Sú rodičia vždy tým správnym motivátorom?

Každý z nás je do určitej miery súťaživý. Súťaživosť je dôležitá vlastnosť, vďaka ktorej dosahujeme naše ciele. Len málokto má rád prehru a preto sa súťaživosť prejavuje  už od útleho detstva.

Dospelý človek vo väčšine prípadov súťaží o prestíž, moc alebo peniaze. Čo však motivuje k výkonu malé dieťa? V pomerne novej nemeckej štúdii sa uvádza, že sú to práve rodičia a ich ambície vychovať úspešného kariéristu, ktoré motivujú dieťa k súťaženiu a k potrebe niečo dosiahnuť. Asi mi dáte za pravdu, keď poviem, že takmer každý rodič považuje toho svojho potomka za najšikovnejšieho na svete. Dieťa však môže byť aj výkonnostne slabšie, no premotivovaným rodičom to radšej nehovorte. A práve na tie „slabšie kusy“ sa vo svojom výskume zamerali Khadjavi a Nicklish (2018). Možno si poviete, že takýto drobček nebude nič riskovať a do súťaže sa nezapojí. Opak je však pravdou a ukázalo sa, že rodičovské ambície sú tak silnou motiváciou v detskom svete, že do bežeckej súťaže vstupovali aj deti s minimálnou šancou na výhru a odmenu.  Je však takéto prehnané nasadenie prospešné? Rozhodne nie je. V detstve sa to zrejme neprejaví, no v neskoršom dospeláckom živote môžu nevhodné uváženie vlastných zdrojov a následná prehra vyústiť do stresu, depresie a výrazného zhoršenia zdravia. 

            Rodičia zvyknú byť ešte premotivovanejší v prípade, že svoje dieťa vychovávajú v znevýhodnených socio-ekonomických podmienkach. Oni to však vôbec nemyslia zle. V dnešnej modernej dobe chcú pre svoju ratolesť lepšiu budúcnosť, aká bola dopriata im.  Asi ste už mali aj sami možnosť pozorovať tieto deti a ich potrebu vyrovnávať sa bohatším rovesníkom aspoň v rôznych súťažiach. Vzhľadom na ich zhoršené podmienky výchovy však vo väčšine prípadov dochádza k prehre. S negatívnou skúsenosťou sa už v budúcnosti pravdepodobne s takým elánom do súťaže nezapoja. Návrh, ako predísť sklamaniu nielen týchto detí, predložila vo svojej štúdii Davis-Kean (2005). Tá tvrdí, že od detí nemôžme len očakávať úspech, ale im musíme aj aktívne pomáhať. Svojho potomka môžete k úspechu v budúcnosti doprevádzať napríklad pomáhaním pri domácich úlohách, či školských projektoch. Nič nepokazíte ani návštevou múzeí, výstav, knižníc alebo rôznych náučných podujatí. Trávením spoločného času si nielen dieťa, ale aj rodič uvedomí, akými schopnosťami disponuje. Na základe toho budú vedieť stanoviť reálne splniteľné ciele a spôsoby ako sa zlepšovať pre ich dosiahnutie.

Nadmerná súťaživosť má svoje spomínané negatívne stránky. Práve z toho dôvodu je potrebné učiť deti rozumne zvažovať, kedy je a kedy naopak nie je vhodné prejaviť súťaživého ducha.

                                                                                                                                Mária Baková

Referencie:

Khadjavi, M., & Nicklisch, A. (2018). Parents’ ambitions and children’s competitiveness. Journal of Economic Psychology, 67, 87-102.

Davis-Kean, P. E. (2005). The influence of parent education and family income on child achievement: the indirect role of parental expectations and the home environment. Journal of family psychology, 19(2), 294.

Obrázok dostupný na:

https://www.google.com/search?biw=1422&bih=642&tbm=isch&sa=1&ei=iNS0XIvgD9C21fAPz7GmoAg&q=child+competitiveness+animation&oq=child+competitiveness+animation&gs_l=img.3...4409.8688..8835...3.0..0.157.1472.4j9......1....1..gws-wiz-img.Ra2cMz6l1PM#imgrc=XlAFlduOR5fG3M: