Preskočiť na hlavný obsah

Sú rodičia vždy tým správnym motivátorom?


Každý z nás je do určitej miery súťaživý. Súťaživosť je dôležitá vlastnosť, vďaka ktorej dosahujeme naše ciele. Len málokto má rád prehru a preto sa súťaživosť prejavuje  už od útleho detstva.

Dospelý človek vo väčšine prípadov súťaží o prestíž, moc alebo peniaze. Čo však motivuje k výkonu malé dieťa? V pomerne novej nemeckej štúdii sa uvádza, že sú to práve rodičia a ich ambície vychovať úspešného kariéristu, ktoré motivujú dieťa k súťaženiu a k potrebe niečo dosiahnuť. Asi mi dáte za pravdu, keď poviem, že takmer každý rodič považuje toho svojho potomka za najšikovnejšieho na svete. Dieťa však môže byť aj výkonnostne slabšie, no premotivovaným rodičom to radšej nehovorte. A práve na tie „slabšie kusy“ sa vo svojom výskume zamerali Khadjavi a Nicklish (2018). Možno si poviete, že takýto drobček nebude nič riskovať a do súťaže sa nezapojí. Opak je však pravdou a ukázalo sa, že rodičovské ambície sú tak silnou motiváciou v detskom svete, že do bežeckej súťaže vstupovali aj deti s minimálnou šancou na výhru a odmenu.  Je však takéto prehnané nasadenie prospešné? Rozhodne nie je. V detstve sa to zrejme neprejaví, no v neskoršom dospeláckom živote môžu nevhodné uváženie vlastných zdrojov a následná prehra vyústiť do stresu, depresie a výrazného zhoršenia zdravia. 


            Rodičia zvyknú byť ešte premotivovanejší v prípade, že svoje dieťa vychovávajú v znevýhodnených socio-ekonomických podmienkach. Oni to však vôbec nemyslia zle. V dnešnej modernej dobe chcú pre svoju ratolesť lepšiu budúcnosť, aká bola dopriata im.  Asi ste už mali aj sami možnosť pozorovať tieto deti a ich potrebu vyrovnávať sa bohatším rovesníkom aspoň v rôznych súťažiach. Vzhľadom na ich zhoršené podmienky výchovy však vo väčšine prípadov dochádza k prehre. S negatívnou skúsenosťou sa už v budúcnosti pravdepodobne s takým elánom do súťaže nezapoja. Návrh, ako predísť sklamaniu nielen týchto detí, predložila vo svojej štúdii Davis-Kean (2005). Tá tvrdí, že od detí nemôžme len očakávať úspech, ale im musíme aj aktívne pomáhať. Svojho potomka môžete k úspechu v budúcnosti doprevádzať napríklad pomáhaním pri domácich úlohách, či školských projektoch. Nič nepokazíte ani návštevou múzeí, výstav, knižníc alebo rôznych náučných podujatí. Trávením spoločného času si nielen dieťa, ale aj rodič uvedomí, akými schopnosťami disponuje. Na základe toho budú vedieť stanoviť reálne splniteľné ciele a spôsoby ako sa zlepšovať pre ich dosiahnutie.
Nadmerná súťaživosť má svoje spomínané negatívne stránky. Práve z toho dôvodu je potrebné učiť deti rozumne zvažovať, kedy je a kedy naopak nie je vhodné prejaviť súťaživého ducha.
                                                                                                                                Mária Baková

Referencie:
Khadjavi, M., & Nicklisch, A. (2018). Parents’ ambitions and children’s competitiveness. Journal of Economic Psychology67, 87-102.
Davis-Kean, P. E. (2005). The influence of parent education and family income on child achievement: the indirect role of parental expectations and the home environment. Journal of family psychology19(2), 294.
Obrázok dostupný na:
https://www.google.com/search?biw=1422&bih=642&tbm=isch&sa=1&ei=iNS0XIvgD9C21fAPz7GmoAg&q=child+competitiveness+animation&oq=child+competitiveness+animation&gs_l=img.3...4409.8688..8835...3.0..0.157.1472.4j9......1....1..gws-wiz-img.Ra2cMz6l1PM#imgrc=XlAFlduOR5fG3M:

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...