Preskočiť na hlavný obsah

Obsadíš mi miesto vzadu vedľa teba prosím?


Podvádzanie je častným pomocníkom na testoch pre mnohých študentov na akejkoľve škole. Prečo majú študenti potrebu podvádzať? Táto otázka má niekoľko rôznych vysvetlení. Napríklad preto že príprave na test študenti nevenovali dostatok času, ak vôbec nejaký. Pre iných môže byť opisovanie určitá forma adrenalínového športu. Ďalším, síce veľmi nepravdepodobným, no i tak potencionálnym vysvetlením môže byť, že sa študenti cítia istejšie, ak sa ich odpovede presne zhodujú s tým, čo chce vyučujúci vidieť. V neposledom rade hrá však kľúčovú úlohu aj to, že si môžeme zvoliť, kde a s kým chceme sedieť. Má však vlastný výber toho, pre nás najvhodnejšieho miesta, skutočne efekt na to či budeme podvádzať?



Pár minút pred začiatkom sú obyčajne všetci študenti, dokonca aj tí, ktorým na tom zvyčajne nezáleží, nastúpení pred triedou, nervózne pozerajú do poznámok alebo smartfónov a predbiehajú sa, kto bude pri dverách, čo najbližšie, aby sa mu podarilo obsadiť si čo najvhodnejšie miesto na prípadné opisovanie. Vedci zistili, že práve svojvoľný výber miesta, zvyšuje pokušenie študentov a teda i pravdepodobnosť, že študenti sa rozhodnú podvádzať. Môže za to oportunistické správanie.

 Oportunistické správanie je určitý druh správania, ktoré je motivované maximalnym využitím príležtostí bez ohľadu na etickosť a všeobecné princípy. Pri taktomto druhu správania sa pravdepodobnosť nečestného správania, ako aj pokušenie, výrazne zvyšuje. Inými slovami, pokiaľ by si študenti museli sadnúť na miesto náhodne určené vyučujúcim pravdepodobnosť, že by sa rozhodli riskovať a na teste by podvádzali, by sa značne znížila.

Muži sú vo všeobecnosti tými, ktorí majú na základe vedeckých zistení vyššiu pravdepodobnosť k podvádzaniu a nečestnému správaniu. V  tomto prípade študenti podvádzajú rovnako, ako študentky.

Autor: Daniela Obsitnikova

Zdroje:
Pate, J. (2018). Temptation and cheating behavior: Experimental evidence. Journal of Economic Psychology, vol. 67, 135-148
Bucciol, A., & Piovesan, M. (2011). Luck or cheating? A field experiment on honesty with children. Journal of Economic Psychology, 32, 73–78.
Cappelen, A., Sorensen, E., & Tungodden, B. (2013). When do we lie? Journal of Economic Behavior and Organization, 93, 258–265.
IMAGE FROM ISTOCK

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...