Ekonomická psychológia FSEV

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....

Už sa Vám niekedy stalo, že ste dostali darček a neboli ste z neho nadšený alebo sa Vám nepáčil? Nebojte sa, nie ste sami. Ľudia sú často náchylní na egocentrickú zaujatosť, kde vnímajú svet prostredníctvom šošoviek, ktoré sú pevne zakotvené vo svojej vlastnej perspektíve, preferenciách a presvedčeniach. Na základe týchto aspektov si darcovia predstavujú, že vyberajú dar sebe a nie príjemcovi, ktorý môže s darom nakoniec skončiť nespokojný (Baskin a kol., 2014). Darcovstvo je všadeprítomné. Praktizujú ho spotrebitelia každej kultúry a vedci z rôznych odborov ho študujú už desaťročia (Belk a Coon 1993; Foa a Foa 1980). Mnoho výskumníkov dokázalo, že pri výmene darov dochádza k chybám, no nevysvetľujú prečo. Galak a kol. (2016) predstavujú framework, ktorý pomáha čiastočne vysvetliť nezrovnalosti medzi darcami a príjemcami. Aspekty daru Aj keď sa dary zvyčajne dávajú s najlepším úmyslom, pri ich výbere nastáva množstvo chýb. Keď si darca...

Väčšina ľudí verí tomu, že ak niečo stojí viac, je to kvalitnejšie a lepšie v porovnaní s tým čo stojí menej. Ako je tomu pri liečivách a liekoch? Môžeme veriť lacnejším liekom alebo je to len marketingový a ekonomický ťah? Celý tento príspevok, ktorý ste si práve otvorili vám ponúkne pohľad na originálne lieky plus generické lieky a zotrvačnosť pri ich výbere. Určite nie každý z nás pozná pojem generický liek a tak si ho na úvod vysvetlíme. Podľa štátneho ústavu pre kontrolu liečiv je generický liek (generiká) taký liek obsahujúci liečivá, ktoré nie sú chránené patentom. Tieto lieky sú rovnako účinné ako originálne lieky, sú však oveľa lacnejšie. Preto ak chcete ušetriť v lekárni za lieky, pýtajte si generiká. Je už len na vás či im budete veriť alebo zostanete verní originálnym liekom. Tendenciu spotrebiteľov nakupovať výrobky nazývame zotrvačnosť. Yuki Ito a kolegovia (2020) v Japonsku  sa zamerali na bežne pr...

Medzinárodný trh je hlavne o dôvere ale aj? ....spoločných   bodoch? Mysleli ste si že dôvera a dôveryhodnosť znamenajú to isté? Tak ste sa mýlili, pretože to tak vôbec nie je a už vôbec to tak neplatí pri medzinárodných obchodoch. O tom, ale aj inom si povieme v tomto blogu. Dôvera a dôveryhodnosť sú základom takmer všetkých ľudských vzťahov. Dôvere v ekonomike sa zaoberali vo výskumoch posledné dve desaťročia mnohí výskumníci a tá zohráva dôležitú úlohu v hospodárskej výkonnosti a raste, v efektívnosti vlády, finančnom rozvoji a medzinárodných obchodoch a investíciách. Dôvera je v niečo veriť a dôveryhodnosť znamená ostať spoľahlivým. Tieto dva pojmy sa snažili skúmať aj v štúdii, ktorú napísal Akira Okada (2019) The cultural transmission of trust and trustworthiness. Išlo tu hlavne o Hru dôvery, kde hrali dvaja hráči: investor a prijímateľ, kde investor posielal peniaze prijímateľovi...

V slove „tím“ sa žiadne „ja“ nenachádza. Práve táto nevinná slovná hračka v princípe vystihuje podstatu samotného konceptu. Je to však naozaj tak? Moja vlastná skúsenosť ma presviedča skôr o opaku a vzhľadom na štúdie, z ktorých som čerpala, to vyzerá, že v tom nie som sama.   „Zdá sa mi, že lídri, ktorí pracujú najúčinnejšie, nikdy nehovoria „ja“. A to nie preto, že by to trénovali. Oni nemyslia ako „ja“, oni myslia ako „my“, ako „tím“. Chápu, že ich úlohou je zabezpečiť fungovanie tímu. Tým vytvárajú dôveru, čo pracovníkom umožňuje splniť úlohu.“ -   Peter Drucker Zástupcovia skupín sa vo všeobecnosti spolupracujú menej ako nezávislí tvorcovia rozhodnutí. Pri použití paradigmy hry dôvery, Song (2008) zistil, že u predstaviteľov skupín je menej pravdepodobné, že spravia prvý ťah ako u jednotlivcov. Podobne Charness a kol. (2007) pomocou hry „Dilema väzňa“ demonštrovali, že zástupcovia skupín sa správajú menej kooperatívne. Ten...

Určite ste sa už v živote zaoberali otázkou, či daný projekt spravíte sami alebo využijete niekoho pomoc. Pravdaže, každá z týchto možností má svoje pre a proti, no napriek tomu preferujete jednu z nich o trochu viac. Myslíte si, že by sa vaše rozhodnutie zmenilo, pokiaľ by sa jednalo o rizikovú situáciu? Pokiaľ sa rozhodneme pre spoluprácu, dôvodom môže byť jednostranný motív, ako napríklad altruizmus, averzia alebo podmienená spolupráca. Druhý motív vyjadruje viacnásobná motivácia, ktorá predstavuje napríklad recipročné správanie ( Yamakawa, Okano, Saijo, 2015).  Iný pohľad na výber kooperatívneho správania je ten, že ľudia zdieľajú spoločný osud alebo cieľ, ktorý je úzko spojený so skupinovou identitou. Ale čo sa stane v situácií, pokiaľ im hrozí riziko? Na zodpovedanie tejto otázky, sa chcem oprieť o  výskum Zhanga (2019). V tomto výskume zisťoval, či spoločný osud spôsobený zdieľaným rizikom môže podporiť spoluprácu pri poskyto...

     Patríte medzi ctihodných občanov, ktorí nekradnú? Gratulujem, dokážete rešpektovať vlastníctvo iných. Buďme k sebe na chvíľu úprimní. Naozaj by sme nekradli, ani keby sme mohli? V spoločnosti fungujú rôzne mechanizmy na vyvolanie rešpektovanie voči vlastníctvu iných. Napríklad vymáhanie práva treťou stranou - nekradneme, pretože nám to zákon nedovoľuje, hrozia nám sankcie, či spoločenská stigma. Ďalej vymáhanie práv z druhej strany - odôvodnená sebaobrana na ochranu svojho majetku. Tretí mechanizmus je vnútorný- rešpekt voči vlastníctvu ako vrodená motivácia. Vďaka interakcií týchto mechanizmov štandardne nekradneme (Ellickson, 1991; Eswaran & Neary, 2014). Čo by sa stalo, ak by existoval iba vnútorný mechanizmus? Ako by to bolo s rešpektovaním vlastníctva? Túto otázku si položilo už mnoho vedcov. Existuje rozporuplné dôkazy o tom, či averzia voči kradnutiu je (e.g. Jakiela, 2015) alebo nie je (e.g. Smith, 2015) súčasťo...

Čo keby som vám ponúkla dve možnosti: možnosť robiť rozhodnutia za ostatných a naopak, možnosť delegovať bremeno rozhodnutí na niekoho iného a zbaviť sa tak zodpovednosti? Pre ktorú možnosť by ste sa rozhodli? A koľko by ste boli ochotní za to zaplatiť? Takéto rozhodovanie o rozhodovaní - nie je to ľahké, že? Urobiť rýchle a správne rozhodnutie, obzvlášť, keď ste pod tlakom. Autori Ertac, Gumren a Gurdal (2019) zisťovali, či a koľko sú ľudia ochotní zaplatiť za to, aby riskantné rozhodnutie za nich vykonal niekto iný, čím by sa vyhli zodpovednosti. A na druhej strane, či a koľko sú ochotní zaplatiť za to, aby si mohli ponechať svoju nezávislosť a rozhodovať sa na vlastnú zodpovednosť. Pracovali teda s dvomi konštruktmi, a to potreba autonómie rozhodovania a túžba vyhnúť sa zodpovednosti v rizikových situáciách. Tieto konštrukty úzko súvisia s tým, ako sa rozdeľujú rozhodovacie právomoci v skupinách. Byť schopný ...

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala od...

Stalo sa vám už niekedy, že ste podľahli čaru  pouličného predávajúceho alebo ste uzatvorili nevýhodné životné poistenie ? V čom spočíva umenie alebo šikovnosť týchto ľudí a v čom naše rozhodnutie? Ako si vytvárajú prijateľné „ presvedčovacie situácie“ ? A nielen o tom sa dočítate nižšie.... Zdroj: https://www.finreport.sk/banky-a-poistovne/pre-hypoteku-sa-nerozhodujte-sami-mozete-sa-popalit/ Naše rozhodnutia často podliehajú informáciám, ktoré dostaneme od poradcov a môžu v sebe niesť riziko skreslenia a zaujatosti (Chakraborty a Harbaugh, 2007, 2010). Poradcovia najprv získajú súkromné informácie a následne sa snažia presvedčiť svojich klientov o správnosti a riešení (Green & Stokey, 2007).Tomu hovoríme presvedčovacie situácie , pretože poradcovia majú motív a  príležitosť uviesť do omylu pres tých, ktorí potrebujú. Nie je problém ako problém a situácia ako situácia. Niektoré vlastnosti problému – m...