Preskočiť na hlavný obsah

Dokáže 1$ znížiť zneužívanie detí?



Detské týranie je globálny problém postihujúci milióny detí. Môžeme preto predpokladať, že vyšší príjem nás urobí vnímavejšími voči vlastným deťom? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či rodiny s nižším príjmom zneužívajú svoje deti viac ako iné rodiny? Ak ste si na otázky odpovedali áno, myslíte, že je tomu naozaj tak, ak áno aké typy zneužívania sú najbežnejšie?

Mnoho vedcov skúmalo práve tieto otázky. Väčšie množstvo výskumov potvrdilo, že deti žijúce v domácnostiach s nízkym príjmom, najmä v chudobe, sú vystavené zvýšenému riziku zlého zaobchádzania, najmä zanedbávaniu (Raissian a Bullinger, 2016).

Prečo je tomu tak? Príjmy ovplyvňujú schopnosť rodiča poskytovať dieťaťu základné potreby. Je to dôležité najmä v súvislosti s nedbanlivosťou, ktorá môže byť definovaná nedostatočným zabezpečením potravín, oblečenia, lekárskej starostlivosti a celkovými nevhodnými domácimi podmienkami. Práve nízky príjem sa môže prejaviť aj v psychickej pohode rodičov. Predstavte si, že Váš rodič musí splácať hypotéku, avšak jeho nízky príjem spôsobí, že nebude mať na potraviny, čo vedie k stresu a pocitu neschopnosti postarať sa o svoju rodinu. V súvislosti s tým sa mu znižuje sebaúcta a môže sa dostať do depresie. Na druhej strane, ak nie sú rodiny kompletné, úroveň stresu je vyššia, čím sa zvyšuje aj rodinný konflikt. Možno ste sa stretli s tvrdením Sedlaka a spol. (2010), že ak biologickí rodičia poškodzujú deti, páchateľom je matka (75%). V skutočnosti, iba malá časť žien s nízkym príjmom poškodzuje svoje deti.

Akým typom zneužívania sú deti rodičov s nízkou mzdou vystavené najviac?
Výskum Buntinga a kol. (2018) sa zameral na fyzické, sexuálne a emocionálne zneužívanie detí. Čo sa týka sexuálneho zneužívania detí, výskumy zistili menšiu spojitosť s príjmom rodičov. Fyzické zneužívanie bolo spojené s nízkym príjmom rodičov a emocionálne zneužívanie malo tendenciu, pri vystavení inému druhu zlého zaobchádzania zmiznúť. To znamená, že emocionálne zneužívanie prispieva k negatívnym výsledkom s iným typom zlého zaobchádzania.

Čo z toho vyplýva? Zanedbávanie je typ zlého zaobchádzania, ktorý je úzko spojený s chudobou. Na základe modelu Buntinga a kol. (2018) sa ukazuje, že zvýšenie minimálnej mzdy o 1$ znižuje oznamy o zanedbávaní detí o 9,6% (približne 68 správ na 100 000 detí).  
                                                                                                                                          Patrícia Šutová

Referencie:
Bunting, L., Davidson, G., McCartan, C., Hanratty, J., Bywaters, P., Mason, W., Steils, N. (2018). The association between child maltreatment and adult poverty – A systematic review of longitudinal research. Journal of Child Abuse & Neglect, 77, 121-133.
Raissian, K.M., Bullinger L.R. (2016). Money matters: Does the minimum wage affect child maltreatment rates?. Journal of Children and Youth Services Review, 72, 60-70.
Obrázok dostupný na:
https://www.google.com/imgres?imgurl=https%3A%2F%2Fichef.bbci.co.uk%2Fnews%2F660%2Fcpsprodpb%2FD180%2Fproduction%2F_100523635_gettyimages486417825.jpg&imgrefurl=https%3A%2F%2Fwww.bbc.com%2Fnews%2Feducation43486641&docid=os8S2YhkwX6lM&tbnid=9afQ4KmgzbFAVM%3A&vet=10ahUKEwjy9_O5ZfhAhWPmbQKHTKgCmUQMwhEKAEwAQ..i&w=660&h=439&bih=642&biw=1422&q=parents%20money%20argumens%20children&ved=0ahUKEwjy9_O5ZfhAhWPmbQKHTKgCmUQMwhEKAEwAQ&iact=mrc&uact=8#h=439&imgdii=9afQ4KmgzbFAVM:&vet=10ahUKEwjy9_O5ZfhAhWPmbQKHTKgCmUQMwhEKAEwAQ..i&w=660


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej