Preskočiť na hlavný obsah

Menej rozumu, viac odvahy



Skúmanie toho ako sa rozhodujeme je dôležité napríklad pre marketérov, aby mohli využívať rôzne techniky a ,,prinútiť“ nás tak k nákupu. Zákazník sa často rozhoduje podľa toho, ktoré produkty kupuje určitá skupina ľudí v jeho okolí.  Aj vy ste pri kúpe notebooku bežali za svojím kamarátom, machrom na techniku? Lebo ja áno.

Rozhodnutia robíme skôr v sociálnom kontexte ako v izolácii. Ľudia sa skoro vždy rozhodujú v prítomnosti iných ľudí, či už pri výbere poistnej zmluvy, oblečenia alebo kozmetiky. Sociálny kontext je dôležitým faktorom pri vysvetľovaní správania a rozhodovania a jeho účinok môže byť buď pozitívny alebo negatívny. Štatistiky kriminality napríklad ukazujú, že dospievajúci sa zvyčajne dopúšťajú delikventných činov v skupinách, zatiaľ čo dospelí častejšie páchajú trestné činy osamote (Zimring, 1998).

Ukázalo sa, že ľudia ovplyvňujú naše rozhodovanie aj bez toho, aby sme sa ich pýtali na názor. Stačí, že sú v našej blízkosti alebo sme si vedomí, že nás pozorujú. To je predmetom mnohých výskumov, hlavne pokiaľ ide rizikové správanie adolescentov (napríklad Tymula, Whitehair, 2003).

V súvislosti s rizikovým správaním mládeže sa predpokladá, že prítomnosť rovesníkov vedie k prílišnému riskovaniu a rizikovému správaniu. Medzi rizikové správanie mládeže radíme nebezpečné riadenie motorových vozidiel, rizikové športové aktivity, užívanie drog, rizikové sexuálne správanie, násilie atď. Mnohé vlády zaviedli rôzne zákony, ktoré napríklad zakazujú adolescentom v jazde s inými adolescentmi ako spolucestujúcimi počas prvých mesiacov, keď majú vodičský preukaz.

Prečo teda adolescenti, pri pozorovaní inými robia riskantnejšie rozhodnutia?
  • V období adolescencie majú ľudia tendenciu sa posudzovať podľa toho, ako si myslia, že ich iní ľudia vidia (chcú byť ,,cool“ v očiach iných).
  • Môže za to ich mozog? Albert, Chein a Steinberg (2013) vo svojej štúdii zistili, že áno. Mozgová aktivita adolescentov počas rozhodovania ukázala, že prítomnosť rovesníkov spôsobuje motivačný stav citlivý na odmenu a tým sa zvyšujú preferencie krátkodobých prínosov riskantných rozhodnutí (veď predsa keď pred kamarátmi prekročím rýchlosť, budem v ich očiach frajer, ale keby som bol sám, to by bola nuda).

Avšak mám pre Vás dobrú správu! Takéto správanie s pribúdajúcim vekom klesá.


Nicole Žilková



Referencie:
Albert, D., Chein, J., & Steinberg, L. (2013). The teenage brain: Peer influences on adolescent decision making. Current directions in psychological science, 22(2), 114-120.

Tymula, A., & Whitehair, J. (2018). Young adults gamble less when observed by peers. Journal of Economic Psychology, 68, 1-15.

Zimring, F. (1998). American youth violence: Studies in crime and public policy. New York, NY: Oxford University Press.

Obrázok voľne dostupný na: https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjPden_MfqzUNVRX5MjS_ANcYz-KnAoRtr9WuDB1Zs0TdfH1BJ5WTWSNRjm4ZMCd57Y8k9osZKKEpyxaWsVmzHSk-kx8QEkHdYWiholn0jzQp-bN62DqIgac1j6uT9h2XIQtDtk3weu/s1600/Risk2.jpg

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej