Preskočiť na hlavný obsah

Dokáže 1$ znížiť zneužívanie detí?



Detské týranie je globálny problém postihujúci milióny detí. Môžeme preto predpokladať, že vyšší príjem nás urobí vnímavejšími voči vlastným deťom? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či rodiny s nižším príjmom zneužívajú svoje deti viac ako iné rodiny? Ak ste si na otázky odpovedali áno, myslíte, že je tomu naozaj tak, ak áno aké typy zneužívania sú najbežnejšie?

Mnoho vedcov skúmalo práve tieto otázky. Väčšie množstvo výskumov potvrdilo, že deti žijúce v domácnostiach s nízkym príjmom, najmä v chudobe, sú vystavené zvýšenému riziku zlého zaobchádzania, najmä zanedbávaniu (Raissian a Bullinger, 2016).

Prečo je tomu tak? Príjmy ovplyvňujú schopnosť rodiča poskytovať dieťaťu základné potreby. Je to dôležité najmä v súvislosti s nedbanlivosťou, ktorá môže byť definovaná nedostatočným zabezpečením potravín, oblečenia, lekárskej starostlivosti a celkovými nevhodnými domácimi podmienkami. Práve nízky príjem sa môže prejaviť aj v psychickej pohode rodičov. Predstavte si, že Váš rodič musí splácať hypotéku, avšak jeho nízky príjem spôsobí, že nebude mať na potraviny, čo vedie k stresu a pocitu neschopnosti postarať sa o svoju rodinu. V súvislosti s tým sa mu znižuje sebaúcta a môže sa dostať do depresie. Na druhej strane, ak nie sú rodiny kompletné, úroveň stresu je vyššia, čím sa zvyšuje aj rodinný konflikt. Možno ste sa stretli s tvrdením Sedlaka a spol. (2010), že ak biologickí rodičia poškodzujú deti, páchateľom je matka (75%). V skutočnosti, iba malá časť žien s nízkym príjmom poškodzuje svoje deti.

Akým typom zneužívania sú deti rodičov s nízkou mzdou vystavené najviac?
Výskum Buntinga a kol. (2018) sa zameral na fyzické, sexuálne a emocionálne zneužívanie detí. Čo sa týka sexuálneho zneužívania detí, výskumy zistili menšiu spojitosť s príjmom rodičov. Fyzické zneužívanie bolo spojené s nízkym príjmom rodičov a emocionálne zneužívanie malo tendenciu, pri vystavení inému druhu zlého zaobchádzania zmiznúť. To znamená, že emocionálne zneužívanie prispieva k negatívnym výsledkom s iným typom zlého zaobchádzania.

Čo z toho vyplýva? Zanedbávanie je typ zlého zaobchádzania, ktorý je úzko spojený s chudobou. Na základe modelu Buntinga a kol. (2018) sa ukazuje, že zvýšenie minimálnej mzdy o 1$ znižuje oznamy o zanedbávaní detí o 9,6% (približne 68 správ na 100 000 detí).  
                                                                                                                                          Patrícia Šutová

Referencie:
Bunting, L., Davidson, G., McCartan, C., Hanratty, J., Bywaters, P., Mason, W., Steils, N. (2018). The association between child maltreatment and adult poverty – A systematic review of longitudinal research. Journal of Child Abuse & Neglect, 77, 121-133.
Raissian, K.M., Bullinger L.R. (2016). Money matters: Does the minimum wage affect child maltreatment rates?. Journal of Children and Youth Services Review, 72, 60-70.
Obrázok dostupný na:
https://www.google.com/imgres?imgurl=https%3A%2F%2Fichef.bbci.co.uk%2Fnews%2F660%2Fcpsprodpb%2FD180%2Fproduction%2F_100523635_gettyimages486417825.jpg&imgrefurl=https%3A%2F%2Fwww.bbc.com%2Fnews%2Feducation43486641&docid=os8S2YhkwX6lM&tbnid=9afQ4KmgzbFAVM%3A&vet=10ahUKEwjy9_O5ZfhAhWPmbQKHTKgCmUQMwhEKAEwAQ..i&w=660&h=439&bih=642&biw=1422&q=parents%20money%20argumens%20children&ved=0ahUKEwjy9_O5ZfhAhWPmbQKHTKgCmUQMwhEKAEwAQ&iact=mrc&uact=8#h=439&imgdii=9afQ4KmgzbFAVM:&vet=10ahUKEwjy9_O5ZfhAhWPmbQKHTKgCmUQMwhEKAEwAQ..i&w=660


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej