Preskočiť na hlavný obsah

Odveký boj muži vs. ženy, alebo “klamári, klamári  a... klamárky”

Komunikácia je nevyhnutná pre takmer všetky sociálne a ekonomické interakcie. S ňou sa spája taktiež sociálna norma, ktorá hrá kľúčovú rolu v mnohých sférach života – od komunikácie s našimi najbližšími, naprieč nakupovanie cez internet, až po podanie pravdivého daňového priznania – úprimnosť. Ale keď ľudia komunikujú, občas túto normu porušujú. 

Ako tvrdí utilitárny prístup, v situáciách, kedy sa rozhodneme pre egoistickú “čiernu” lož (náš zisk na úkor niekoho iného), by sme mali byť nečestní čo najviac, aby sme maximalizovali svoje zisky. Avšak nakoľko je úprimnosť normou, ľudia sú vystavení psychologickej záťaži pri jej porušovaní (pocity viny či zlý pocit zo seba samého), ktoré následne ovplyvňujú naše správanie.
To, ako naše správanie ovplyvní psychologická záťaž môže podmieňovať napr. naša sociálna preferencia. Sociálna preferencia (angl. social value orientation, SVO) je miera, do akej človek kladie dôraz na blaho iných vo vzťahu k tomu svojmu. Ľudia so zreteľnejšou SVO, teda prosociálnejší jedinci, môžu pociťovať vyššiu záťaž, ak má ich nemorálny čin, v našom prípade klamstvo, negatívny dôsledok na ostatných.
Ak ste niekedy počuli vetu „muži klamú viac ako ženy“ – výsledky výskumov ukazujú, že je to naozaj tak. Autori štúdií hovoria, že ženy pociťujú pri klamaní vyššiu psychologickú záťaž, napr. kvôli strachu z toho, že ich „nachytajú“. Aby to však neznelo tak, že sa ženy len snažia vyhnúť trestu – Grosch a Rau (2017) zistili, že ľudia s vysokou úrovňou SVO sú úprimnejší než ľudia s relatívne nízkou hodnotou SVO. Taktiež sa im preukázalo, že ženy vykazujú v priemere vyššie hodnoty SVO než muži, preto môžeme tvrdiť, že sú ženy úprimnejšie než muži.
Prečo by sme sa však mali zaoberať malými klamstvami so zdanlivo malými ekonomickými následkami? Erat a Gneezy (2012) uvádzajú banálny príklad ilegálneho sťahovania hudby v kontraste s jej kupovaním - milióny ľudí si radšej stiahnu hudbu bez platenia aj napriek tomu, že cena je veľmi malá (často menej ako 1 €). Keď to spraví jeden človek, má tento čin len veľmi malý vplyv na hudobný priemysel. Ak to ale urobia milióny ľudí, výrazne ho menia.
Aj v každodennom živote sa môže ľahko stať, že nejaká banálna lož bude mať neočakávané, väčšie následky. Preto bez ohľadu na výsledky výskumov a ukazovanie pomyselným prstom na toho, kto je väčší klamár, by malo byť v našom vlastnom záujme zachovávanie sociálnych noriem. Veď ako sa hovorí, úprimnosť nadovšetko.
                                  
                                                                                                                                                      Lenka Schutová


Grosch, K., & Rau, H. A. (2017). Gender differences in honesty: The role of social value orientation. Journal of Economic Psychology, 62, 258-267.

Erat, S., & Gneezy, U. (2012). White Lies. Management Science, 58(4), 723–733. doi:10.1287/mnsc.1110.1449 

Obrázok prevzatý z: https://www.vecteezy.com/vector-art/132148-man-and-woman-doing-arm-wrestling


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej