Preskočiť na hlavný obsah

Odveký boj muži vs. ženy, alebo “klamári, klamári  a... klamárky”

Komunikácia je nevyhnutná pre takmer všetky sociálne a ekonomické interakcie. S ňou sa spája taktiež sociálna norma, ktorá hrá kľúčovú rolu v mnohých sférach života – od komunikácie s našimi najbližšími, naprieč nakupovanie cez internet, až po podanie pravdivého daňového priznania – úprimnosť. Ale keď ľudia komunikujú, občas túto normu porušujú. 

Ako tvrdí utilitárny prístup, v situáciách, kedy sa rozhodneme pre egoistickú “čiernu” lož (náš zisk na úkor niekoho iného), by sme mali byť nečestní čo najviac, aby sme maximalizovali svoje zisky. Avšak nakoľko je úprimnosť normou, ľudia sú vystavení psychologickej záťaži pri jej porušovaní (pocity viny či zlý pocit zo seba samého), ktoré následne ovplyvňujú naše správanie.
To, ako naše správanie ovplyvní psychologická záťaž môže podmieňovať napr. naša sociálna preferencia. Sociálna preferencia (angl. social value orientation, SVO) je miera, do akej človek kladie dôraz na blaho iných vo vzťahu k tomu svojmu. Ľudia so zreteľnejšou SVO, teda prosociálnejší jedinci, môžu pociťovať vyššiu záťaž, ak má ich nemorálny čin, v našom prípade klamstvo, negatívny dôsledok na ostatných.
Ak ste niekedy počuli vetu „muži klamú viac ako ženy“ – výsledky výskumov ukazujú, že je to naozaj tak. Autori štúdií hovoria, že ženy pociťujú pri klamaní vyššiu psychologickú záťaž, napr. kvôli strachu z toho, že ich „nachytajú“. Aby to však neznelo tak, že sa ženy len snažia vyhnúť trestu – Grosch a Rau (2017) zistili, že ľudia s vysokou úrovňou SVO sú úprimnejší než ľudia s relatívne nízkou hodnotou SVO. Taktiež sa im preukázalo, že ženy vykazujú v priemere vyššie hodnoty SVO než muži, preto môžeme tvrdiť, že sú ženy úprimnejšie než muži.
Prečo by sme sa však mali zaoberať malými klamstvami so zdanlivo malými ekonomickými následkami? Erat a Gneezy (2012) uvádzajú banálny príklad ilegálneho sťahovania hudby v kontraste s jej kupovaním - milióny ľudí si radšej stiahnu hudbu bez platenia aj napriek tomu, že cena je veľmi malá (často menej ako 1 €). Keď to spraví jeden človek, má tento čin len veľmi malý vplyv na hudobný priemysel. Ak to ale urobia milióny ľudí, výrazne ho menia.
Aj v každodennom živote sa môže ľahko stať, že nejaká banálna lož bude mať neočakávané, väčšie následky. Preto bez ohľadu na výsledky výskumov a ukazovanie pomyselným prstom na toho, kto je väčší klamár, by malo byť v našom vlastnom záujme zachovávanie sociálnych noriem. Veď ako sa hovorí, úprimnosť nadovšetko.
                                  
                                                                                                                                                      Lenka Schutová


Grosch, K., & Rau, H. A. (2017). Gender differences in honesty: The role of social value orientation. Journal of Economic Psychology, 62, 258-267.

Erat, S., & Gneezy, U. (2012). White Lies. Management Science, 58(4), 723–733. doi:10.1287/mnsc.1110.1449 

Obrázok prevzatý z: https://www.vecteezy.com/vector-art/132148-man-and-woman-doing-arm-wrestling


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej