Obmedzujúce pokušenie: Ako sa zmierňujú osobitné a všeobecné pravidlá vplyv osobného zisku na neetické správanie

Inštalácia pravidiel podporuje obmedzenie neetického správania ktorého
účinok je priamo podmienený túžbou osobného zisku jedinca. Najmä konkrétne
pravidlá majú vyšší podiel na úspešnosti ako aplikácia všeobecných pravidiel,
ktoré sú nám vštepované. Zväčša špecifické pravidlá zdôrazňujú „písmeno“
pravidla tým, že komunikujú cielené etické správanie určitým spôsobom,
všeobecne pravidlá poukazujú na „ducha“ pravidla tým, že oznamujú toto
správanie nepriamo (Mulder, Jordan a Rink, 2015). Mimo to sa využívajú
v kontexte zovšeobecnenia špecifických pravidiel vo firmách a tak
firmy zvyknú zabrániť súdnemu vymáhaniu zo strany zamestnanca, ktorý je presvedčený
o jeho pravde ktorá je len výplodom zjednodušených špecifických pravidiel
a ich význam má úplne iný ako sa pôvodne prezentovalo.

Vláda a dozorné orgány (Polícia, SIS, vojsko) sa snažia postupne
znižovať neetické spávanie ľudí. Väčšinou sa usilujú o aplikovanie
pravidiel prostredníctvom zákonov, prípadne etickými kódexmi správania
zakotvenými niektorými profesiami (štátne inštitúcie). Špecifické pravidlá
najmä zamedzujú vysvetľovanie si ich podľa seba a svojej prospešnosti
oproti všeobecným pravidlám. Túto teóriu potvrdzuje aj niekoľko výskumov ktoré
potvrdili lepšiu účinnosť špecifických pravidiel. Špecifické pravidlá jasne
vysvetľujú čo sa od nás očakáva (Napr. Fajčiarska prestávka 15 minút.) oproti
všeobecným pravidlám ktoré nie sú písané a zväčša bývajú zrozumiteľnejšie
prednesené pre naše pochopenie.

Obohatenie je neoddeliteľnou súčasťou pri použití všeobecných pravidiel
a to môže byť z rôznych hľadísk od finančných až po zvýšenie spoločenského
postavenia vďaka vysokému výkonu podanému v práci. Nevyhnutnosť dohľadu nad
pracovníkmi je preto, že môže zmierniť motiváciu, ale najmä preto, že
nedostatočný dohľad podporuje podvádzanie (Pascual-Ezama, Prelec
& Dunfield, 2013).

V závere by sme mohli povedať, že výsledky štúdií naznačujú spôsobenie
neetického správania sa skutočne zakladá za účelom zisku avšak účinok sa
znižuje pri využití špecifických aj všeobecných pravidiel ktoré zabránia
neetickému správaniu.  Neetické správanie
a klamstvo môže byť znásobené aj sebeckým nadriadeným teda odosielateľom
emócií a nezávislé od viery týkajúcej sa reakcie ostatných účastníkov. Tento spôsob
nám tiež umožňuje zmerať rozhodnutie odosielateľa klamať na individuálnej
úrovni (Gneezy a kol.,2013).

Autor: Lukáš Ďuriš


Referencie

Gneezy, U., Rockenbach, B., & Serra-Grácia,
M. (2013) Journal of Economic Behavior & Organization: Measuring lying
aversion 

Mulder, L. B., Jordan, J., & Rink, F. A.
(2015). Organizational Behavior and Human Decision Processes 126: The effect of
specific and general rules on ethical decisions. 

Mulder, L. B., Jordan, J., & Rink, F. A.
(2020). Journal of Economic Psychology 76: Constraining temptation: How
specific and general rules mitigate the effect of  personal gain on unethical behavior




Pascual-Ezama, D., Prelec, D., & Dunfield, D. (2013). Journal of
Economic Behavior & Organization 93: Motivation, money, prestige and cheats

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu. Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka. Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným

Čítať ďalej

Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu

Čítať ďalej

Ekonomická psychológia FSEV

Vyhľadávať v tomto blogu