Preskočiť na hlavný obsah

Prečo vlastne ľudia obchodujú na finančných trhoch?

Aj keď o tomto biznise nič neviete, už samotné výrazy - obchodovanie na kapitálovom trhu, cenné papiere, či forex sa asi väčšine z nás spája skôr so stratou, než veľkým zárobkom. Prečo sa však vždy nájdu ľudia, ktorí do takéhoto rizikového obchodovania idú?

Silným prediktorom toho, či človek zváži investíciu do rizikovejších finančných aktív je tolerancia finančného rizika. Je to vysoko subjektívna črta, ktorá udáva ochotu akceptovať výsledok investície, ktorý sa negatívne odlišuje od ich očakávania. Povedzme si, že ľudia, ktorí majú vysokú toleranciu finančného rizika, sú viac naklonení takto investovať a prípadnú stratu berú športovejšie ako tí, ktorí majú túto toleranciu nižšiu. Čo ale túto črtu determinuje?


Financial Services Solutions. (n.d.). Retrieved from https://www.colt.net/capital-markets/

To, že ide o enviromentálne, demografické  a sociálne faktory ako spoločenský status, výška osobného kapitálu alebo vek sa vie už dlho. Existuje však ešte jedna kategória faktorov, ktorá túto toleranciu silno ovplyvňuje. Ide o faktory psychologické. Vedci pôsobiaci na popredných univerzitách v Indii sa bližšie zamerali na sebavedomie, osobnosť typu A, alebo B a vyhľadávanie vzrušenia. Zistili, že všetky tri faktory pozitívne korelovali s mierou tolerancie finančného rizika. Čím má teda človek vyššie sebavedomie, je skôr osobnosťou typu A, než B a má tendenciu vyhľadávať vzrušenie, tým bude naklonenejší začať obchodovať na finančných trhoch.

Čo sa ale s touto mierou stane, keď človek o svoje peniaze náhodou príde? Bude chcieť skúsiť svoje šťastie aj budúcnosti? Dokedy to bude takto skúšať? Majú títo ľudia tendenciu správať sa ako typickí gambleri a hádzať do automatu peniaze, kým neprídu úplne o všetko? Nie tak celkom. Výskumníci v štúdií uskutočnenej na študentoch vysokej školy zistili, že predošlá negatívna skúsenosť skutočne ovplyvňuje to, či človek bude v budúcnosti investovať podobným spôsobom. Laicky povedané, pri predošlej strate peňazí si teda investor v budúcnosti veľmi dobre premyslí, či pôjde opäť do podobnej investície. S najväčšou pravdepodobnosťou teda nie.

Aké ponaučenie si z toho môžu vziať ľudia, ktorým vonia vidina zárobku na finančnom trhu? Treba si v prvom rade vybrať obchodníka, ktorý na tieto faktory dbá. Hlavne obchodníka, ktorému ide mu o vytvorenie dlhodobého obchodného vzťahu.


Autor: Soňa Summerling

Komentáre

  1. Úplne tu súhlasíte - výber správneho obchodníka je najdôležitejším krokom, keď sa budete učiť Forex. Jediné, čo musíte urobiť, je prečítať si recenzie od profesionálnych obchodníkov. Tu sú napríklad recenzie na Instaforex, kde obchodujem: https://www.instaforex.com/reviews_forex_traders Všetky sú napísané profesionálnymi obchodníkmi.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu