Preskočiť na hlavný obsah

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?


U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty?


Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách.

Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie:

Individualizmus vs. Kolektivizmus
V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, že v kolektivistických krajinách je pravdepodobnejšie, že keď ľudia potrebujú finančnú pomoc, tak ju aj dostanú.

Fan a Xiao (2006) vo svojej štúdii porovnávali postoje k riziku v súvislosti s financiami medzi vzorkou pracovníkov z Číny a z Ameriky. Výsledkom ich štúdie bol fakt, že Číňania boli vo svojich finančných rozhodnutiach tolerantnejší voči rizikám v porovnaní s americkou vzorkou. Potvrdila sa tak aj vyššie spomenutú tzv. „cushion“ hypotéza.   

Odstup od moci
Kultúra s vysokým odstupom od moci je založená na bohatstve, moci a sociálnom postavení. Nerovnosť v spoločnosti, čo sa týka moci, by mohlo spôsobiť, že spoločnosť, kde je vysoký stupeň odstupu od moci, by sa jednotlivci mohli cítiť bezmocnejší v súvislosti s dôsledkami strát.

Maskulinita vs. Feminita
Krajinám s vysokou mierou maskulinity sa pripisuje väčší význam cieľom ega, napr. bohatstvo a kariéra. Tam, kde je vyššia miera feminity sú dôležitejšie sociálne ciele, napr. vzťahy, pomoc druhým a fyzické prostredie. Krajiny s vyššou maskulinitou sa menej zaoberajú prehodnocovaním s cieľom usmerniť svoje emócie, preto bývajú citlivejší na straty.

Vyhýbanie sa neistote
Táto Hofstedeho dimenzia nám hovorí niečo o tom, do akej miery sú jednotlivci schopní tolerovať nejednoznačné situácie. V kultúrach s vysokou mierou vyhýbania sa neistote sú menej schopní vyrovnať sa s neistotou v živote, čo má za následok vyšší stupeň úzkosti a strachu. To môže viesť k vyššej averzii voči strate.

ČO PRINIESLI VÝSLEDKY?
Výskumom Wanga a jeho kolegov sa zistilo, že Individualizmus má tendenciu zvyšovať averziu voči stratám. Taktiež to platí aj pre dimenzie Odstup od moci a Maskulinita. Čo sa týka štvrtej skúmanej dimenzie, Vyhýbanie sa neistote, tam je ten vplyv menej významný. Vyhýbanie sa neistote teda nie je veľkým prediktorom averzii voči strate.

Mária Girová

Referencie:
Wang, M., Rieger, M. O., & Hens, T. (2017). The impact of culture on loss aversion. Journal of Behavioral Decision Making, 30(2), 270-281.

Fan, J. X., & Xiao, J. J. (2006). Cross-cultural differences in risk tolerance: A comparison between Chinese and Americans. Journal of Personal Finance, 5(54–75).

Obrázok stiahnutý z: https://st2.depositphotos.com/1252248/6109/v/950/depositphotos_61095067-stock-illustration-multicultural-character.jpg




Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej