Vytvorenie si predčasného „obľúbenca“ medzi možnosťami môže viesť k nesprávnemu rozhodnutiu

S rozhodovaním prichádzame do styku každý deň. Väčšina volieb nás nijako závažne neovplyvní a v prípade zlého rozhodnutia ich vieme ešte často zvrátiť. Niektoré voľby majú však ďalekosiahle dôsledky. Ako napríklad pri investovaní časti svojho majetku, výbere pracovnej ponuky, vysokej školy či investovania vlastného času do nového projektu.

My, ľudia, sa považujeme za mysliace bytosti, ktoré sa rozhodujú racionálne. Vôbec nevnímame skratky, ktoré si naša myseľ tvorí, aby vygenerovala to najlepšie rozhodnutie. Tieto skratky sú chyby v posudzovaní a v spôsobe rozhodovania. Je teda naše najlepšie rozhodnutie pre nás objektívne to najlepšie? Skratkami v myslení, čiže heuristikami, sa zaoberajú behaviorálne vedy. Na základe výsledkov „behaviorálneho rozhodovania“ môžu bádatelia predložiť ďalšie, komplexnejšie ekonomické modely (Bačová, 2010).

Niekedy sa totiž stáva, že ústredná investičná príležitosť sa stane viac preferovanou ako by objektívne mala (Posavac, 2019). Ústredná investičná príležitosť môže predstavovať akúkoľvek možnosť, ktorú osobne uprednostňujeme. Problém s dávaním jednej alternatívy do popredia je v tom, že pokiaľ nemáme všetky podstatné informácie k dispozícii, začne dochádzať k chybám v posudzovaní. Urobenie čo najlepšieho výberu pre spotrebiteľa si vyžaduje starostlivé zváženie všetkých atribútov všetkých možných alternatív, ktoré by mohli uspokojiť potrebu (Posavac, 2002). Ale, ako vôbec dochádza k vytvoreniu si „obľúbenca“ medzi možnosťami?

Jeden z najčastejších spôsobov je porovnávanie jednotlivých atribútov rôznych alternatív osobitne a nie naraz. Napríklad, v prvom fonde trojročná návratnosť 11,3% a výdavky v pomere 0,5% môžu vyzerať oddelene ako atraktívna možnosť, ale v porovnaní s druhým fondom s trojročnou návratnosťou 11,84% a s výdavkami v pomere 0,17% (Posavac, 2019) sa stáva lepšou možnosťou druhý fond. Ak na začiatku porovnáme iba prvé atribúty (návratnosťou 11,3% a 11,84%), vyjde nám ako najlepšia možnosť prvý fond. Stane sa tak našim „obľúbencom“ a všetky ďalšie informácie budeme posudzovať cez túto optiku.  

V nasledujúcom kroku nastávajú dve možnosti vyhľadávania ďalších informácií. Buď budeme hľadať informácie už iba o prvom fonde s tým, že sa zameriame na jeho pozitívne stránky alebo budeme hľadať informácie aj o zvyšných alternatívach, ale zameriame sa na ich negatívne stránky, ktoré by ich ešte viac oddelili nášho „favorita“. Ak sa pravdepodobnosť jednej alternatívy zvýši, stredná pravdepodobnosť iných alternatív sa musí znížiť (a naopak) (Kardes, 2012). Je to podobné ako posudzovanie ľudí na základe prvého dojmu. Posúdenie všetkých atribútov všetkých alternatív naraz si vyžaduje väčšiu kognitívnu námahu ako posúdenie jednotlivých atribútov všetkých alternatív postupne. Určite to však stojí za výber toho skutočne najlepšieho rozhodnutia. 

Autorka: Terézia Krajčírová

Referencie:

Bačová, V. (2010). Rozhodovanie a posudzovanie: Pohľady psychológie a ekonómie. Ústav experimentálnej psychológie SAV.

Kardes, F. R. (2013). Journal of Consumer Psychology: Selective versus Comparative Processing

Posavac, S. S. (2019). Journal of Economic Psychology: Premature Infatuation and Commitment in Individual Investing Decisions

Posavac, S. S. (2002). Journal of Consumer Psychology: The Effects of the Selective Consideration of Alternatives on Consumer Choice and Attitude-Decision Consistency