Preskočiť na hlavný obsah

Prečo vlastne ľudia obchodujú na finančných trhoch?

Aj keď o tomto biznise nič neviete, už samotné výrazy - obchodovanie na kapitálovom trhu, cenné papiere, či forex sa asi väčšine z nás spája skôr so stratou, než veľkým zárobkom. Prečo sa však vždy nájdu ľudia, ktorí do takéhoto rizikového obchodovania idú?

Silným prediktorom toho, či človek zváži investíciu do rizikovejších finančných aktív je tolerancia finančného rizika. Je to vysoko subjektívna črta, ktorá udáva ochotu akceptovať výsledok investície, ktorý sa negatívne odlišuje od ich očakávania. Povedzme si, že ľudia, ktorí majú vysokú toleranciu finančného rizika, sú viac naklonení takto investovať a prípadnú stratu berú športovejšie ako tí, ktorí majú túto toleranciu nižšiu. Čo ale túto črtu determinuje?


Financial Services Solutions. (n.d.). Retrieved from https://www.colt.net/capital-markets/

To, že ide o enviromentálne, demografické  a sociálne faktory ako spoločenský status, výška osobného kapitálu alebo vek sa vie už dlho. Existuje však ešte jedna kategória faktorov, ktorá túto toleranciu silno ovplyvňuje. Ide o faktory psychologické. Vedci pôsobiaci na popredných univerzitách v Indii sa bližšie zamerali na sebavedomie, osobnosť typu A, alebo B a vyhľadávanie vzrušenia. Zistili, že všetky tri faktory pozitívne korelovali s mierou tolerancie finančného rizika. Čím má teda človek vyššie sebavedomie, je skôr osobnosťou typu A, než B a má tendenciu vyhľadávať vzrušenie, tým bude naklonenejší začať obchodovať na finančných trhoch.

Čo sa ale s touto mierou stane, keď človek o svoje peniaze náhodou príde? Bude chcieť skúsiť svoje šťastie aj budúcnosti? Dokedy to bude takto skúšať? Majú títo ľudia tendenciu správať sa ako typickí gambleri a hádzať do automatu peniaze, kým neprídu úplne o všetko? Nie tak celkom. Výskumníci v štúdií uskutočnenej na študentoch vysokej školy zistili, že predošlá negatívna skúsenosť skutočne ovplyvňuje to, či človek bude v budúcnosti investovať podobným spôsobom. Laicky povedané, pri predošlej strate peňazí si teda investor v budúcnosti veľmi dobre premyslí, či pôjde opäť do podobnej investície. S najväčšou pravdepodobnosťou teda nie.

Aké ponaučenie si z toho môžu vziať ľudia, ktorým vonia vidina zárobku na finančnom trhu? Treba si v prvom rade vybrať obchodníka, ktorý na tieto faktory dbá. Hlavne obchodníka, ktorému ide mu o vytvorenie dlhodobého obchodného vzťahu.


Autor: Soňa Summerling

Komentáre

  1. Úplne tu súhlasíte - výber správneho obchodníka je najdôležitejším krokom, keď sa budete učiť Forex. Jediné, čo musíte urobiť, je prečítať si recenzie od profesionálnych obchodníkov. Tu sú napríklad recenzie na Instaforex, kde obchodujem: https://www.instaforex.com/reviews_forex_traders Všetky sú napísané profesionálnymi obchodníkmi.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...