Preskočiť na hlavný obsah

Dokáže 1$ znížiť zneužívanie detí?



Detské týranie je globálny problém postihujúci milióny detí. Môžeme preto predpokladať, že vyšší príjem nás urobí vnímavejšími voči vlastným deťom? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či rodiny s nižším príjmom zneužívajú svoje deti viac ako iné rodiny? Ak ste si na otázky odpovedali áno, myslíte, že je tomu naozaj tak, ak áno aké typy zneužívania sú najbežnejšie?

Mnoho vedcov skúmalo práve tieto otázky. Väčšie množstvo výskumov potvrdilo, že deti žijúce v domácnostiach s nízkym príjmom, najmä v chudobe, sú vystavené zvýšenému riziku zlého zaobchádzania, najmä zanedbávaniu (Raissian a Bullinger, 2016).

Prečo je tomu tak? Príjmy ovplyvňujú schopnosť rodiča poskytovať dieťaťu základné potreby. Je to dôležité najmä v súvislosti s nedbanlivosťou, ktorá môže byť definovaná nedostatočným zabezpečením potravín, oblečenia, lekárskej starostlivosti a celkovými nevhodnými domácimi podmienkami. Práve nízky príjem sa môže prejaviť aj v psychickej pohode rodičov. Predstavte si, že Váš rodič musí splácať hypotéku, avšak jeho nízky príjem spôsobí, že nebude mať na potraviny, čo vedie k stresu a pocitu neschopnosti postarať sa o svoju rodinu. V súvislosti s tým sa mu znižuje sebaúcta a môže sa dostať do depresie. Na druhej strane, ak nie sú rodiny kompletné, úroveň stresu je vyššia, čím sa zvyšuje aj rodinný konflikt. Možno ste sa stretli s tvrdením Sedlaka a spol. (2010), že ak biologickí rodičia poškodzujú deti, páchateľom je matka (75%). V skutočnosti, iba malá časť žien s nízkym príjmom poškodzuje svoje deti.

Akým typom zneužívania sú deti rodičov s nízkou mzdou vystavené najviac?
Výskum Buntinga a kol. (2018) sa zameral na fyzické, sexuálne a emocionálne zneužívanie detí. Čo sa týka sexuálneho zneužívania detí, výskumy zistili menšiu spojitosť s príjmom rodičov. Fyzické zneužívanie bolo spojené s nízkym príjmom rodičov a emocionálne zneužívanie malo tendenciu, pri vystavení inému druhu zlého zaobchádzania zmiznúť. To znamená, že emocionálne zneužívanie prispieva k negatívnym výsledkom s iným typom zlého zaobchádzania.

Čo z toho vyplýva? Zanedbávanie je typ zlého zaobchádzania, ktorý je úzko spojený s chudobou. Na základe modelu Buntinga a kol. (2018) sa ukazuje, že zvýšenie minimálnej mzdy o 1$ znižuje oznamy o zanedbávaní detí o 9,6% (približne 68 správ na 100 000 detí).  
                                                                                                                                          Patrícia Šutová

Referencie:
Bunting, L., Davidson, G., McCartan, C., Hanratty, J., Bywaters, P., Mason, W., Steils, N. (2018). The association between child maltreatment and adult poverty – A systematic review of longitudinal research. Journal of Child Abuse & Neglect, 77, 121-133.
Raissian, K.M., Bullinger L.R. (2016). Money matters: Does the minimum wage affect child maltreatment rates?. Journal of Children and Youth Services Review, 72, 60-70.
Obrázok dostupný na:
https://www.google.com/imgres?imgurl=https%3A%2F%2Fichef.bbci.co.uk%2Fnews%2F660%2Fcpsprodpb%2FD180%2Fproduction%2F_100523635_gettyimages486417825.jpg&imgrefurl=https%3A%2F%2Fwww.bbc.com%2Fnews%2Feducation43486641&docid=os8S2YhkwX6lM&tbnid=9afQ4KmgzbFAVM%3A&vet=10ahUKEwjy9_O5ZfhAhWPmbQKHTKgCmUQMwhEKAEwAQ..i&w=660&h=439&bih=642&biw=1422&q=parents%20money%20argumens%20children&ved=0ahUKEwjy9_O5ZfhAhWPmbQKHTKgCmUQMwhEKAEwAQ&iact=mrc&uact=8#h=439&imgdii=9afQ4KmgzbFAVM:&vet=10ahUKEwjy9_O5ZfhAhWPmbQKHTKgCmUQMwhEKAEwAQ..i&w=660


Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej