Preskočiť na hlavný obsah

Absencia špekulácií na európskych trhoch so štátnymi dlhopismi



          Európske trhy so štátnymi dlhopismi sa začali skúmať od krízy štátneho dlhu v roku 2009. Celá finančná kríza však začala už v roku 2008 v USA po bankrote americkej investičnej banky Lehman Brothers. Bola spustená hypotékami pre rodiny s nízkym príjmom. Ale toto nebola jediná príčina. Podnikatelia a finančníci začali využívať rôzne finančné nástroje, do ktorých tieto hypotéky zabalili. Využili dlhopisi rôznych inštitúcií a investorov, medzi ktorými bolo aj veľa európskych bánk. Toto spôsobilo, že sa kríza začala rýchlo šíriť po celom svete.


Trh so štátnymi dlhopismi do veľkej miery fragmentuje a vlády hlavne problematických krajín sú stále viac závislé na domácich inštitucionálnych investoroch. Tento jav vyvoláva riziko príliš úzkeho vzťahu medzi vývojom cien vo verejnom a bankovom sektore. Preto toto spojenie týchto dvoch sektorov robí jednotný trh menej efektívnym. Negatívnu úlohu tu tiež zohráva zotrvávajúce nepriaznivé podmienky likvidity na trhu dlhopisných cenných papierov.
Dôsledkom obáv v neschopnosť krajín splácať svoje dlhy, sa výnosy periférnych krajín zvýšili na rekordnú úroveň. A zase výnosy jadrových krajín klesli na rekordné minimá. B. Frijns a R. C. J Zwinkels (2019) si vytvorili vlastný model dynamickej interakcie medzi CDS a trhom so štátnymi dlhopismi v prítomnosti rôznych druhov obchodníkov : arbitrov, špekulantov a obchodníkov s likviditou. Obchoduje sa na dvoch trhoch: trh so štátnymi dlhopismi a trh so swapmi na úverové zlyhanie na štátnom trhu (CDS).

Konečný model:


Empirický model bol založený na literatúre heterogénnych agentoch, v ktorom môžu obchodníci postupovať podľa arbitrážnej stratégie alebo špekulatívnej stratégie. Boli nájdené dôkazy o prítomnosti oboch typov obchodníkov na trhoch so silnejšou účasťou arbitrážnych obchodníkov na dlhopisovom trhu ako na trhu CDS. Obchodníci majú vo zvyku prepínať medzi svojimi stratégiami na základe minulých výsledkov. Taktiež sa ukazuje, že na trhu dlhopisov a CDS majú tiež zahraničný investori vyššiu tendenciu prepínať medzi stratégiami.
Analýza rozptylu ukázala, že štýl špekulácií na úverové rozpätia, ako sa obávali tvorcovia politík, bol obmedzený a boli to hlavne hlavné správy, ktoré ako keby poháňali oba trhy počas európskej dlhovej krízy. Myslím si, že viacej ľudí (medzi nimi aj ja) bežne nesleduje dianie na trhoch s dlhopismi alebo CDS, takže podpora médií bola z tohto hľadiska tiež dôležitá.

Autor: Romana Hermanová


Zdroje:
Gertler, Ľ. (2013). Príčiny fragmentácie trhu so štátnymi dlhopismi. Zborník – Financie a riziko. Slovenská republika, Bratislava. 2013, str. 130. Dostupné na: http://nhf.euba.sk/www_write/files/katedry/kfin/Zbornik_FR_2013b.pdf
Frijns, B., Zwinkels, R. C. J. (2019). Absence of speculation in the European sovereign debt markets. Journal of Economic Behavior and Organization. str. 245 – 261. Dostupné na: www.elsevier.com/locate/jebo.
Gyurcsovicsová, Z., (2016). Európske štátne dlhopisy počas finančnej krízy. str. 35. Dostupné na: https://is.ambis.cz/th/pwwvv/BP-Zuzana_Gyurcsovicsova.pdf

Komentáre

  1. Unknown14. apríla 2020 o 7:23

    Bohužiaľ, teraz je to bežná vec. Vždy som sa rozhodol pracovať so spoľahlivými spoločnosťami, ako je instaforex review https://www.instaforex.com/reviews_forex_traders Chvíľu s nimi pracujem a verím im.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala od...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PENIAZE HÝBU SVETOM...?

Peniaze.  Pre niekoho symbol moci, prestíže, pre iného sú koreňom všetkého zla. Ľudia si uvedomujú krehkosť života a nevyhnutnosť konečnej smrti. Mení sa  pohľad ľudí na hodnotu peňazí, ak si uvedomujú bezprostrednú smrť? Sú symbolom nesmrteľnosti? Teória manažmentu terorizmu naznačuje, že úzkosť a strach zo smrti sú utlmené v peniazoch. V dnešnom svete si môžeme za peniaze kúpiť takmer všetko. Dokážu manipulovať realitu, môžu pomôcť ľuďom prekonávať strach zo smrti a poskytnúť im doslovnú ochranu. Bohatí ľudia si kupujú bodyguardov, nepriestrelné sklá, ba dokonca aj zdravotnú starostlivosť. Ľudia šetria a utrácajú peniaze z rôznych dôvodov. Nielen výdavky, ale aj šetrené peniaze môžu fungovať ako existenčná vyrovnávacia pamäť a chrániť ľudí pred úzkosťou smrti. Nápadná konzumácia i úspora pomáha ľuďom vyrovnať sa so strachom zo smrti. Účastníci štúdií, ktoré sa venujú tejto problematike,  boli požiadaní, aby si predstavi...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej