Preskočiť na hlavný obsah

Absencia špekulácií na európskych trhoch so štátnymi dlhopismi



          Európske trhy so štátnymi dlhopismi sa začali skúmať od krízy štátneho dlhu v roku 2009. Celá finančná kríza však začala už v roku 2008 v USA po bankrote americkej investičnej banky Lehman Brothers. Bola spustená hypotékami pre rodiny s nízkym príjmom. Ale toto nebola jediná príčina. Podnikatelia a finančníci začali využívať rôzne finančné nástroje, do ktorých tieto hypotéky zabalili. Využili dlhopisi rôznych inštitúcií a investorov, medzi ktorými bolo aj veľa európskych bánk. Toto spôsobilo, že sa kríza začala rýchlo šíriť po celom svete.


Trh so štátnymi dlhopismi do veľkej miery fragmentuje a vlády hlavne problematických krajín sú stále viac závislé na domácich inštitucionálnych investoroch. Tento jav vyvoláva riziko príliš úzkeho vzťahu medzi vývojom cien vo verejnom a bankovom sektore. Preto toto spojenie týchto dvoch sektorov robí jednotný trh menej efektívnym. Negatívnu úlohu tu tiež zohráva zotrvávajúce nepriaznivé podmienky likvidity na trhu dlhopisných cenných papierov.
Dôsledkom obáv v neschopnosť krajín splácať svoje dlhy, sa výnosy periférnych krajín zvýšili na rekordnú úroveň. A zase výnosy jadrových krajín klesli na rekordné minimá. B. Frijns a R. C. J Zwinkels (2019) si vytvorili vlastný model dynamickej interakcie medzi CDS a trhom so štátnymi dlhopismi v prítomnosti rôznych druhov obchodníkov : arbitrov, špekulantov a obchodníkov s likviditou. Obchoduje sa na dvoch trhoch: trh so štátnymi dlhopismi a trh so swapmi na úverové zlyhanie na štátnom trhu (CDS).

Konečný model:


Empirický model bol založený na literatúre heterogénnych agentoch, v ktorom môžu obchodníci postupovať podľa arbitrážnej stratégie alebo špekulatívnej stratégie. Boli nájdené dôkazy o prítomnosti oboch typov obchodníkov na trhoch so silnejšou účasťou arbitrážnych obchodníkov na dlhopisovom trhu ako na trhu CDS. Obchodníci majú vo zvyku prepínať medzi svojimi stratégiami na základe minulých výsledkov. Taktiež sa ukazuje, že na trhu dlhopisov a CDS majú tiež zahraničný investori vyššiu tendenciu prepínať medzi stratégiami.
Analýza rozptylu ukázala, že štýl špekulácií na úverové rozpätia, ako sa obávali tvorcovia politík, bol obmedzený a boli to hlavne hlavné správy, ktoré ako keby poháňali oba trhy počas európskej dlhovej krízy. Myslím si, že viacej ľudí (medzi nimi aj ja) bežne nesleduje dianie na trhoch s dlhopismi alebo CDS, takže podpora médií bola z tohto hľadiska tiež dôležitá.

Autor: Romana Hermanová


Zdroje:
Gertler, Ľ. (2013). Príčiny fragmentácie trhu so štátnymi dlhopismi. Zborník – Financie a riziko. Slovenská republika, Bratislava. 2013, str. 130. Dostupné na: http://nhf.euba.sk/www_write/files/katedry/kfin/Zbornik_FR_2013b.pdf
Frijns, B., Zwinkels, R. C. J. (2019). Absence of speculation in the European sovereign debt markets. Journal of Economic Behavior and Organization. str. 245 – 261. Dostupné na: www.elsevier.com/locate/jebo.
Gyurcsovicsová, Z., (2016). Európske štátne dlhopisy počas finančnej krízy. str. 35. Dostupné na: https://is.ambis.cz/th/pwwvv/BP-Zuzana_Gyurcsovicsova.pdf

Komentáre

  1. Unknown14. apríla 2020 o 7:23

    Bohužiaľ, teraz je to bežná vec. Vždy som sa rozhodol pracovať so spoľahlivými spoločnosťami, ako je instaforex review https://www.instaforex.com/reviews_forex_traders Chvíľu s nimi pracujem a verím im.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej