Preskočiť na hlavný obsah

Absencia špekulácií na európskych trhoch so štátnymi dlhopismi



          Európske trhy so štátnymi dlhopismi sa začali skúmať od krízy štátneho dlhu v roku 2009. Celá finančná kríza však začala už v roku 2008 v USA po bankrote americkej investičnej banky Lehman Brothers. Bola spustená hypotékami pre rodiny s nízkym príjmom. Ale toto nebola jediná príčina. Podnikatelia a finančníci začali využívať rôzne finančné nástroje, do ktorých tieto hypotéky zabalili. Využili dlhopisi rôznych inštitúcií a investorov, medzi ktorými bolo aj veľa európskych bánk. Toto spôsobilo, že sa kríza začala rýchlo šíriť po celom svete.


Trh so štátnymi dlhopismi do veľkej miery fragmentuje a vlády hlavne problematických krajín sú stále viac závislé na domácich inštitucionálnych investoroch. Tento jav vyvoláva riziko príliš úzkeho vzťahu medzi vývojom cien vo verejnom a bankovom sektore. Preto toto spojenie týchto dvoch sektorov robí jednotný trh menej efektívnym. Negatívnu úlohu tu tiež zohráva zotrvávajúce nepriaznivé podmienky likvidity na trhu dlhopisných cenných papierov.
Dôsledkom obáv v neschopnosť krajín splácať svoje dlhy, sa výnosy periférnych krajín zvýšili na rekordnú úroveň. A zase výnosy jadrových krajín klesli na rekordné minimá. B. Frijns a R. C. J Zwinkels (2019) si vytvorili vlastný model dynamickej interakcie medzi CDS a trhom so štátnymi dlhopismi v prítomnosti rôznych druhov obchodníkov : arbitrov, špekulantov a obchodníkov s likviditou. Obchoduje sa na dvoch trhoch: trh so štátnymi dlhopismi a trh so swapmi na úverové zlyhanie na štátnom trhu (CDS).

Konečný model:


Empirický model bol založený na literatúre heterogénnych agentoch, v ktorom môžu obchodníci postupovať podľa arbitrážnej stratégie alebo špekulatívnej stratégie. Boli nájdené dôkazy o prítomnosti oboch typov obchodníkov na trhoch so silnejšou účasťou arbitrážnych obchodníkov na dlhopisovom trhu ako na trhu CDS. Obchodníci majú vo zvyku prepínať medzi svojimi stratégiami na základe minulých výsledkov. Taktiež sa ukazuje, že na trhu dlhopisov a CDS majú tiež zahraničný investori vyššiu tendenciu prepínať medzi stratégiami.
Analýza rozptylu ukázala, že štýl špekulácií na úverové rozpätia, ako sa obávali tvorcovia politík, bol obmedzený a boli to hlavne hlavné správy, ktoré ako keby poháňali oba trhy počas európskej dlhovej krízy. Myslím si, že viacej ľudí (medzi nimi aj ja) bežne nesleduje dianie na trhoch s dlhopismi alebo CDS, takže podpora médií bola z tohto hľadiska tiež dôležitá.

Autor: Romana Hermanová


Zdroje:
Gertler, Ľ. (2013). Príčiny fragmentácie trhu so štátnymi dlhopismi. Zborník – Financie a riziko. Slovenská republika, Bratislava. 2013, str. 130. Dostupné na: http://nhf.euba.sk/www_write/files/katedry/kfin/Zbornik_FR_2013b.pdf
Frijns, B., Zwinkels, R. C. J. (2019). Absence of speculation in the European sovereign debt markets. Journal of Economic Behavior and Organization. str. 245 – 261. Dostupné na: www.elsevier.com/locate/jebo.
Gyurcsovicsová, Z., (2016). Európske štátne dlhopisy počas finančnej krízy. str. 35. Dostupné na: https://is.ambis.cz/th/pwwvv/BP-Zuzana_Gyurcsovicsova.pdf

Komentáre

  1. Unknown14. apríla 2020 o 7:23

    Bohužiaľ, teraz je to bežná vec. Vždy som sa rozhodol pracovať so spoľahlivými spoločnosťami, ako je instaforex review https://www.instaforex.com/reviews_forex_traders Chvíľu s nimi pracujem a verím im.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej