Preskočiť na hlavný obsah

Poskytujú sebavedomejší zdravotnícki pracovníci menej kvalitnú zdravotnú starostlivosť?


Asi ste sa aj vy teraz zamysleli nad tým, ako môže menej sebavedomý zdravotník poskytnúť lepšiu starostlivosť ako príliš sebavedomý zdravotník. Môže to byť tak? Ak by ste videli lekára, z ktorého srší ego, mali by ste mať obavy o svoje zdravie? Alebo naopak, tešiť sa, že vidíte nesebavedomého lekára s pocitom, že Vám určite pomôže lepšie? Poďme na fakty.



Zaujímavým faktom je, že následkom zlej kvality zdravotnej starostlivosti alebo nesprávnou liečbou v USA nesprávne  diagnostikujú 10 až 15% pacientov (Kovacs, Lagarde, Cairns, 2020).

Zdravotníci by mali v prvom rade počúvať pacientov, čo ich zdraviu najviac ťaží, a tým pádom by vedeli vybrať správnu diagnózu. Určite si spomínate alebo ste počuli niekoho, ako opisuje to, že lekár málo komunikuje, vypočuje pacienta len krátko a hneď určuje diagnózu.

Nadhodnocovanie svojich schopností v prijímaní správnych a rýchlych rozhodnutí, môže viesť k dvom nežiaducim dôsledkom. Po prvé, príliš sebavedomí lekári preceňujú pravdepodobnosť, že ich intuícia je správna. Preto získavajú informácie o zdravotnom stave pacienta menej dôkladne. Následne podceňujú možnosť, že by choroba mala inú príčinu než tá, ktorú predpokladajú (McSherry,1997; Voytovich,Rippey,Suffredini,1985). Za druhé, títo lekári necítia takú potrebu konzultovať a radiť sa so svojimi kolegami (Baumann,Deber,Thompson,1991; Berner,Graber,2008).



Na druhej strane, výsledky štúdie Katie M. Owens a Stephanie Keller naznačujú, že sebadôvera je dôležitá charakteristika zdravotníckeho personálu. Pacienti hodnotili lepšie svoju skúsenosť so zdravotníckym personálom v prípade, že mal vyššie sebavedomie (Owens, Keller 2018).

Povedali by ste že sebadôvera je považovaná za jeden z najvplyvnejších faktorov ovplyvňujúcich výkon? Áno je. Zároveň zohráva dôležitú úlohu v dosahovaní úspechu a jej nedostatok je spájaný s neúspechom. Hoci sebadôvera nemôže nahradiť kvalifikáciu, vytvára dôveru a predpoklad na zvládnutie zložitých situácií.

Zmení sa po tomto Váš pohľad na zdravotníkov? Budete si dávať pozor na to, aké má sebavedomie? Možno si v budúcnosti overíte na vlastnej koži, aký pocit to vo Vás vyvolalo.

Autorka: Erika Moravská


Referencie:

BAUMANN, A. O., DEBER, R. B., THOMPSON, G. G. 1991. Overconfidence among physicians and nurses: the “micro-certainty, macro-uncertainty” phenomenon. In: Social Science & Medicine, Volume 32, Issue 2, 1991, pp. 167-174. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/027795369190057J
BERNER, E., GRABER, M. 2008. Overconfidence as a cause of diagnostic error in medicine. In: The American Journal of Medicine, Volume 121, Issue 5, Supplement, May 2008, pp. S2-S23. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0002934308000405
KOVACS, R. J., LAGARDE, M., CAIRNS, J. 2020. Overconfident health workers provide lower quality healthcare. In: Journal of Economic Psychology Volume 76, January 2020, 102213. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0167487019300455?via%3Dihub
MCSHERRY, D. 1997. Avoiding premature closure in sequential diagnosis. In: Artificial Intelligence in Medicine, Volume 10, Issue 3, July 1997, pp. 269-283. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0933365797003965
OWENS, K. M., KELLER, S. 2018. Exploring workforce confidence and patient experiences: A quantitative analysis. In: Patient Experience Journal Volume 5, Issue 1 - 2018, pp. 97-105. Dostupné na: https://pxjournal.org/cgi/viewcontent.cgi?article=1210&context=journal
VOYTOVICH, Q. E., RIPPEY, R. M., SUFFREDINI, A. 1985. Premature conclusions in diagnostic reasoning. In: Journal of Medical Education, 60 (4) (1985), pp. 302-307. Dostupné na: https://europepmc.org/article/med/3981589
Obrázky prevzaté z :
https://dailynurse.com/
https://www.thesun.co.uk/living/2292182/health-secretary-jeremy-hunt-to-announce-1000-new-  nhs-nurse-apprenticeships-starting-in-september/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej