Preskočiť na hlavný obsah

Poskytujú sebavedomejší zdravotnícki pracovníci menej kvalitnú zdravotnú starostlivosť?


Asi ste sa aj vy teraz zamysleli nad tým, ako môže menej sebavedomý zdravotník poskytnúť lepšiu starostlivosť ako príliš sebavedomý zdravotník. Môže to byť tak? Ak by ste videli lekára, z ktorého srší ego, mali by ste mať obavy o svoje zdravie? Alebo naopak, tešiť sa, že vidíte nesebavedomého lekára s pocitom, že Vám určite pomôže lepšie? Poďme na fakty.



Zaujímavým faktom je, že následkom zlej kvality zdravotnej starostlivosti alebo nesprávnou liečbou v USA nesprávne  diagnostikujú 10 až 15% pacientov (Kovacs, Lagarde, Cairns, 2020).

Zdravotníci by mali v prvom rade počúvať pacientov, čo ich zdraviu najviac ťaží, a tým pádom by vedeli vybrať správnu diagnózu. Určite si spomínate alebo ste počuli niekoho, ako opisuje to, že lekár málo komunikuje, vypočuje pacienta len krátko a hneď určuje diagnózu.

Nadhodnocovanie svojich schopností v prijímaní správnych a rýchlych rozhodnutí, môže viesť k dvom nežiaducim dôsledkom. Po prvé, príliš sebavedomí lekári preceňujú pravdepodobnosť, že ich intuícia je správna. Preto získavajú informácie o zdravotnom stave pacienta menej dôkladne. Následne podceňujú možnosť, že by choroba mala inú príčinu než tá, ktorú predpokladajú (McSherry,1997; Voytovich,Rippey,Suffredini,1985). Za druhé, títo lekári necítia takú potrebu konzultovať a radiť sa so svojimi kolegami (Baumann,Deber,Thompson,1991; Berner,Graber,2008).



Na druhej strane, výsledky štúdie Katie M. Owens a Stephanie Keller naznačujú, že sebadôvera je dôležitá charakteristika zdravotníckeho personálu. Pacienti hodnotili lepšie svoju skúsenosť so zdravotníckym personálom v prípade, že mal vyššie sebavedomie (Owens, Keller 2018).

Povedali by ste že sebadôvera je považovaná za jeden z najvplyvnejších faktorov ovplyvňujúcich výkon? Áno je. Zároveň zohráva dôležitú úlohu v dosahovaní úspechu a jej nedostatok je spájaný s neúspechom. Hoci sebadôvera nemôže nahradiť kvalifikáciu, vytvára dôveru a predpoklad na zvládnutie zložitých situácií.

Zmení sa po tomto Váš pohľad na zdravotníkov? Budete si dávať pozor na to, aké má sebavedomie? Možno si v budúcnosti overíte na vlastnej koži, aký pocit to vo Vás vyvolalo.

Autorka: Erika Moravská


Referencie:

BAUMANN, A. O., DEBER, R. B., THOMPSON, G. G. 1991. Overconfidence among physicians and nurses: the “micro-certainty, macro-uncertainty” phenomenon. In: Social Science & Medicine, Volume 32, Issue 2, 1991, pp. 167-174. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/027795369190057J
BERNER, E., GRABER, M. 2008. Overconfidence as a cause of diagnostic error in medicine. In: The American Journal of Medicine, Volume 121, Issue 5, Supplement, May 2008, pp. S2-S23. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0002934308000405
KOVACS, R. J., LAGARDE, M., CAIRNS, J. 2020. Overconfident health workers provide lower quality healthcare. In: Journal of Economic Psychology Volume 76, January 2020, 102213. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0167487019300455?via%3Dihub
MCSHERRY, D. 1997. Avoiding premature closure in sequential diagnosis. In: Artificial Intelligence in Medicine, Volume 10, Issue 3, July 1997, pp. 269-283. Dostupné na: https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0933365797003965
OWENS, K. M., KELLER, S. 2018. Exploring workforce confidence and patient experiences: A quantitative analysis. In: Patient Experience Journal Volume 5, Issue 1 - 2018, pp. 97-105. Dostupné na: https://pxjournal.org/cgi/viewcontent.cgi?article=1210&context=journal
VOYTOVICH, Q. E., RIPPEY, R. M., SUFFREDINI, A. 1985. Premature conclusions in diagnostic reasoning. In: Journal of Medical Education, 60 (4) (1985), pp. 302-307. Dostupné na: https://europepmc.org/article/med/3981589
Obrázky prevzaté z :
https://dailynurse.com/
https://www.thesun.co.uk/living/2292182/health-secretary-jeremy-hunt-to-announce-1000-new-  nhs-nurse-apprenticeships-starting-in-september/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej