U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata
alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu
psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci
rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty?
Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto
otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky
z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách.
Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie:
Individualizmus vs.
Kolektivizmus
V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu
(napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých
individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U
ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať
sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv.
„cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, že v kolektivistických krajinách je
pravdepodobnejšie, že keď ľudia potrebujú finančnú pomoc, tak ju aj dostanú.
Fan a Xiao (2006) vo svojej štúdii porovnávali postoje
k riziku v súvislosti s financiami medzi vzorkou pracovníkov
z Číny a z Ameriky. Výsledkom ich štúdie bol fakt, že Číňania
boli vo svojich finančných rozhodnutiach tolerantnejší voči rizikám
v porovnaní s americkou vzorkou. Potvrdila sa tak aj vyššie spomenutú
tzv. „cushion“ hypotéza.
Odstup od moci
Kultúra s vysokým odstupom od moci je založená na
bohatstve, moci a sociálnom postavení. Nerovnosť v spoločnosti, čo sa
týka moci, by mohlo spôsobiť, že spoločnosť, kde je vysoký stupeň odstupu od
moci, by sa jednotlivci mohli cítiť bezmocnejší v súvislosti
s dôsledkami strát.
Maskulinita vs.
Feminita
Krajinám s vysokou mierou maskulinity sa pripisuje
väčší význam cieľom ega, napr. bohatstvo a kariéra. Tam, kde je vyššia
miera feminity sú dôležitejšie sociálne ciele, napr. vzťahy, pomoc druhým
a fyzické prostredie. Krajiny s vyššou maskulinitou sa menej
zaoberajú prehodnocovaním s cieľom usmerniť svoje emócie, preto bývajú
citlivejší na straty.
Vyhýbanie sa neistote
Táto Hofstedeho dimenzia nám hovorí niečo o tom, do
akej miery sú jednotlivci schopní tolerovať nejednoznačné situácie.
V kultúrach s vysokou mierou vyhýbania sa neistote sú menej schopní
vyrovnať sa s neistotou v živote, čo má za následok vyšší stupeň
úzkosti a strachu. To môže viesť k vyššej averzii voči strate.
ČO PRINIESLI VÝSLEDKY?
Výskumom Wanga a jeho kolegov sa zistilo, že
Individualizmus má tendenciu zvyšovať averziu voči stratám. Taktiež to platí aj
pre dimenzie Odstup od moci a Maskulinita. Čo sa týka štvrtej skúmanej
dimenzie, Vyhýbanie sa neistote, tam je ten vplyv menej významný. Vyhýbanie sa
neistote teda nie je veľkým prediktorom averzii voči strate.
Mária Girová
Referencie:
Wang, M., Rieger, M. O., & Hens, T. (2017). The impact of
culture on loss aversion. Journal of Behavioral Decision Making, 30(2), 270-281.
Fan,
J. X., & Xiao, J. J. (2006). Cross-cultural differences in risk tolerance:
A comparison between Chinese and Americans. Journal of Personal Finance,
5(54–75).
Obrázok
stiahnutý z: https://st2.depositphotos.com/1252248/6109/v/950/depositphotos_61095067-stock-illustration-multicultural-character.jpg
Komentáre
Zverejnenie komentára