Preskočiť na hlavný obsah

Obsadíš mi miesto vzadu vedľa teba prosím?


Podvádzanie je častným pomocníkom na testoch pre mnohých študentov na akejkoľve škole. Prečo majú študenti potrebu podvádzať? Táto otázka má niekoľko rôznych vysvetlení. Napríklad preto že príprave na test študenti nevenovali dostatok času, ak vôbec nejaký. Pre iných môže byť opisovanie určitá forma adrenalínového športu. Ďalším, síce veľmi nepravdepodobným, no i tak potencionálnym vysvetlením môže byť, že sa študenti cítia istejšie, ak sa ich odpovede presne zhodujú s tým, čo chce vyučujúci vidieť. V neposledom rade hrá však kľúčovú úlohu aj to, že si môžeme zvoliť, kde a s kým chceme sedieť. Má však vlastný výber toho, pre nás najvhodnejšieho miesta, skutočne efekt na to či budeme podvádzať?



Pár minút pred začiatkom sú obyčajne všetci študenti, dokonca aj tí, ktorým na tom zvyčajne nezáleží, nastúpení pred triedou, nervózne pozerajú do poznámok alebo smartfónov a predbiehajú sa, kto bude pri dverách, čo najbližšie, aby sa mu podarilo obsadiť si čo najvhodnejšie miesto na prípadné opisovanie. Vedci zistili, že práve svojvoľný výber miesta, zvyšuje pokušenie študentov a teda i pravdepodobnosť, že študenti sa rozhodnú podvádzať. Môže za to oportunistické správanie.

 Oportunistické správanie je určitý druh správania, ktoré je motivované maximalnym využitím príležtostí bez ohľadu na etickosť a všeobecné princípy. Pri taktomto druhu správania sa pravdepodobnosť nečestného správania, ako aj pokušenie, výrazne zvyšuje. Inými slovami, pokiaľ by si študenti museli sadnúť na miesto náhodne určené vyučujúcim pravdepodobnosť, že by sa rozhodli riskovať a na teste by podvádzali, by sa značne znížila.

Muži sú vo všeobecnosti tými, ktorí majú na základe vedeckých zistení vyššiu pravdepodobnosť k podvádzaniu a nečestnému správaniu. V  tomto prípade študenti podvádzajú rovnako, ako študentky.

Autor: Daniela Obsitnikova

Zdroje:
Pate, J. (2018). Temptation and cheating behavior: Experimental evidence. Journal of Economic Psychology, vol. 67, 135-148
Bucciol, A., & Piovesan, M. (2011). Luck or cheating? A field experiment on honesty with children. Journal of Economic Psychology, 32, 73–78.
Cappelen, A., Sorensen, E., & Tungodden, B. (2013). When do we lie? Journal of Economic Behavior and Organization, 93, 258–265.
IMAGE FROM ISTOCK

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Môže aj intonácia hlasu ovplyvniť sociálny status človeka?

Môže aj intonácia hlasu ovplyvniť sociálny status človeka? Signs of Social Class: The Experience of Economic Inequality in Everyday Life Michael W. Kraus1, Jun Won Park1, and Jacinth J. X. Tan21 Yale University and 2 University of California, San Francisco Neustále rastúca sociálna nerovnosť súvisí so  zhoršeným zdravím a „well-beingom“ naprieč kontinentami, krajinami a kultúrami. V tejto štúdii je skúmaný dopad každodenných skúseností s ekonomickou nerovnosťou a komunikácia signálov spoločenskej triedy medzi jedincami. Signály spoločenskej triedy aktivujú sociálne porovnávacie procesy, ktoré vymedzujú hranice medzi majetnými a nemajetnými ľuďmi v spoločnosti. Široké globálne trendy naznačujú, že ekonomická nerovnosť dosahujúca svoj historický vrchol je podľa niektorých ukazovateľov (Organisation for Economic Co-operation and Development, 2014; Piketty & Saez, 2014) naliehavým spoločenským problémom, ovplyvňujúcim zdravie a „well-being“ jednotl...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej