Byť pánom sám sebe!

Sú podnikatelia a samostatne zárobkové osoby spokojnejší s prácou a so svojím životom? Odpovede na tieto otázky zisťovali vedci z Holandska a popísali to v štúdii s názvom „Self-employment and satisfaction with life, work, and leisure“. Väčšina ľudí tuží byť pánom sám sebe a nebyť závislým na platenom mieste a pracovať pre niekoho iného. Nie je to tak u každého a vždy, ale mnoho z nás by si svoj život tak predstavovalo. Mať vlastný biznis, veľa peňazí a kopec voľného času pre milujúcu rodinu, a zábavu. Pravidlom však je, žiaľ, že nemôžeme mať všetko.

Zakladanie vlastného podniku si vyžaduje veľa času, energie a úsilia na zabránenie možnej hrozby neúspechu ešte niekoľko rokov (Zwan P., Hessels J., Rietveld C. A., 2018). Toto je dôvodom, prečo sú podnikatelia síce spokojní so svojou prácou, ale naopak nie sú spokojní so svojím voľným časom. Podnikatelia zápasia s hľadaním rovnováhy medzi prácou a oddychom. Ich spokojnosť s prácou sa zvyšuje na úkor zníženej spokojnosti s voľným časom. Jednotlivci oceňujú všetok svoj voľný čas a preto majú počas tohto času problém zvládať prelínanie sa medzi prácou a voľným časom.

Ako je to so ženami podnikateľkami? Ženy nevnímajú problémy s kombinovaním práce a voľného času. Avšak oveľa silnejšie vnímajú vzťah medzi podnikaním a pracovnou spokojnosťou ako muži. Rodovými stereotypmi, že ženy nikdy nemali tak dobre pracovné miesta ako muži, sa vedia omnoho viac tešiť a uspokojiť na začiatku s nižšou pracovnou spokojnosťou. Pravdou je aj to, že oveľa viac oceňujú flexibilitu, že môžu pracovať aj sa starať o domácnosť a rodinu. Hovorí sa, že ženy mávajú často „depku“. Môže to mať súvis aj s prácou?

V súvislosti s prácou a depresiou môžeme hovoriť a mužoch aj ženách rovnako. V štúdii „Self-Employment and Job Satisfaction: Investigating the Role of Self-Efficacy, Depression, and Seniority“ sa zameriavali na to ako ma spokojnosťou s prácou súvis so vznikom depresie. Povedala by som, že mnoho výsledkov sa dalo očakávať. Zistili totiž, že depresívne osoby uvádzajú nižšie úrovne spokojnosti s prácou, podnikateľa a samostatne zárobkové osoby sú menej náchylné na depresiu (Bradley, D. E., Roberts, J. A., 2004). Napriek tomu, že podnikatelia sú nespokojní so svojím voľným časom, nemávajú depresiu. Zaujímavé. Podnikatelia vykazujú vysokú úroveň seba-účinnosti a tým možno vysvetliť spokojnosť so svojou prácou. Jednoduchšie povedané, vedia naplno využiť svoj talent a sú hrdí, keď sa im vďaka tomu v biznise darí.

Samozrejme, skôr ako sa niekto bezhlavo pustí podnikania, lebo chce byť sám sebe pánom, musí zhodnotiť všetko pre a proti, pretože všetko dobré má aj svoje negatívne stránky a nie každý je stvorený aby ich dokázal uniesť.

Alexandra Mitková

Zdroje:

Bradley, D. E., & Roberts, J. A. (2004). Self‐employment and job satisfaction: investigating the role of self‐efficacy, depression, and seniority. Journal of small business management, 42(1), 37-58.

van der Zwan, P., Hessels, J., & Rietveld, C. A. (2018). Self-employment and satisfaction with life, work, and leisure. Journal of Economic Psychology, 64, 73-88.

Obrázok prevzatý z: https://insights.dice.com/2015/11/11/tech-pros-quest-for-work-life-balance

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu. Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka. Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným

Čítať ďalej

Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu

Čítať ďalej

Ekonomická psychológia FSEV

Vyhľadávať v tomto blogu