Preskočiť na hlavný obsah

Ženy (sa) predávajú, muži (ich) kupujú


Spôsobom, ktorým dnes funguje náš svet – každý chodí s každým, ale v skutočnosti nie sú naozaj spolu - sa láska stala akousi hrou. Sme vystavení televíznym reláciám, ktoré podporujú súťaže o lásku; sme posadnutí príbehmi milostného trojuholníka. Samozrejme, pokiaľ ide o lásku, budú boje vždy. A to je v poriadku. Je v poriadku bojovať, aby ste niekomu ukázali, že ho potrebujete alebo chcete v živote. Ale nie je v poriadku o niekoho súťažiť.

           Odlišný pohľad na výber partnera majú autori teórie sexuálnej ekonómie (Baumeister et al., 2017), ktorá hovorí o sexe ako trhovom obchode, o ženách ako predávajúcich a o mužoch ako kupujúcich. Základnou predstavou je, že žena nepredáva len sex, ale aj exkluzívny prístup (vernosť) s cieľom získať muža, ktorý jej poskytne materiálne zdroje.
         Teória sexuálnej ekonómie spočíva na základoch ekonomických trhov, ako je zákon ponuky a dopytu. Keď dopyt prevyšuje ponuku, ceny sú vysoké a zvýhodňujú predajcov, teda ženy. Naopak, keď ponuka prevyšuje dopyt, cena je nízka, čo uprednostňuje kupujúcich - mužov. Keďže je sex tovar, s ktorým ženy obchodujú s mužskými zdrojmi, sú motivované obmedzovať ponuku sexu, aby si udržali dopyt a cenu vysoké.

Všeobecne platí, že muži chcú sex viac – takže sú ženy v mocenskej výhode, pretože podľa „princípu najmenšieho záujmu“ má osoba, ktorá si želá niečo menej, väčšiu kontrolu. Táto teória teda predpokladá, že ženská sexualita má výmennú hodnotu, zatiaľ čo tá mužská nie. Systém je však údajne „obojstranne prospešný“, pretože to, čo muži najviac chcú od žien, je sex a to, čo ženy chcú najmä od mužov, sú ich finančné zdroje.
            
     Hlavným cieľom ženy je získať kvalitného muža, ktorý pre ňu a jej deti zabezpečí, domov, ochranu a kvalitné gény. Súťaží oňho s ostatnými ženami, takže musí svoj produkt (seba) zatraktívniť – mať krajšiu tvár a telo; naznačovať, že je vášnivá, no na druhú stranu verná. Medzi jej najväčšie hrozby patrí atraktívna konkurentka, ktorá sa ponúka za nízku cenu. Preto o nej musí začať šíriť klebety, aká je „ľahko dostupná“ a tak ju muži nebudú chcieť ako dlhodobú partnerku.

Na rozdiel od ženy, muž nepriťahuje ženu tým, že naznačuje, že bude dobrý milenec. Muž obchoduje so zdrojmi, takže o ne musí súťažiť s inými mužmi s cieľom získať dobrú sexuálnu partnerku. Zvyčajne ich však nemôže získať sám, takže musí spolupracovať, viesť a riadiť iných mužov, aby získali zdroje spolu. Takže musí vidieť iných mužov nielen ako sexuálnych súperov, ale aj ako dôležitých spojencov v koalícii.

Táto teória je rozhodne neromantickým pohľadom na výber partnera a odniesla si vlnu kritiky z viacerých dôvodov. Napríklad, že sex by nemal byť chápaný ako len obchod, ktorý stavia ženy do pozície finančne závislých od mužov, alebo že ženy investujú viac do sexuálnej výmeny ako muži. Najdôležitejšou kritikou však ostáva fakt, že autori dehumanizujú ženy, najmä kvôli vyjadreniam, že obchodujú so svojím telom ako s tovarom (Rudman, 2017). Takže zástancovia tejto teórie POZOR! Skúste sa zamyslieť nad tým, či by súčasťou partnerského vzťahu nemala byť aj vzájomná príťažlivosť a láska.

                                                                                                Romana Sládkovičová


Použitá literatúra:
Baumeister, R. F., Reynolds, T., Winegard, B. & Vohs, K. D. (2017). Competing for love: Applying sexual economics theory to mating contests. Journal of Economic Psychology, vol. 63, p. 230-241
Rudman, L. A. (2017) Myths of Sexual Economics Theory: Implications for Gender Equality. Psychology of Women Quarterly. 1-15
Obrázky dostupné na:
https://www.smartaboutmoney.org/Tools/LifeValues-Quiz/Social-Values
https://redditblog.com/2015/11/30/cant-buy-me-love-lessons-from-couples-of-different-socioeconomic-classes/
https://society6.com/product/kawaii-cute-magnet-fun-with-a-pun-im-attracted-to-you-happy-magnet-love_print
https://pngtree.com/freepng/love-game_3061688.html

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej