Preskočiť na hlavný obsah

Menej rozumu, viac odvahy



Skúmanie toho ako sa rozhodujeme je dôležité napríklad pre marketérov, aby mohli využívať rôzne techniky a ,,prinútiť“ nás tak k nákupu. Zákazník sa často rozhoduje podľa toho, ktoré produkty kupuje určitá skupina ľudí v jeho okolí.  Aj vy ste pri kúpe notebooku bežali za svojím kamarátom, machrom na techniku? Lebo ja áno.

Rozhodnutia robíme skôr v sociálnom kontexte ako v izolácii. Ľudia sa skoro vždy rozhodujú v prítomnosti iných ľudí, či už pri výbere poistnej zmluvy, oblečenia alebo kozmetiky. Sociálny kontext je dôležitým faktorom pri vysvetľovaní správania a rozhodovania a jeho účinok môže byť buď pozitívny alebo negatívny. Štatistiky kriminality napríklad ukazujú, že dospievajúci sa zvyčajne dopúšťajú delikventných činov v skupinách, zatiaľ čo dospelí častejšie páchajú trestné činy osamote (Zimring, 1998).

Ukázalo sa, že ľudia ovplyvňujú naše rozhodovanie aj bez toho, aby sme sa ich pýtali na názor. Stačí, že sú v našej blízkosti alebo sme si vedomí, že nás pozorujú. To je predmetom mnohých výskumov, hlavne pokiaľ ide rizikové správanie adolescentov (napríklad Tymula, Whitehair, 2003).

V súvislosti s rizikovým správaním mládeže sa predpokladá, že prítomnosť rovesníkov vedie k prílišnému riskovaniu a rizikovému správaniu. Medzi rizikové správanie mládeže radíme nebezpečné riadenie motorových vozidiel, rizikové športové aktivity, užívanie drog, rizikové sexuálne správanie, násilie atď. Mnohé vlády zaviedli rôzne zákony, ktoré napríklad zakazujú adolescentom v jazde s inými adolescentmi ako spolucestujúcimi počas prvých mesiacov, keď majú vodičský preukaz.

Prečo teda adolescenti, pri pozorovaní inými robia riskantnejšie rozhodnutia?
  • V období adolescencie majú ľudia tendenciu sa posudzovať podľa toho, ako si myslia, že ich iní ľudia vidia (chcú byť ,,cool“ v očiach iných).
  • Môže za to ich mozog? Albert, Chein a Steinberg (2013) vo svojej štúdii zistili, že áno. Mozgová aktivita adolescentov počas rozhodovania ukázala, že prítomnosť rovesníkov spôsobuje motivačný stav citlivý na odmenu a tým sa zvyšujú preferencie krátkodobých prínosov riskantných rozhodnutí (veď predsa keď pred kamarátmi prekročím rýchlosť, budem v ich očiach frajer, ale keby som bol sám, to by bola nuda).

Avšak mám pre Vás dobrú správu! Takéto správanie s pribúdajúcim vekom klesá.


Nicole Žilková



Referencie:
Albert, D., Chein, J., & Steinberg, L. (2013). The teenage brain: Peer influences on adolescent decision making. Current directions in psychological science22(2), 114-120.

Tymula, A., & Whitehair, J. (2018). Young adults gamble less when observed by peers. Journal of Economic Psychology68, 1-15.

Zimring, F. (1998). American youth violence: Studies in crime and public policy. New York, NY: Oxford University Press.

Obrázok voľne dostupný na: https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjPden_MfqzUNVRX5MjS_ANcYz-KnAoRtr9WuDB1Zs0TdfH1BJ5WTWSNRjm4ZMCd57Y8k9osZKKEpyxaWsVmzHSk-kx8QEkHdYWiholn0jzQp-bN62DqIgac1j6uT9h2XIQtDtk3weu/s1600/Risk2.jpg

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. ...
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso...

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala od...

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad ni...