Asi ste sa aj vy teraz zamysleli nad
tým, ako môže menej sebavedomý zdravotník poskytnúť lepšiu starostlivosť ako
príliš sebavedomý zdravotník. Môže to byť tak? Ak by ste videli lekára, z
ktorého srší ego, mali by ste mať obavy o svoje zdravie? Alebo naopak, tešiť sa,
že vidíte nesebavedomého lekára s pocitom, že Vám určite pomôže lepšie?
Poďme na fakty.
Zaujímavým faktom je, že následkom
zlej kvality zdravotnej starostlivosti alebo nesprávnou liečbou v USA nesprávne diagnostikujú 10 až 15% pacientov (Kovacs,
Lagarde, Cairns, 2020).
Zdravotníci by mali v prvom rade
počúvať pacientov, čo ich zdraviu najviac ťaží, a tým pádom by vedeli vybrať
správnu diagnózu. Určite si spomínate alebo ste počuli niekoho, ako opisuje to,
že lekár málo komunikuje, vypočuje pacienta len krátko a hneď určuje diagnózu.
Nadhodnocovanie svojich schopností v
prijímaní správnych a rýchlych rozhodnutí, môže viesť k dvom nežiaducim dôsledkom.
Po prvé, príliš sebavedomí lekári preceňujú pravdepodobnosť, že ich intuícia je
správna. Preto získavajú informácie o zdravotnom stave pacienta menej dôkladne.
Následne podceňujú možnosť, že by
choroba mala inú príčinu než tá, ktorú predpokladajú (McSherry,1997;
Voytovich,Rippey,Suffredini,1985). Za druhé, títo lekári necítia takú potrebu
konzultovať a radiť sa so svojimi kolegami (Baumann,Deber,Thompson,1991;
Berner,Graber,2008).
Na druhej strane, výsledky štúdie
Katie M. Owens a Stephanie Keller naznačujú, že sebadôvera je dôležitá
charakteristika zdravotníckeho personálu. Pacienti hodnotili lepšie svoju
skúsenosť so zdravotníckym personálom v prípade, že mal vyššie sebavedomie
(Owens, Keller 2018).
Povedali by ste že sebadôvera je
považovaná za jeden z najvplyvnejších faktorov ovplyvňujúcich výkon? Áno je. Zároveň
zohráva dôležitú úlohu v dosahovaní úspechu a jej nedostatok je spájaný s
neúspechom. Hoci sebadôvera nemôže nahradiť kvalifikáciu, vytvára dôveru a
predpoklad na zvládnutie zložitých situácií.
Zmení sa po tomto Váš pohľad na zdravotníkov? Budete si dávať pozor na to, aké má
sebavedomie? Možno si v budúcnosti overíte na vlastnej koži, aký pocit to
vo Vás vyvolalo.
Autorka: Erika Moravská
Referencie:
BAUMANN, A. O., DEBER,
R. B., THOMPSON, G. G. 1991. Overconfidence among physicians and nurses: the
“micro-certainty, macro-uncertainty” phenomenon. In: Social Science &
Medicine, Volume 32, Issue 2, 1991, pp. 167-174. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/027795369190057J
BERNER, E., GRABER, M. 2008. Overconfidence as a cause
of diagnostic error in medicine. In: The American Journal of Medicine, Volume
121, Issue 5, Supplement, May 2008, pp. S2-S23. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0002934308000405
KOVACS, R. J.,
LAGARDE, M., CAIRNS, J. 2020. Overconfident health workers provide lower
quality healthcare. In: Journal of Economic Psychology Volume 76, January 2020,
102213. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0167487019300455?via%3Dihub
MCSHERRY, D. 1997.
Avoiding premature closure in sequential diagnosis. In: Artificial Intelligence
in Medicine, Volume 10, Issue 3, July 1997, pp. 269-283. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0933365797003965
OWENS, K. M., KELLER,
S. 2018. Exploring workforce confidence and patient experiences: A quantitative
analysis. In: Patient Experience Journal Volume 5, Issue 1 - 2018, pp. 97-105.
Dostupné na: https://pxjournal.org/cgi/viewcontent.cgi?article=1210&context=journal
VOYTOVICH, Q. E.,
RIPPEY, R. M., SUFFREDINI, A. 1985. Premature conclusions in diagnostic
reasoning. In: Journal of Medical Education, 60 (4) (1985), pp. 302-307.
Dostupné na: https://europepmc.org/article/med/3981589
Obrázky prevzaté z :
Komentáre
Zverejnenie komentára