Preskočiť na hlavný obsah

Poskytujú sebavedomejší zdravotnícki pracovníci menej kvalitnú zdravotnú starostlivosť?


Asi ste sa aj vy teraz zamysleli nad tým, ako môže menej sebavedomý zdravotník poskytnúť lepšiu starostlivosť ako príliš sebavedomý zdravotník. Môže to byť tak? Ak by ste videli lekára, z ktorého srší ego, mali by ste mať obavy o svoje zdravie? Alebo naopak, tešiť sa, že vidíte nesebavedomého lekára s pocitom, že Vám určite pomôže lepšie? Poďme na fakty.



Zaujímavým faktom je, že následkom zlej kvality zdravotnej starostlivosti alebo nesprávnou liečbou v USA nesprávne  diagnostikujú 10 až 15% pacientov (Kovacs, Lagarde, Cairns, 2020).

Zdravotníci by mali v prvom rade počúvať pacientov, čo ich zdraviu najviac ťaží, a tým pádom by vedeli vybrať správnu diagnózu. Určite si spomínate alebo ste počuli niekoho, ako opisuje to, že lekár málo komunikuje, vypočuje pacienta len krátko a hneď určuje diagnózu.

Nadhodnocovanie svojich schopností v prijímaní správnych a rýchlych rozhodnutí, môže viesť k dvom nežiaducim dôsledkom. Po prvé, príliš sebavedomí lekári preceňujú pravdepodobnosť, že ich intuícia je správna. Preto získavajú informácie o zdravotnom stave pacienta menej dôkladne. Následne podceňujú možnosť, že by choroba mala inú príčinu než tá, ktorú predpokladajú (McSherry,1997; Voytovich,Rippey,Suffredini,1985). Za druhé, títo lekári necítia takú potrebu konzultovať a radiť sa so svojimi kolegami (Baumann,Deber,Thompson,1991; Berner,Graber,2008).



Na druhej strane, výsledky štúdie Katie M. Owens a Stephanie Keller naznačujú, že sebadôvera je dôležitá charakteristika zdravotníckeho personálu. Pacienti hodnotili lepšie svoju skúsenosť so zdravotníckym personálom v prípade, že mal vyššie sebavedomie (Owens, Keller 2018).

Povedali by ste že sebadôvera je považovaná za jeden z najvplyvnejších faktorov ovplyvňujúcich výkon? Áno je. Zároveň zohráva dôležitú úlohu v dosahovaní úspechu a jej nedostatok je spájaný s neúspechom. Hoci sebadôvera nemôže nahradiť kvalifikáciu, vytvára dôveru a predpoklad na zvládnutie zložitých situácií.

Zmení sa po tomto Váš pohľad na zdravotníkov? Budete si dávať pozor na to, aké má sebavedomie? Možno si v budúcnosti overíte na vlastnej koži, aký pocit to vo Vás vyvolalo.

Autorka: Erika Moravská


Referencie:

BAUMANN, A. O., DEBER, R. B., THOMPSON, G. G. 1991. Overconfidence among physicians and nurses: the “micro-certainty, macro-uncertainty” phenomenon. In: Social Science & Medicine, Volume 32, Issue 2, 1991, pp. 167-174. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/027795369190057J
BERNER, E., GRABER, M. 2008. Overconfidence as a cause of diagnostic error in medicine. In: The American Journal of Medicine, Volume 121, Issue 5, Supplement, May 2008, pp. S2-S23. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0002934308000405
KOVACS, R. J., LAGARDE, M., CAIRNS, J. 2020. Overconfident health workers provide lower quality healthcare. In: Journal of Economic Psychology Volume 76, January 2020, 102213. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0167487019300455?via%3Dihub
MCSHERRY, D. 1997. Avoiding premature closure in sequential diagnosis. In: Artificial Intelligence in Medicine, Volume 10, Issue 3, July 1997, pp. 269-283. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0933365797003965
OWENS, K. M., KELLER, S. 2018. Exploring workforce confidence and patient experiences: A quantitative analysis. In: Patient Experience Journal Volume 5, Issue 1 - 2018, pp. 97-105. Dostupné na: https://pxjournal.org/cgi/viewcontent.cgi?article=1210&context=journal
VOYTOVICH, Q. E., RIPPEY, R. M., SUFFREDINI, A. 1985. Premature conclusions in diagnostic reasoning. In: Journal of Medical Education, 60 (4) (1985), pp. 302-307. Dostupné na: https://europepmc.org/article/med/3981589
Obrázky prevzaté z :
https://dailynurse.com/
https://www.thesun.co.uk/living/2292182/health-secretary-jeremy-hunt-to-announce-1000-new-  nhs-nurse-apprenticeships-starting-in-september/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej