Preskočiť na hlavný obsah

Odveký boj muži vs. ženy, alebo “klamári, klamári  a... klamárky”

Komunikácia je nevyhnutná pre takmer všetky sociálne a ekonomické interakcie. S ňou sa spája taktiež sociálna norma, ktorá hrá kľúčovú rolu v mnohých sférach života – od komunikácie s našimi najbližšími, naprieč nakupovanie cez internet, až po podanie pravdivého daňového priznania – úprimnosť. Ale keď ľudia komunikujú, občas túto normu porušujú. 

Ako tvrdí utilitárny prístup, v situáciách, kedy sa rozhodneme pre egoistickú “čiernu” lož (náš zisk na úkor niekoho iného), by sme mali byť nečestní čo najviac, aby sme maximalizovali svoje zisky. Avšak nakoľko je úprimnosť normou, ľudia sú vystavení psychologickej záťaži pri jej porušovaní (pocity viny či zlý pocit zo seba samého), ktoré následne ovplyvňujú naše správanie.
To, ako naše správanie ovplyvní psychologická záťaž môže podmieňovať napr. naša sociálna preferencia. Sociálna preferencia (angl. social value orientation, SVO) je miera, do akej človek kladie dôraz na blaho iných vo vzťahu k tomu svojmu. Ľudia so zreteľnejšou SVO, teda prosociálnejší jedinci, môžu pociťovať vyššiu záťaž, ak má ich nemorálny čin, v našom prípade klamstvo, negatívny dôsledok na ostatných.
Ak ste niekedy počuli vetu „muži klamú viac ako ženy“ – výsledky výskumov ukazujú, že je to naozaj tak. Autori štúdií hovoria, že ženy pociťujú pri klamaní vyššiu psychologickú záťaž, napr. kvôli strachu z toho, že ich „nachytajú“. Aby to však neznelo tak, že sa ženy len snažia vyhnúť trestu – Grosch a Rau (2017) zistili, že ľudia s vysokou úrovňou SVO sú úprimnejší než ľudia s relatívne nízkou hodnotou SVO. Taktiež sa im preukázalo, že ženy vykazujú v priemere vyššie hodnoty SVO než muži, preto môžeme tvrdiť, že sú ženy úprimnejšie než muži.
Prečo by sme sa však mali zaoberať malými klamstvami so zdanlivo malými ekonomickými následkami? Erat a Gneezy (2012) uvádzajú banálny príklad ilegálneho sťahovania hudby v kontraste s jej kupovaním - milióny ľudí si radšej stiahnu hudbu bez platenia aj napriek tomu, že cena je veľmi malá (často menej ako 1 €). Keď to spraví jeden človek, má tento čin len veľmi malý vplyv na hudobný priemysel. Ak to ale urobia milióny ľudí, výrazne ho menia.
Aj v každodennom živote sa môže ľahko stať, že nejaká banálna lož bude mať neočakávané, väčšie následky. Preto bez ohľadu na výsledky výskumov a ukazovanie pomyselným prstom na toho, kto je väčší klamár, by malo byť v našom vlastnom záujme zachovávanie sociálnych noriem. Veď ako sa hovorí, úprimnosť nadovšetko.
                                  
                                                                                                                                                      Lenka Schutová


Grosch, K., & Rau, H. A. (2017). Gender differences in honesty: The role of social value orientation. Journal of Economic Psychology, 62, 258-267.

Erat, S., & Gneezy, U. (2012). White Lies. Management Science, 58(4), 723–733. doi:10.1287/mnsc.1110.1449 

Obrázok prevzatý z: https://www.vecteezy.com/vector-art/132148-man-and-woman-doing-arm-wrestling


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej