Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok?

A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií?

Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser

Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011).

V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, že vlastnícke práva sú dôležité pri formovaní sociálnych preferencií.

Jakiela v roku 2011 poukázala na rozdiely v inštitucionálnych zložkách pri diktátorských hrách medzi Američanmi a vidiečanmi z Kene, čo pripisovala kultúrnym rozdielom. Použila 4 verzie diktátorských hier, kde robila zmeny v relatívnom statuse diktátora a prijímajúceho hráča.

Zdroj: https://www.reddit.com/r/miserly/

Autori Choi, Kim, Lee a Lee (2019) sa rozhodli zistiť do akej miery sú tieto zistenia pravdivé pre ľudí pochádzajúcich z rôznych ekonomických a politických inštitúcií, avšak z jedného polostrova. Porovnávali Juhokórejčanov a utečencov zo Severnej Kórei v 3 experimentálnych podmienkach – nezaslúženom, zaslúženom (počet správnych odpovedí v Ravenovom teste progresívnych matíc[1] za 20 minút) a združenom príjme s niekým iným.

Prvé rozdiely sa ukázali už pri Ravenovom teste, kde vykazovali Severokórejský utečenci nižšie kognitívne schopnosti. V samotnej diktátorskej hre sa v prípade Juhokórejčanov potvrdili predošlé zistenia, že v prípade zaslúženého príjmu sa ľudia správajú lakomejšie v porovnaní s nezaslúženým príjmom. Zaujímavé však je, že v prípade severokórejských utečencov sa výrazné rozdiely v týchto dvoch podmienkach nepreukázali, čo naznačuje rozličné vnímanie vlastníckych práv. Rozdiely sa ukázali aj pri samotnom nezaslúženom príjme – kým Severokórejčania častejšie nedali nič, ak išlo o nižšiu sumu, na Juhokórejčanov výška sumy nemala vplyv. Navyše Severokórejčania dávajú druhému hráčovi viac v prípade združeného príjmu než pri nezaslúženom príjme (Choi, Kim, Lee a Lee, 2019).

Aj keď tento výskum nedáva odpoveď na otázku, čo tieto rozdiely spôsobuje, dáta naznačujú, že úlohu v tom zohráva napríklad aj vzdelanie či pracovné skúsenosti. Preto aj samotní autori tvrdia, že aj keď isté zistenia priniesli, stále je čo v tejto oblasti skúmať.

Autorka: Monika Devečková

Zdroje:

Engel, C (2011). Dictator Games: A Meta Study. Experimental Economics. 14 (4): 583–610. doi:10.1007/s10683-011-9283-7

Choi, S.; Kim, B.Y.; Lee, J.; Lee, S. (2019). A tale of two Koreas: Property rights and fairness. Journal of Economic Behavior and Organization,170, 112-130. https://doi.org/10.1016/j.jebo.2019.11.030

Jakiela, P. (2011). Social Preferences and Fairness Norms as Informal Institutions: Experimental Evidence. American Economic Review, 101 (3): 509-13. DOI: 10.1257/aer.101.3.509

Oxoby, R.J. , Spraggon, J. (2008). Mine and yours: Property rights in dictator games. Journal of Economic Behavior & Organization. 65 (3–4), 703–713. https://doi.org/10.1016/j.jebo.2005.12.006

Raven, J. (2008). The Raven Progressive Matrices Tests: Their Theoretical Basis and Measurement Model. Uses and Abuses of Intelligence: Studies Advancing Spearman and Raven's Quest for Non-arbitrary Metrics. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/255605513_The_Raven_Progressive_Matrices_Tests_Their_Theoretical_Basis_and_Measurement_Model

---

[1] Neverbálny test na meranie abstraktných úvah, ktorý pozostáva z otázok s možnosťou výberu z viacerých možností, zoradených podľa náročnosti. Subjekt má identifikovať chýbajúci prvok, ktorý dokončí vzor, pričom obrazce sú prezentované vo forme matice (napr. 4 × 4) (Raven, 2008).