia vďaka vysokému výkonu podanému v práci. Nevyhnutnosť dohľadu nad
pracovníkmi je preto, že môže zmierniť motiváciu, ale najmä preto, že
nedostatočný dohľad podporuje podvádzanie (Pascual-Ezama, Prelec
& Dunfield, 2013).


V závere by sme mohli povedať, že výsledky štúdií naznačujú spôsobenie
neetického správania sa skutočne zakladá za účelom zisku avšak účinok sa
znižuje pri využití špecifických aj všeobecných pravidiel ktoré zabránia
neetickému správaniu.  Neetické správanie
a klamstvo môže byť znásobené aj sebeckým nadriadeným teda odosielateľom
emócií a nezávislé od viery týkajúcej sa reakcie ostatných účastníkov. Tento spôsob
nám tiež umožňuje zmerať rozhodnutie odosielateľa klamať na individuálnej
úrovni (Gneezy a kol.,2013).


Autor: Lukáš Ďuriš



Referencie



Gneezy, U., Rockenbach, B., & Serra-Grácia,
M. (2013) Journal of Economic Behavior & Organization: Measuring lying
aversion 



Mulder, L. B., Jordan, J., & Rink, F. A.
(2015). Organizational Behavior and Human Decision Processes 126: The effect of
specific and general rules on ethical decisions. 



Mulder, L. B., Jordan, J., & Rink, F. A.
(2020). Journal of Economic Psychology 76: Constraining temptation: How
specific and general rules mitigate the effect of  personal gain on unethical behavior








Pascual-Ezama, D., Prelec, D., & Dunfield, D. (2013). Journal of
Economic Behavior & Organization 93: Motivation, money, prestige and cheats

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej