Preskočiť na hlavný obsah

Ženy (sa) predávajú, muži (ich) kupujú


Spôsobom, ktorým dnes funguje náš svet – každý chodí s každým, ale v skutočnosti nie sú naozaj spolu - sa láska stala akousi hrou. Sme vystavení televíznym reláciám, ktoré podporujú súťaže o lásku; sme posadnutí príbehmi milostného trojuholníka. Samozrejme, pokiaľ ide o lásku, budú boje vždy. A to je v poriadku. Je v poriadku bojovať, aby ste niekomu ukázali, že ho potrebujete alebo chcete v živote. Ale nie je v poriadku o niekoho súťažiť.

           Odlišný pohľad na výber partnera majú autori teórie sexuálnej ekonómie (Baumeister et al., 2017), ktorá hovorí o sexe ako trhovom obchode, o ženách ako predávajúcich a o mužoch ako kupujúcich. Základnou predstavou je, že žena nepredáva len sex, ale aj exkluzívny prístup (vernosť) s cieľom získať muža, ktorý jej poskytne materiálne zdroje.
         Teória sexuálnej ekonómie spočíva na základoch ekonomických trhov, ako je zákon ponuky a dopytu. Keď dopyt prevyšuje ponuku, ceny sú vysoké a zvýhodňujú predajcov, teda ženy. Naopak, keď ponuka prevyšuje dopyt, cena je nízka, čo uprednostňuje kupujúcich - mužov. Keďže je sex tovar, s ktorým ženy obchodujú s mužskými zdrojmi, sú motivované obmedzovať ponuku sexu, aby si udržali dopyt a cenu vysoké.

Všeobecne platí, že muži chcú sex viac – takže sú ženy v mocenskej výhode, pretože podľa „princípu najmenšieho záujmu“ má osoba, ktorá si želá niečo menej, väčšiu kontrolu. Táto teória teda predpokladá, že ženská sexualita má výmennú hodnotu, zatiaľ čo tá mužská nie. Systém je však údajne „obojstranne prospešný“, pretože to, čo muži najviac chcú od žien, je sex a to, čo ženy chcú najmä od mužov, sú ich finančné zdroje.
            
     Hlavným cieľom ženy je získať kvalitného muža, ktorý pre ňu a jej deti zabezpečí, domov, ochranu a kvalitné gény. Súťaží oňho s ostatnými ženami, takže musí svoj produkt (seba) zatraktívniť – mať krajšiu tvár a telo; naznačovať, že je vášnivá, no na druhú stranu verná. Medzi jej najväčšie hrozby patrí atraktívna konkurentka, ktorá sa ponúka za nízku cenu. Preto o nej musí začať šíriť klebety, aká je „ľahko dostupná“ a tak ju muži nebudú chcieť ako dlhodobú partnerku.

Na rozdiel od ženy, muž nepriťahuje ženu tým, že naznačuje, že bude dobrý milenec. Muž obchoduje so zdrojmi, takže o ne musí súťažiť s inými mužmi s cieľom získať dobrú sexuálnu partnerku. Zvyčajne ich však nemôže získať sám, takže musí spolupracovať, viesť a riadiť iných mužov, aby získali zdroje spolu. Takže musí vidieť iných mužov nielen ako sexuálnych súperov, ale aj ako dôležitých spojencov v koalícii.

Táto teória je rozhodne neromantickým pohľadom na výber partnera a odniesla si vlnu kritiky z viacerých dôvodov. Napríklad, že sex by nemal byť chápaný ako len obchod, ktorý stavia ženy do pozície finančne závislých od mužov, alebo že ženy investujú viac do sexuálnej výmeny ako muži. Najdôležitejšou kritikou však ostáva fakt, že autori dehumanizujú ženy, najmä kvôli vyjadreniam, že obchodujú so svojím telom ako s tovarom (Rudman, 2017). Takže zástancovia tejto teórie POZOR! Skúste sa zamyslieť nad tým, či by súčasťou partnerského vzťahu nemala byť aj vzájomná príťažlivosť a láska.

                                                                                                Romana Sládkovičová


Použitá literatúra:
Baumeister, R. F., Reynolds, T., Winegard, B. & Vohs, K. D. (2017). Competing for love: Applying sexual economics theory to mating contests. Journal of Economic Psychology, vol. 63, p. 230-241
Rudman, L. A. (2017) Myths of Sexual Economics Theory: Implications for Gender Equality. Psychology of Women Quarterly. 1-15
Obrázky dostupné na:
https://www.smartaboutmoney.org/Tools/LifeValues-Quiz/Social-Values
https://redditblog.com/2015/11/30/cant-buy-me-love-lessons-from-couples-of-different-socioeconomic-classes/
https://society6.com/product/kawaii-cute-magnet-fun-with-a-pun-im-attracted-to-you-happy-magnet-love_print
https://pngtree.com/freepng/love-game_3061688.html

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej