Preskočiť na hlavný obsah

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?


To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok?

A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií?


Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011).

V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, že vlastnícke práva sú dôležité pri formovaní sociálnych preferencií.

Jakiela v roku 2011 poukázala na rozdiely v inštitucionálnych zložkách pri diktátorských hrách medzi Američanmi a vidiečanmi z Kene, čo pripisovala kultúrnym rozdielom. Použila 4 verzie diktátorských hier, kde robila zmeny v relatívnom statuse diktátora a prijímajúceho hráča.


Autori Choi, Kim, Lee a Lee (2019) sa rozhodli zistiť do akej miery sú tieto zistenia pravdivé pre ľudí pochádzajúcich z rôznych ekonomických a politických inštitúcií, avšak z jedného polostrova. Porovnávali Juhokórejčanov a utečencov zo Severnej Kórei v 3 experimentálnych podmienkach – nezaslúženom, zaslúženom (počet správnych odpovedí v Ravenovom teste progresívnych matíc[1] za 20 minút) a združenom príjme s niekým iným.

Prvé rozdiely sa ukázali už pri Ravenovom teste, kde vykazovali Severokórejský utečenci nižšie kognitívne schopnosti. V samotnej diktátorskej hre sa v prípade Juhokórejčanov potvrdili predošlé zistenia, že v prípade zaslúženého príjmu sa ľudia správajú lakomejšie v porovnaní s nezaslúženým príjmom. Zaujímavé však je, že v prípade severokórejských utečencov sa výrazné rozdiely v týchto dvoch podmienkach nepreukázali, čo naznačuje rozličné vnímanie vlastníckych práv. Rozdiely sa ukázali aj pri samotnom nezaslúženom príjme – kým Severokórejčania častejšie nedali nič, ak išlo o nižšiu sumu, na Juhokórejčanov výška sumy nemala vplyv. Navyše Severokórejčania dávajú druhému hráčovi viac v prípade združeného príjmu než pri nezaslúženom príjme (Choi, Kim, Lee a Lee, 2019).

Aj keď tento výskum nedáva odpoveď na otázku, čo tieto rozdiely spôsobuje, dáta naznačujú, že úlohu v tom zohráva napríklad aj vzdelanie či pracovné skúsenosti. Preto aj samotní autori tvrdia, že aj keď isté zistenia priniesli, stále je čo v tejto oblasti skúmať.

Autorka: Monika Devečková

Zdroje:

Engel, C (2011). Dictator Games: A Meta Study. Experimental Economics. 14 (4): 583–610. doi:10.1007/s10683-011-9283-7

Choi, S.; Kim, B.Y.; Lee, J.; Lee, S. (2019). A tale of two Koreas: Property rights and fairness. Journal of Economic Behavior and Organization,170, 112-130. https://doi.org/10.1016/j.jebo.2019.11.030

Jakiela, P. (2011). Social Preferences and Fairness Norms as Informal Institutions: Experimental Evidence. American Economic Review, 101 (3): 509-13. DOI: 10.1257/aer.101.3.509

Oxoby, R.J. , Spraggon, J. (2008). Mine and yours: Property rights in dictator games. Journal of Economic Behavior & Organization. 65 (3–4), 703–713. https://doi.org/10.1016/j.jebo.2005.12.006

Raven, J. (2008). The Raven Progressive Matrices Tests: Their Theoretical Basis and Measurement Model. Uses and Abuses of Intelligence: Studies Advancing Spearman and Raven's Quest for Non-arbitrary Metrics. Dostupné na: https://www.researchgate.net/publication/255605513_The_Raven_Progressive_Matrices_Tests_Their_Theoretical_Basis_and_Measurement_Model



[1] Neverbálny test na meranie abstraktných úvah, ktorý pozostáva z otázok s možnosťou výberu z viacerých možností, zoradených podľa náročnosti. Subjekt má identifikovať chýbajúci prvok, ktorý dokončí vzor, pričom obrazce sú prezentované vo forme matice (napr. 4 × 4) (Raven, 2008).


Komentáre

  1. Pro mě je jedním z klíčových prvků mé životní strategie investice. Jsem makléř, takže nejenom vydělávám peníze - investuji také. Pokud máte zájem otevřít si svůj účet makléře, podívejte se na tento forex broker rating.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...