Preskočiť na hlavný obsah

Menej rozumu, viac odvahy



Skúmanie toho ako sa rozhodujeme je dôležité napríklad pre marketérov, aby mohli využívať rôzne techniky a ,,prinútiť“ nás tak k nákupu. Zákazník sa často rozhoduje podľa toho, ktoré produkty kupuje určitá skupina ľudí v jeho okolí.  Aj vy ste pri kúpe notebooku bežali za svojím kamarátom, machrom na techniku? Lebo ja áno.

Rozhodnutia robíme skôr v sociálnom kontexte ako v izolácii. Ľudia sa skoro vždy rozhodujú v prítomnosti iných ľudí, či už pri výbere poistnej zmluvy, oblečenia alebo kozmetiky. Sociálny kontext je dôležitým faktorom pri vysvetľovaní správania a rozhodovania a jeho účinok môže byť buď pozitívny alebo negatívny. Štatistiky kriminality napríklad ukazujú, že dospievajúci sa zvyčajne dopúšťajú delikventných činov v skupinách, zatiaľ čo dospelí častejšie páchajú trestné činy osamote (Zimring, 1998).

Ukázalo sa, že ľudia ovplyvňujú naše rozhodovanie aj bez toho, aby sme sa ich pýtali na názor. Stačí, že sú v našej blízkosti alebo sme si vedomí, že nás pozorujú. To je predmetom mnohých výskumov, hlavne pokiaľ ide rizikové správanie adolescentov (napríklad Tymula, Whitehair, 2003).

V súvislosti s rizikovým správaním mládeže sa predpokladá, že prítomnosť rovesníkov vedie k prílišnému riskovaniu a rizikovému správaniu. Medzi rizikové správanie mládeže radíme nebezpečné riadenie motorových vozidiel, rizikové športové aktivity, užívanie drog, rizikové sexuálne správanie, násilie atď. Mnohé vlády zaviedli rôzne zákony, ktoré napríklad zakazujú adolescentom v jazde s inými adolescentmi ako spolucestujúcimi počas prvých mesiacov, keď majú vodičský preukaz.

Prečo teda adolescenti, pri pozorovaní inými robia riskantnejšie rozhodnutia?
  • V období adolescencie majú ľudia tendenciu sa posudzovať podľa toho, ako si myslia, že ich iní ľudia vidia (chcú byť ,,cool“ v očiach iných).
  • Môže za to ich mozog? Albert, Chein a Steinberg (2013) vo svojej štúdii zistili, že áno. Mozgová aktivita adolescentov počas rozhodovania ukázala, že prítomnosť rovesníkov spôsobuje motivačný stav citlivý na odmenu a tým sa zvyšujú preferencie krátkodobých prínosov riskantných rozhodnutí (veď predsa keď pred kamarátmi prekročím rýchlosť, budem v ich očiach frajer, ale keby som bol sám, to by bola nuda).

Avšak mám pre Vás dobrú správu! Takéto správanie s pribúdajúcim vekom klesá.


Nicole Žilková



Referencie:
Albert, D., Chein, J., & Steinberg, L. (2013). The teenage brain: Peer influences on adolescent decision making. Current directions in psychological science, 22(2), 114-120.

Tymula, A., & Whitehair, J. (2018). Young adults gamble less when observed by peers. Journal of Economic Psychology, 68, 1-15.

Zimring, F. (1998). American youth violence: Studies in crime and public policy. New York, NY: Oxford University Press.

Obrázok voľne dostupný na: https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjPden_MfqzUNVRX5MjS_ANcYz-KnAoRtr9WuDB1Zs0TdfH1BJ5WTWSNRjm4ZMCd57Y8k9osZKKEpyxaWsVmzHSk-kx8QEkHdYWiholn0jzQp-bN62DqIgac1j6uT9h2XIQtDtk3weu/s1600/Risk2.jpg

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej