Preskočiť na hlavný obsah

Vytvorenie si predčasného „obľúbenca“ medzi možnosťami môže viesť k nesprávnemu rozhodnutiu

S rozhodovaním prichádzame do styku každý deň. Väčšina volieb nás nijako závažne neovplyvní a v prípade zlého rozhodnutia ich vieme ešte často zvrátiť. Niektoré voľby majú však ďalekosiahle dôsledky. Ako napríklad pri investovaní časti svojho majetku, výbere pracovnej ponuky, vysokej školy či investovania vlastného času do nového projektu.

My, ľudia, sa považujeme za mysliace bytosti, ktoré sa rozhodujú racionálne. Vôbec nevnímame skratky, ktoré si naša myseľ tvorí, aby vygenerovala to najlepšie rozhodnutie. Tieto skratky sú chyby v posudzovaní a v spôsobe rozhodovania. Je teda naše najlepšie rozhodnutie pre nás objektívne to najlepšie? Skratkami v myslení, čiže heuristikami, sa zaoberajú behaviorálne vedy. Na základe výsledkov „behaviorálneho rozhodovania“ môžu bádatelia predložiť ďalšie, komplexnejšie ekonomické modely (Bačová, 2010).

Niekedy sa totiž stáva, že ústredná investičná príležitosť sa stane viac preferovanou ako by objektívne mala (Posavac, 2019). Ústredná investičná príležitosť môže predstavovať akúkoľvek možnosť, ktorú osobne uprednostňujeme. Problém s dávaním jednej alternatívy do popredia je v tom, že pokiaľ nemáme všetky podstatné informácie k dispozícii, začne dochádzať k chybám v posudzovaní. Urobenie čo najlepšieho výberu pre spotrebiteľa si vyžaduje starostlivé zváženie všetkých atribútov všetkých možných alternatív, ktoré by mohli uspokojiť potrebu (Posavac, 2002). Ale, ako vôbec dochádza k vytvoreniu si „obľúbenca“ medzi možnosťami?

Jeden z najčastejších spôsobov je porovnávanie jednotlivých atribútov rôznych alternatív osobitne a nie naraz. Napríklad, v prvom fonde trojročná návratnosť 11,3% a výdavky v pomere 0,5% môžu vyzerať oddelene ako atraktívna možnosť, ale v porovnaní s druhým fondom s trojročnou návratnosťou 11,84% a s výdavkami v pomere 0,17% (Posavac, 2019) sa stáva lepšou možnosťou druhý fond. Ak na začiatku porovnáme iba prvé atribúty (návratnosťou 11,3% a 11,84%), vyjde nám ako najlepšia možnosť prvý fond. Stane sa tak našim „obľúbencom“ a všetky ďalšie informácie budeme posudzovať cez túto optiku.  

V nasledujúcom kroku nastávajú dve možnosti vyhľadávania ďalších informácií. Buď budeme hľadať informácie už iba o prvom fonde s tým, že sa zameriame na jeho pozitívne stránky alebo budeme hľadať informácie aj o zvyšných alternatívach, ale zameriame sa na ich negatívne stránky, ktoré by ich ešte viac oddelili nášho „favorita“. Ak sa pravdepodobnosť jednej alternatívy zvýši, stredná pravdepodobnosť iných alternatív sa musí znížiť (a naopak) (Kardes, 2012). Je to podobné ako posudzovanie ľudí na základe prvého dojmu. Posúdenie všetkých atribútov všetkých alternatív naraz si vyžaduje väčšiu kognitívnu námahu ako posúdenie jednotlivých atribútov všetkých alternatív postupne. Určite to však stojí za výber toho skutočne najlepšieho rozhodnutia. 

Autorka: Terézia Krajčírová
Referencie:
Bačová, V. (2010). Rozhodovanie a posudzovanie: Pohľady psychológie a ekonómie. Ústav experimentálnej psychológie SAV.
Kardes, F. R. (2013). Journal of Consumer Psychology: Selective versus Comparative Processing
Posavac, S. S. (2019). Journal of Economic Psychology: Premature Infatuation and Commitment in Individual Investing Decisions
Posavac, S. S. (2002). Journal of Consumer Psychology: The Effects of the Selective Consideration of Alternatives on Consumer Choice and Attitude-Decision Consistency

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej