Každý
z nás je do určitej miery súťaživý. Súťaživosť je dôležitá vlastnosť,
vďaka ktorej dosahujeme naše ciele. Len málokto má rád prehru a preto sa
súťaživosť prejavuje už od útleho
detstva.
Dospelý
človek vo väčšine prípadov súťaží o prestíž, moc alebo peniaze. Čo však
motivuje k výkonu malé dieťa? V pomerne novej nemeckej štúdii sa
uvádza, že sú to práve rodičia a ich ambície vychovať úspešného
kariéristu, ktoré motivujú dieťa k súťaženiu a k potrebe niečo
dosiahnuť. Asi mi dáte za pravdu, keď poviem, že takmer každý rodič považuje
toho svojho potomka za najšikovnejšieho na svete. Dieťa však môže byť aj
výkonnostne slabšie, no premotivovaným rodičom to radšej nehovorte.
A práve na tie „slabšie kusy“ sa vo svojom výskume zamerali Khadjavi
a Nicklish (2018). Možno si poviete, že takýto drobček nebude nič riskovať
a do súťaže sa nezapojí. Opak je však pravdou a ukázalo sa, že rodičovské
ambície sú tak silnou motiváciou v detskom svete, že do bežeckej súťaže
vstupovali aj deti s minimálnou šancou na výhru a odmenu. Je však takéto prehnané nasadenie prospešné?
Rozhodne nie je. V detstve sa to zrejme neprejaví, no v neskoršom
dospeláckom živote môžu nevhodné uváženie vlastných zdrojov a následná
prehra vyústiť do stresu, depresie a výrazného zhoršenia zdravia.
Rodičia
zvyknú byť ešte premotivovanejší v prípade, že svoje dieťa vychovávajú v znevýhodnených
socio-ekonomických podmienkach. Oni to však vôbec nemyslia zle. V dnešnej
modernej dobe chcú pre svoju ratolesť lepšiu budúcnosť, aká bola dopriata im. Asi
ste už mali aj sami možnosť pozorovať tieto deti a ich potrebu vyrovnávať
sa bohatším rovesníkom aspoň v rôznych súťažiach. Vzhľadom na ich zhoršené
podmienky výchovy však vo väčšine prípadov dochádza k prehre. S negatívnou
skúsenosťou sa už v budúcnosti pravdepodobne s takým elánom do súťaže
nezapoja. Návrh, ako predísť sklamaniu nielen týchto detí, predložila vo svojej
štúdii Davis-Kean (2005). Tá tvrdí, že od detí nemôžme len očakávať úspech, ale
im musíme aj aktívne pomáhať. Svojho potomka môžete k úspechu
v budúcnosti doprevádzať napríklad pomáhaním pri domácich úlohách, či
školských projektoch. Nič nepokazíte ani návštevou múzeí, výstav, knižníc alebo
rôznych náučných podujatí. Trávením spoločného času si nielen dieťa, ale aj
rodič uvedomí, akými schopnosťami disponuje. Na základe toho budú vedieť
stanoviť reálne splniteľné ciele a spôsoby ako sa zlepšovať pre ich
dosiahnutie.
Nadmerná
súťaživosť má svoje spomínané negatívne stránky. Práve z toho dôvodu je
potrebné učiť deti rozumne zvažovať, kedy je a kedy naopak nie je vhodné prejaviť
súťaživého ducha.
Mária Baková
Khadjavi, M., & Nicklisch, A. (2018).
Parents’ ambitions and children’s competitiveness. Journal of Economic
Psychology, 67, 87-102.
Davis-Kean, P. E. (2005). The influence of
parent education and family income on child achievement: the indirect role of
parental expectations and the home environment. Journal of family
psychology, 19(2), 294.
Obrázok dostupný na:
https://www.google.com/search?biw=1422&bih=642&tbm=isch&sa=1&ei=iNS0XIvgD9C21fAPz7GmoAg&q=child+competitiveness+animation&oq=child+competitiveness+animation&gs_l=img.3...4409.8688..8835...3.0..0.157.1472.4j9......1....1..gws-wiz-img.Ra2cMz6l1PM#imgrc=XlAFlduOR5fG3M:
Komentáre
Zverejnenie komentára