Preskočiť na hlavný obsah

Menej rozumu, viac odvahy



Skúmanie toho ako sa rozhodujeme je dôležité napríklad pre marketérov, aby mohli využívať rôzne techniky a ,,prinútiť“ nás tak k nákupu. Zákazník sa často rozhoduje podľa toho, ktoré produkty kupuje určitá skupina ľudí v jeho okolí.  Aj vy ste pri kúpe notebooku bežali za svojím kamarátom, machrom na techniku? Lebo ja áno.

Rozhodnutia robíme skôr v sociálnom kontexte ako v izolácii. Ľudia sa skoro vždy rozhodujú v prítomnosti iných ľudí, či už pri výbere poistnej zmluvy, oblečenia alebo kozmetiky. Sociálny kontext je dôležitým faktorom pri vysvetľovaní správania a rozhodovania a jeho účinok môže byť buď pozitívny alebo negatívny. Štatistiky kriminality napríklad ukazujú, že dospievajúci sa zvyčajne dopúšťajú delikventných činov v skupinách, zatiaľ čo dospelí častejšie páchajú trestné činy osamote (Zimring, 1998).

Ukázalo sa, že ľudia ovplyvňujú naše rozhodovanie aj bez toho, aby sme sa ich pýtali na názor. Stačí, že sú v našej blízkosti alebo sme si vedomí, že nás pozorujú. To je predmetom mnohých výskumov, hlavne pokiaľ ide rizikové správanie adolescentov (napríklad Tymula, Whitehair, 2003).

V súvislosti s rizikovým správaním mládeže sa predpokladá, že prítomnosť rovesníkov vedie k prílišnému riskovaniu a rizikovému správaniu. Medzi rizikové správanie mládeže radíme nebezpečné riadenie motorových vozidiel, rizikové športové aktivity, užívanie drog, rizikové sexuálne správanie, násilie atď. Mnohé vlády zaviedli rôzne zákony, ktoré napríklad zakazujú adolescentom v jazde s inými adolescentmi ako spolucestujúcimi počas prvých mesiacov, keď majú vodičský preukaz.

Prečo teda adolescenti, pri pozorovaní inými robia riskantnejšie rozhodnutia?
  • V období adolescencie majú ľudia tendenciu sa posudzovať podľa toho, ako si myslia, že ich iní ľudia vidia (chcú byť ,,cool“ v očiach iných).
  • Môže za to ich mozog? Albert, Chein a Steinberg (2013) vo svojej štúdii zistili, že áno. Mozgová aktivita adolescentov počas rozhodovania ukázala, že prítomnosť rovesníkov spôsobuje motivačný stav citlivý na odmenu a tým sa zvyšujú preferencie krátkodobých prínosov riskantných rozhodnutí (veď predsa keď pred kamarátmi prekročím rýchlosť, budem v ich očiach frajer, ale keby som bol sám, to by bola nuda).

Avšak mám pre Vás dobrú správu! Takéto správanie s pribúdajúcim vekom klesá.


Nicole Žilková



Referencie:
Albert, D., Chein, J., & Steinberg, L. (2013). The teenage brain: Peer influences on adolescent decision making. Current directions in psychological science, 22(2), 114-120.

Tymula, A., & Whitehair, J. (2018). Young adults gamble less when observed by peers. Journal of Economic Psychology, 68, 1-15.

Zimring, F. (1998). American youth violence: Studies in crime and public policy. New York, NY: Oxford University Press.

Obrázok voľne dostupný na: https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjPden_MfqzUNVRX5MjS_ANcYz-KnAoRtr9WuDB1Zs0TdfH1BJ5WTWSNRjm4ZMCd57Y8k9osZKKEpyxaWsVmzHSk-kx8QEkHdYWiholn0jzQp-bN62DqIgac1j6uT9h2XIQtDtk3weu/s1600/Risk2.jpg

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej