Preskočiť na hlavný obsah

Prispejem viac peňazí, keď som sám alebo s inými?

Určite ste sa už v živote zaoberali otázkou, či daný projekt spravíte sami alebo využijete niekoho pomoc. Pravdaže, každá z týchto možností má svoje pre a proti, no napriek tomu preferujete jednu z nich o trochu viac. Myslíte si, že by sa vaše rozhodnutie zmenilo, pokiaľ by sa jednalo o rizikovú situáciu?

Pokiaľ sa rozhodneme pre spoluprácu, dôvodom môže byť jednostranný motív, ako napríklad altruizmus, averzia alebo podmienená spolupráca. Druhý motív vyjadruje viacnásobná motivácia, ktorá predstavuje napríklad recipročné správanie (Yamakawa, Okano, Saijo, 2015).  Iný pohľad na výber kooperatívneho správania je ten, že ľudia zdieľajú spoločný osud alebo cieľ, ktorý je úzko spojený so skupinovou identitou. Ale čo sa stane v situácií, pokiaľ im hrozí riziko? Na zodpovedanie tejto otázky, sa chcem oprieť o  výskum Zhanga (2019). V tomto výskume zisťoval, či spoločný osud spôsobený zdieľaným rizikom môže podporiť spoluprácu pri poskytovaní verejných statkov . Zjednodušene povedané, skúmal, nakoľko sú ochotní prispieť ľudia, ktorí sú vystavení tomu istému riziku verzus tí, ktorí prežívajú riziko nezávisle od ostatných v skupine.

Ukázalo sa, že členovia skupiny, ktorí zdieľajú ten istý osud, sú ochotnejší prispieť, ako tí, ktorí čelia riziku samy. Taktiež, ak je presvedčenie členov skupiny o príspevku ostatných do verejných statkov totožné s realitou, prispievajú celkovo ako skupina viac. Tento jav môžeme vysvetliť tým, že my ľudia sme podmienečnými spolupracovníkmi, ktorí preukazujú recipročné preferencie. Teda pokiaľ predpokladám, že ostatní členovia skupiny prispejú určitú sumu, prispôsobujem tejto sume aj svoj príspevok. Pokiaľ bol môj odhad príliš vysoký, v následnom príspevku sa rozhodnem prispieť menej aj ja. Dôvodom je to že chceme chceme byť tímoví hráči, a okrem toho, v konečnom dôsledku náš príspevok ovplyvní aj nás. V opačnom prípade, ľudia, ktorí sa museli spoľahnúť samy na seba zažívali väčšie riziko  , keďže spolupráca s nezávislým rizikom je nákladnejšia, a preto prispievali menej (Zhang, 2019). 

Čo si myslíte, že bude ľudí viac motivovať, aby prispievali do verejných statkov: odmena alebo trest? Ak ste si mysleli odmena, vybrali ste správnu odpoveď. V prípade odmeny sa ľudia rozhodnú prispievať viac, čím sa zvýši aj ich návratnosť, avšak trest nemá žiaden vplyv na prispievanie. Takže pokiaľ chcete ľudí efektívne motivovať a vidieť očakávané výsledky, vyberte si odmenu ako motivačný nástroj (Rand, Dreber, Ellingsen, Fudenberg, Nowak, 2009).

A čo z toho všetkého vyplýva? Pokiaľ sme v skupine ľudí, ktorí prežívajú rovnaké rizikové situácie ako my, sme ochotní prispieť viac, ako keby sme čelili problému samy. Vysvetlením je to, že nechceme vyčnievať z radu, cítime sa ako členovia tímu, a teda istým spôsobom považujeme naše správanie za férové voči ostatným. Okrem podpory zo strany kolektívu je pre nás motiváciou aj nádej na odmenu. Je ľahšie čeliť problému v skupine ľudí, pretože vieme, že v tom nie sme sami.

Autorka: Mária Bordáčová

Zdroje:
Rand, D. G., Dreber, A., Ellingsen, T., Fudenberg, D., & Nowak, M. A. (2009). Positive Interactions Promote Public Cooperation. Science, 325(5945), 1272–1275. doi:10.1126/science.1177418 
Yamakawa, T., Okano, Y., & Saijo, T. (2015). Detecting motives for cooperation in public goods experiments. Experimental Economics, 19(2), 500–512. doi:10.1007/s10683-015-9451-2 
Zhang, H. (2019). Common fate motivates cooperation: The influence of risks on contributions to public goods. Journal of Economic Psychology, 70, 12–21. doi:10.1016/j.joep.2018.10.012

Obrázky dostupné na:

Komentáre

  1. Dávám přednost práci s instaforex review protože poskytuje širokou škálu služeb pro všechny, bez ohledu na to, zda jste začátečník nebo zkušený uživatel.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...