Preskočiť na hlavný obsah

Ženy (sa) predávajú, muži (ich) kupujú


Spôsobom, ktorým dnes funguje náš svet – každý chodí s každým, ale v skutočnosti nie sú naozaj spolu - sa láska stala akousi hrou. Sme vystavení televíznym reláciám, ktoré podporujú súťaže o lásku; sme posadnutí príbehmi milostného trojuholníka. Samozrejme, pokiaľ ide o lásku, budú boje vždy. A to je v poriadku. Je v poriadku bojovať, aby ste niekomu ukázali, že ho potrebujete alebo chcete v živote. Ale nie je v poriadku o niekoho súťažiť.

           Odlišný pohľad na výber partnera majú autori teórie sexuálnej ekonómie (Baumeister et al., 2017), ktorá hovorí o sexe ako trhovom obchode, o ženách ako predávajúcich a o mužoch ako kupujúcich. Základnou predstavou je, že žena nepredáva len sex, ale aj exkluzívny prístup (vernosť) s cieľom získať muža, ktorý jej poskytne materiálne zdroje.
         Teória sexuálnej ekonómie spočíva na základoch ekonomických trhov, ako je zákon ponuky a dopytu. Keď dopyt prevyšuje ponuku, ceny sú vysoké a zvýhodňujú predajcov, teda ženy. Naopak, keď ponuka prevyšuje dopyt, cena je nízka, čo uprednostňuje kupujúcich - mužov. Keďže je sex tovar, s ktorým ženy obchodujú s mužskými zdrojmi, sú motivované obmedzovať ponuku sexu, aby si udržali dopyt a cenu vysoké.

Všeobecne platí, že muži chcú sex viac – takže sú ženy v mocenskej výhode, pretože podľa „princípu najmenšieho záujmu“ má osoba, ktorá si želá niečo menej, väčšiu kontrolu. Táto teória teda predpokladá, že ženská sexualita má výmennú hodnotu, zatiaľ čo tá mužská nie. Systém je však údajne „obojstranne prospešný“, pretože to, čo muži najviac chcú od žien, je sex a to, čo ženy chcú najmä od mužov, sú ich finančné zdroje.
            
     Hlavným cieľom ženy je získať kvalitného muža, ktorý pre ňu a jej deti zabezpečí, domov, ochranu a kvalitné gény. Súťaží oňho s ostatnými ženami, takže musí svoj produkt (seba) zatraktívniť – mať krajšiu tvár a telo; naznačovať, že je vášnivá, no na druhú stranu verná. Medzi jej najväčšie hrozby patrí atraktívna konkurentka, ktorá sa ponúka za nízku cenu. Preto o nej musí začať šíriť klebety, aká je „ľahko dostupná“ a tak ju muži nebudú chcieť ako dlhodobú partnerku.

Na rozdiel od ženy, muž nepriťahuje ženu tým, že naznačuje, že bude dobrý milenec. Muž obchoduje so zdrojmi, takže o ne musí súťažiť s inými mužmi s cieľom získať dobrú sexuálnu partnerku. Zvyčajne ich však nemôže získať sám, takže musí spolupracovať, viesť a riadiť iných mužov, aby získali zdroje spolu. Takže musí vidieť iných mužov nielen ako sexuálnych súperov, ale aj ako dôležitých spojencov v koalícii.

Táto teória je rozhodne neromantickým pohľadom na výber partnera a odniesla si vlnu kritiky z viacerých dôvodov. Napríklad, že sex by nemal byť chápaný ako len obchod, ktorý stavia ženy do pozície finančne závislých od mužov, alebo že ženy investujú viac do sexuálnej výmeny ako muži. Najdôležitejšou kritikou však ostáva fakt, že autori dehumanizujú ženy, najmä kvôli vyjadreniam, že obchodujú so svojím telom ako s tovarom (Rudman, 2017). Takže zástancovia tejto teórie POZOR! Skúste sa zamyslieť nad tým, či by súčasťou partnerského vzťahu nemala byť aj vzájomná príťažlivosť a láska.

                                                                                                Romana Sládkovičová


Použitá literatúra:
Baumeister, R. F., Reynolds, T., Winegard, B. & Vohs, K. D. (2017). Competing for love: Applying sexual economics theory to mating contests. Journal of Economic Psychology, vol. 63, p. 230-241
Rudman, L. A. (2017) Myths of Sexual Economics Theory: Implications for Gender Equality. Psychology of Women Quarterly. 1-15
Obrázky dostupné na:
https://www.smartaboutmoney.org/Tools/LifeValues-Quiz/Social-Values
https://redditblog.com/2015/11/30/cant-buy-me-love-lessons-from-couples-of-different-socioeconomic-classes/
https://society6.com/product/kawaii-cute-magnet-fun-with-a-pun-im-attracted-to-you-happy-magnet-love_print
https://pngtree.com/freepng/love-game_3061688.html

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Byť pánom sám sebe!

Sú podnikatelia a samostatne zárobkové osoby spokojnejší s prácou a so svojím životom? Odpovede na tieto otázky zisťovali vedci z Holandska a popísali to v štúdii s názvom „Self-employment and satisfaction with life, work, and leisure“. Väčšina ľudí tuží byť pánom sám sebe a nebyť závislým na platenom mieste a pracovať pre niekoho iného. Nie je to tak u každého a vždy, ale mnoho z nás by si svoj život tak predstavovalo. Mať vlastný biznis, veľa peňazí a kopec voľného času pre milujúcu rodinu, a zábavu.   Pravidlom však je, žiaľ, že nemôžeme   mať všetko. Zakladanie vlastného podniku si vyžaduje veľa času, energie a úsilia na zabránenie možnej hrozby neúspechu ešte niekoľko rokov (Zwan P., Hessels J., Rietveld C. A., 2018). Toto je dôvodom, prečo sú podnikatelia síce spokojní so svojou prácou, ale naopak nie sú spokojní so svojím voľným časom. Podnikatelia zápasia s hľadaním rovnováhy medzi prá...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Sú rodičia vždy tým správnym motivátorom?

Každý z nás je do určitej miery súťaživý. Súťaživosť je dôležitá vlastnosť, vďaka ktorej dosahujeme naše ciele. Len málokto má rád prehru a preto sa súťaživosť prejavuje  už od útleho detstva. Dospelý človek vo väčšine prípadov súťaží o prestíž, moc alebo peniaze. Čo však motivuje k výkonu malé dieťa? V pomerne novej nemeckej štúdii sa uvádza, že sú to práve rodičia a ich ambície vychovať úspešného kariéristu, ktoré motivujú dieťa k súťaženiu a k potrebe niečo dosiahnuť. Asi mi dáte za pravdu, keď poviem, že takmer každý rodič považuje toho svojho potomka za najšikovnejšieho na svete. Dieťa však môže byť aj výkonnostne slabšie, no premotivovaným rodičom to radšej nehovorte. A práve na tie „slabšie kusy“ sa vo svojom výskume zamerali Khadjavi a Nicklish (2018). Možno si poviete, že takýto drobček nebude nič riskovať a do súťaže sa nezapojí. Opak je však pravdou a ukázalo sa, že rodičovské ambície sú tak silnou motiváci...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej