Preskočiť na hlavný obsah

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?


To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok?

A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií?

Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser

Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011).

V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, že vlastnícke práva sú dôležité pri formovaní sociálnych preferencií.

Jakiela v roku 2011 poukázala na rozdiely v inštitucionálnych zložkách pri diktátorských hrách medzi Američanmi a vidiečanmi z Kene, čo pripisovala kultúrnym rozdielom. Použila 4 verzie diktátorských hier, kde robila zmeny v relatívnom statuse diktátora a prijímajúceho hráča.

Zdroj: https://www.reddit.com/r/miserly/

Autori Choi, Kim, Lee a Lee (2019) sa rozhodli zistiť do akej miery sú tieto zistenia pravdivé pre ľudí pochádzajúcich z rôznych ekonomických a politických inštitúcií, avšak z jedného polostrova. Porovnávali Juhokórejčanov a utečencov zo Severnej Kórei v 3 experimentálnych podmienkach – nezaslúženom, zaslúženom (počet správnych odpovedí v Ravenovom teste progresívnych matíc[1] za 20 minút) a združenom príjme s niekým iným.

Prvé rozdiely sa ukázali už pri Ravenovom teste, kde vykazovali Severokórejský utečenci nižšie kognitívne schopnosti. V samotnej diktátorskej hre sa v prípade Juhokórejčanov potvrdili predošlé zistenia, že v prípade zaslúženého príjmu sa ľudia správajú lakomejšie v porovnaní s nezaslúženým príjmom. Zaujímavé však je, že v prípade severokórejských utečencov sa výrazné rozdiely v týchto dvoch podmienkach nepreukázali, čo naznačuje rozličné vnímanie vlastníckych práv. Rozdiely sa ukázali aj pri samotnom nezaslúženom príjme – kým Severokórejčania častejšie nedali nič, ak išlo o nižšiu sumu, na Juhokórejčanov výška sumy nemala vplyv. Navyše Severokórejčania dávajú druhému hráčovi viac v prípade združeného príjmu než pri nezaslúženom príjme (Choi, Kim, Lee a Lee, 2019).

Aj keď tento výskum nedáva odpoveď na otázku, čo tieto rozdiely spôsobuje, dáta naznačujú, že úlohu v tom zohráva napríklad aj vzdelanie či pracovné skúsenosti. Preto aj samotní autori tvrdia, že aj keď isté zistenia priniesli, stále je čo v tejto oblasti skúmať.

Autorka: Monika Devečková

Zdroje:

Engel, C (2011). Dictator Games: A Meta Study. Experimental Economics. 14 (4): 583–610. doi:10.1007/s10683-011-9283-7

Choi, S.; Kim, B.Y.; Lee, J.; Lee, S. (2019). A tale of two Koreas: Property rights and fairness. Journal of Economic Behavior and Organization,170, 112-130. https://doi.org/10.1016/j.jebo.2019.11.030

Jakiela, P. (2011). Social Preferences and Fairness Norms as Informal Institutions: Experimental Evidence. American Economic Review, 101 (3): 509-13. DOI: 10.1257/aer.101.3.509

Oxoby, R.J. , Spraggon, J. (2008). Mine and yours: Property rights in dictator games. Journal of Economic Behavior & Organization. 65 (3–4), 703–713. https://doi.org/10.1016/j.jebo.2005.12.006

Raven, J. (2008). The Raven Progressive Matrices Tests: Their Theoretical Basis and Measurement Model. Uses and Abuses of Intelligence: Studies Advancing Spearman and Raven's Quest for Non-arbitrary Metrics. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/255605513_The_Raven_Progressive_Matrices_Tests_Their_Theoretical_Basis_and_Measurement_Model


[1] Neverbálny test na meranie abstraktných úvah, ktorý pozostáva z otázok s možnosťou výberu z viacerých možností, zoradených podľa náročnosti. Subjekt má identifikovať chýbajúci prvok, ktorý dokončí vzor, pričom obrazce sú prezentované vo forme matice (napr. 4 × 4) (Raven, 2008).


Komentáre

  1. dean5764917. apríla 2020 o 0:12

    Pro mě je jedním z klíčových prvků mé životní strategie investice. Jsem makléř, takže nejenom vydělávám peníze - investuji také. Pokud máte zájem otevřít si svůj účet makléře, podívejte se na tento forex broker rating.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej