Preskočiť na hlavný obsah

Dokáže 1$ znížiť zneužívanie detí?



Detské týranie je globálny problém postihujúci milióny detí. Môžeme preto predpokladať, že vyšší príjem nás urobí vnímavejšími voči vlastným deťom? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, či rodiny s nižším príjmom zneužívajú svoje deti viac ako iné rodiny? Ak ste si na otázky odpovedali áno, myslíte, že je tomu naozaj tak, ak áno aké typy zneužívania sú najbežnejšie?

Mnoho vedcov skúmalo práve tieto otázky. Väčšie množstvo výskumov potvrdilo, že deti žijúce v domácnostiach s nízkym príjmom, najmä v chudobe, sú vystavené zvýšenému riziku zlého zaobchádzania, najmä zanedbávaniu (Raissian a Bullinger, 2016).

Prečo je tomu tak? Príjmy ovplyvňujú schopnosť rodiča poskytovať dieťaťu základné potreby. Je to dôležité najmä v súvislosti s nedbanlivosťou, ktorá môže byť definovaná nedostatočným zabezpečením potravín, oblečenia, lekárskej starostlivosti a celkovými nevhodnými domácimi podmienkami. Práve nízky príjem sa môže prejaviť aj v psychickej pohode rodičov. Predstavte si, že Váš rodič musí splácať hypotéku, avšak jeho nízky príjem spôsobí, že nebude mať na potraviny, čo vedie k stresu a pocitu neschopnosti postarať sa o svoju rodinu. V súvislosti s tým sa mu znižuje sebaúcta a môže sa dostať do depresie. Na druhej strane, ak nie sú rodiny kompletné, úroveň stresu je vyššia, čím sa zvyšuje aj rodinný konflikt. Možno ste sa stretli s tvrdením Sedlaka a spol. (2010), že ak biologickí rodičia poškodzujú deti, páchateľom je matka (75%). V skutočnosti, iba malá časť žien s nízkym príjmom poškodzuje svoje deti.

Akým typom zneužívania sú deti rodičov s nízkou mzdou vystavené najviac?
Výskum Buntinga a kol. (2018) sa zameral na fyzické, sexuálne a emocionálne zneužívanie detí. Čo sa týka sexuálneho zneužívania detí, výskumy zistili menšiu spojitosť s príjmom rodičov. Fyzické zneužívanie bolo spojené s nízkym príjmom rodičov a emocionálne zneužívanie malo tendenciu, pri vystavení inému druhu zlého zaobchádzania zmiznúť. To znamená, že emocionálne zneužívanie prispieva k negatívnym výsledkom s iným typom zlého zaobchádzania.

Čo z toho vyplýva? Zanedbávanie je typ zlého zaobchádzania, ktorý je úzko spojený s chudobou. Na základe modelu Buntinga a kol. (2018) sa ukazuje, že zvýšenie minimálnej mzdy o 1$ znižuje oznamy o zanedbávaní detí o 9,6% (približne 68 správ na 100 000 detí).  
                                                                                                                                          Patrícia Šutová

Referencie:
Bunting, L., Davidson, G., McCartan, C., Hanratty, J., Bywaters, P., Mason, W., Steils, N. (2018). The association between child maltreatment and adult poverty – A systematic review of longitudinal research. Journal of Child Abuse & Neglect, 77, 121-133.
Raissian, K.M., Bullinger L.R. (2016). Money matters: Does the minimum wage affect child maltreatment rates?. Journal of Children and Youth Services Review, 72, 60-70.
Obrázok dostupný na:


Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...