Preskočiť na hlavný obsah

Ženy (sa) predávajú, muži (ich) kupujú


Spôsobom, ktorým dnes funguje náš svet – každý chodí s každým, ale v skutočnosti nie sú naozaj spolu - sa láska stala akousi hrou. Sme vystavení televíznym reláciám, ktoré podporujú súťaže o lásku; sme posadnutí príbehmi milostného trojuholníka. Samozrejme, pokiaľ ide o lásku, budú boje vždy. A to je v poriadku. Je v poriadku bojovať, aby ste niekomu ukázali, že ho potrebujete alebo chcete v živote. Ale nie je v poriadku o niekoho súťažiť.

           Odlišný pohľad na výber partnera majú autori teórie sexuálnej ekonómie (Baumeister et al., 2017), ktorá hovorí o sexe ako trhovom obchode, o ženách ako predávajúcich a o mužoch ako kupujúcich. Základnou predstavou je, že žena nepredáva len sex, ale aj exkluzívny prístup (vernosť) s cieľom získať muža, ktorý jej poskytne materiálne zdroje.
         Teória sexuálnej ekonómie spočíva na základoch ekonomických trhov, ako je zákon ponuky a dopytu. Keď dopyt prevyšuje ponuku, ceny sú vysoké a zvýhodňujú predajcov, teda ženy. Naopak, keď ponuka prevyšuje dopyt, cena je nízka, čo uprednostňuje kupujúcich - mužov. Keďže je sex tovar, s ktorým ženy obchodujú s mužskými zdrojmi, sú motivované obmedzovať ponuku sexu, aby si udržali dopyt a cenu vysoké.

Všeobecne platí, že muži chcú sex viac – takže sú ženy v mocenskej výhode, pretože podľa „princípu najmenšieho záujmu“ má osoba, ktorá si želá niečo menej, väčšiu kontrolu. Táto teória teda predpokladá, že ženská sexualita má výmennú hodnotu, zatiaľ čo tá mužská nie. Systém je však údajne „obojstranne prospešný“, pretože to, čo muži najviac chcú od žien, je sex a to, čo ženy chcú najmä od mužov, sú ich finančné zdroje.
            
     Hlavným cieľom ženy je získať kvalitného muža, ktorý pre ňu a jej deti zabezpečí, domov, ochranu a kvalitné gény. Súťaží oňho s ostatnými ženami, takže musí svoj produkt (seba) zatraktívniť – mať krajšiu tvár a telo; naznačovať, že je vášnivá, no na druhú stranu verná. Medzi jej najväčšie hrozby patrí atraktívna konkurentka, ktorá sa ponúka za nízku cenu. Preto o nej musí začať šíriť klebety, aká je „ľahko dostupná“ a tak ju muži nebudú chcieť ako dlhodobú partnerku.

Na rozdiel od ženy, muž nepriťahuje ženu tým, že naznačuje, že bude dobrý milenec. Muž obchoduje so zdrojmi, takže o ne musí súťažiť s inými mužmi s cieľom získať dobrú sexuálnu partnerku. Zvyčajne ich však nemôže získať sám, takže musí spolupracovať, viesť a riadiť iných mužov, aby získali zdroje spolu. Takže musí vidieť iných mužov nielen ako sexuálnych súperov, ale aj ako dôležitých spojencov v koalícii.

Táto teória je rozhodne neromantickým pohľadom na výber partnera a odniesla si vlnu kritiky z viacerých dôvodov. Napríklad, že sex by nemal byť chápaný ako len obchod, ktorý stavia ženy do pozície finančne závislých od mužov, alebo že ženy investujú viac do sexuálnej výmeny ako muži. Najdôležitejšou kritikou však ostáva fakt, že autori dehumanizujú ženy, najmä kvôli vyjadreniam, že obchodujú so svojím telom ako s tovarom (Rudman, 2017). Takže zástancovia tejto teórie POZOR! Skúste sa zamyslieť nad tým, či by súčasťou partnerského vzťahu nemala byť aj vzájomná príťažlivosť a láska.

                                                                                                Romana Sládkovičová


Použitá literatúra:
Baumeister, R. F., Reynolds, T., Winegard, B. & Vohs, K. D. (2017). Competing for love: Applying sexual economics theory to mating contests. Journal of Economic Psychology, vol. 63, p. 230-241
Rudman, L. A. (2017) Myths of Sexual Economics Theory: Implications for Gender Equality. Psychology of Women Quarterly. 1-15
Obrázky dostupné na:
https://www.smartaboutmoney.org/Tools/LifeValues-Quiz/Social-Values
https://redditblog.com/2015/11/30/cant-buy-me-love-lessons-from-couples-of-different-socioeconomic-classes/
https://society6.com/product/kawaii-cute-magnet-fun-with-a-pun-im-attracted-to-you-happy-magnet-love_print
https://pngtree.com/freepng/love-game_3061688.html

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej