V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa?
Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správne využiť. Čo by nám teda mohlo pomôcť?
Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správne využiť. Čo by nám teda mohlo pomôcť?
Spravovanie financií je v podstate zamerané na stanovenie si cieľov a ich dosiahnutie. Di Paula a Campbell (2002) dospeli k záveru, že ľudia s vysokým stupňom sebaúcty majú tendenciu dosiahnuť viac cieľov, viac sa snažia dané ciele dosiahnuť a dokážu sa ľahšie zmieriť s neúspechom ako tí s nižším stupňom sebaúcty.
Preto sa vedci (Baker & Tang, 2016) rozhodli do výskumu zapojiť sebaúctu prostredníctvom subjektívnych vedomostí. Výsledky ukázali, že má významný vplyv na rozhodovanie. Jedinci s vyššou úrovňou sebaúcty vykazovali zodpovednejšie finančné správanie a to v oblasti úspor, investovania do rizikových aktív a v oblasti spravovania kreditiek.
Psychologické vlastnosti a nekognitívne zručnosti netreba podceňovať. Naše objektívne vedomosti sú samozrejme veľmi dôležité avšak nie sú dostatočným predpokladom k správnemu rozhodovaniu. Je dôležité zohľadňovať aj ostatné faktory, ako je napríklad spomínaná sebaúcta. Samozrejme nikto nám nezaručí, že zvýšením sebaúcty sa budeme správne rozhodovať, no môže to mať pozitívny vplyv.
A ako zvýšiť takú sebaúctu? Prikladám pár tipov (Abrams, 2017):
- Buď všímavý/á - Ako náhle sa ocitneš na ceste sebakritiky, všimni si, čo sa deje a skús si pripomenúť: "Toto sú myšlienky, nie fakty"
- Premeň negatívne myšlienky o sebe na pozitívne
- Neporovnávaj sa s druhými
- Cvič, športuj
- Pomáhaj druhým
- Dokáž odpúšťať
- Maj sa rád taký/á aký/á si
Radka Nedorostová
Referencie
Abrams, A. (2017). 8 steps to improving your self-esteem. Psychology Today. Dostupné na: https://www.psychologytoday.com/us/blog/nurturing-self-compassion/201703/8-steps-improving-your-self-esteem
Baker, A. & Tang, N. (2016). Self-esteem, financial knowledge and financial behavior. Journal of Economic Psychology, 54, 164–176.
Di Paula, A., & Campbell, J. D. (2002). Self-esteem and persistence in the face of failure. Journal of Personality and Social Psychology, 16, 15–38.
Komentáre
Zverejnenie komentára