Preskočiť na hlavný obsah

Vytvorenie si predčasného „obľúbenca“ medzi možnosťami môže viesť k nesprávnemu rozhodnutiu

S rozhodovaním prichádzame do styku každý deň. Väčšina volieb nás nijako závažne neovplyvní a v prípade zlého rozhodnutia ich vieme ešte často zvrátiť. Niektoré voľby majú však ďalekosiahle dôsledky. Ako napríklad pri investovaní časti svojho majetku, výbere pracovnej ponuky, vysokej školy či investovania vlastného času do nového projektu.

My, ľudia, sa považujeme za mysliace bytosti, ktoré sa rozhodujú racionálne. Vôbec nevnímame skratky, ktoré si naša myseľ tvorí, aby vygenerovala to najlepšie rozhodnutie. Tieto skratky sú chyby v posudzovaní a v spôsobe rozhodovania. Je teda naše najlepšie rozhodnutie pre nás objektívne to najlepšie? Skratkami v myslení, čiže heuristikami, sa zaoberajú behaviorálne vedy. Na základe výsledkov „behaviorálneho rozhodovania“ môžu bádatelia predložiť ďalšie, komplexnejšie ekonomické modely (Bačová, 2010).

Niekedy sa totiž stáva, že ústredná investičná príležitosť sa stane viac preferovanou ako by objektívne mala (Posavac, 2019). Ústredná investičná príležitosť môže predstavovať akúkoľvek možnosť, ktorú osobne uprednostňujeme. Problém s dávaním jednej alternatívy do popredia je v tom, že pokiaľ nemáme všetky podstatné informácie k dispozícii, začne dochádzať k chybám v posudzovaní. Urobenie čo najlepšieho výberu pre spotrebiteľa si vyžaduje starostlivé zváženie všetkých atribútov všetkých možných alternatív, ktoré by mohli uspokojiť potrebu (Posavac, 2002). Ale, ako vôbec dochádza k vytvoreniu si „obľúbenca“ medzi možnosťami?

Jeden z najčastejších spôsobov je porovnávanie jednotlivých atribútov rôznych alternatív osobitne a nie naraz. Napríklad, v prvom fonde trojročná návratnosť 11,3% a výdavky v pomere 0,5% môžu vyzerať oddelene ako atraktívna možnosť, ale v porovnaní s druhým fondom s trojročnou návratnosťou 11,84% a s výdavkami v pomere 0,17% (Posavac, 2019) sa stáva lepšou možnosťou druhý fond. Ak na začiatku porovnáme iba prvé atribúty (návratnosťou 11,3% a 11,84%), vyjde nám ako najlepšia možnosť prvý fond. Stane sa tak našim „obľúbencom“ a všetky ďalšie informácie budeme posudzovať cez túto optiku.  

V nasledujúcom kroku nastávajú dve možnosti vyhľadávania ďalších informácií. Buď budeme hľadať informácie už iba o prvom fonde s tým, že sa zameriame na jeho pozitívne stránky alebo budeme hľadať informácie aj o zvyšných alternatívach, ale zameriame sa na ich negatívne stránky, ktoré by ich ešte viac oddelili nášho „favorita“. Ak sa pravdepodobnosť jednej alternatívy zvýši, stredná pravdepodobnosť iných alternatív sa musí znížiť (a naopak) (Kardes, 2012). Je to podobné ako posudzovanie ľudí na základe prvého dojmu. Posúdenie všetkých atribútov všetkých alternatív naraz si vyžaduje väčšiu kognitívnu námahu ako posúdenie jednotlivých atribútov všetkých alternatív postupne. Určite to však stojí za výber toho skutočne najlepšieho rozhodnutia. 

Autorka: Terézia Krajčírová
Referencie:
Bačová, V. (2010). Rozhodovanie a posudzovanie: Pohľady psychológie a ekonómie. Ústav experimentálnej psychológie SAV.
Kardes, F. R. (2013). Journal of Consumer Psychology: Selective versus Comparative Processing
Posavac, S. S. (2019). Journal of Economic Psychology: Premature Infatuation and Commitment in Individual Investing Decisions
Posavac, S. S. (2002). Journal of Consumer Psychology: The Effects of the Selective Consideration of Alternatives on Consumer Choice and Attitude-Decision Consistency

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej