Preskočiť na hlavný obsah

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?


Všetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam. 


V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing, teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie je organizácia sama. Často svoje príjmy vypočítajú na základe návratnosti svojich investícií, ktoré ukazujú len krátkodobé príjmy, nerozmýšľajú do budúcna. Súperenie medzi charitatívnymi organizáciami je slabé a veľmi krátkodobé. To znamená, že podľa ľudí prispievajúcich na charitatívne účely jednotlivé ich príspevky nie sú zameniteľné. Charitatívne organizácie môžu pôsobiť relatívne nezávisle a optimalizovať svoju mailovú stratégiu. Výlučne počas hlavných sezón, napríklad pred Vianocami môže konkurencia ovplyvňovať príjmy druhej organizácie.

Čo nás v podstate motivuje, aby sme prispeli na charitu? Najčastejšie sa vyskytujúce motívy sú: altruizmus; potešenie z príspevku na charitu; zbavenie sa viny a prestíž. Na druhej strane existujú motívy, ktoré nás odradia od prispievania, alebo nás demotivujú.

Žiadosti od charitatívnych organizácií nás môžu iritovať, lebo tieto organizácie fungujú tak, že majú vytýčenú určitú cieľovú skupinu. Najčastejšie si prosia od tých, ktorí už prispeli na charitu, lebo si myslia, že oni môžu byť viac naklonení, aby to znova spravili. Od najlepších prispievajúcich si pýtajú najčastejšie, a preto oni môžu byť vystavení najčastejšie iritácii. Objavuje sa otázka, či táto iritácia neznižuje počet a výšku príspevku na charitu? Výskumníci Diepen a kol. (2009) zistili, že jednotlivci pociťujú iritáciu zvýšením počtu „direct mailov“, ale tieto negatívne pocity neovplyvňujú ich prispievateľskú aktivitu a výšku príspevku. Iritácia nie je kľúčovým emocionálnym faktorom, pretože  sa vždy nájdu ľudia, ktorí sa chcú zbaviť viny, ľudia, pre ktorých prestíž znamená veľa a tieto faktory sú oveľa silnejšie, ako pocit iritácie.

Annamária Szevecsek


Referencie

B. Donkers et al., Do charities get more when they ask more often? Evidence from a unique field experiment, Journal of Behavioral and Experimental Economics (2016)

M. Diepen et al., Does irritation induced by charitable direct mailings reduce donations?, International Journal of Research in Marketing (2009)

Obrázky dostupné na: https://www.dailynews.co.tz/news/2018-12-035c04d50732d9b.aspx; https://www.healthyplace.com/blogs/breakingbipolar/2012/02/recognition-of-irritation-and-anxiety



Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Povedal vám niekto, že ste psychopat? Nevešajte hlavu, možno máte našliapnuté na úspešnú kariéru!

                Pod pojmom psychopat si väčšina z nás predstaví niekoho, ako Hannibal Lecter z Mlčania jahniat, šialenca, ktorý vbehne na koncert, aby mohol strieľať do davu ľudí, svojho ex alebo prípadne ešte toho suseda, ktorý je naozaj veľký čudák. Pravdepodobne sa zhodneme na tom, že málokto z nás si predstaví nejakého veľmi úspešného človeka, ktorému sa v práci darí a v pivnici má namiesto obetí ovocné kompóty a náradie.  Keby sme sa však na to opýtali psychológov, tak odpovede niektorých z nich by možno smerovali práve ku konceptu úspešného psychopata. Výskumy sa totižto už dávno nevenujú psychopatom len v tom negatívnom svetle. Výskumníci sa napríklad zamerali na to či psychopatické črty predpovedajú pracovný úspech. Eisenbarth, Hart a Sedikides (2018) zistili, že napríklad taká bezcitnosť tu nezohráva žiadnu úlohu. Pre vybudovanie úspešnej kariéry však môže byť dôležitá nebojácna dominancia , ktorá sa prejavuje odolnosťou ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Môže aj intonácia hlasu ovplyvniť sociálny status človeka?

Môže aj intonácia hlasu ovplyvniť sociálny status človeka? Signs of Social Class: The Experience of Economic Inequality in Everyday Life Michael W. Kraus1, Jun Won Park1, and Jacinth J. X. Tan21 Yale University and 2 University of California, San Francisco Neustále rastúca sociálna nerovnosť súvisí so  zhoršeným zdravím a „well-beingom“ naprieč kontinentami, krajinami a kultúrami. V tejto štúdii je skúmaný dopad každodenných skúseností s ekonomickou nerovnosťou a komunikácia signálov spoločenskej triedy medzi jedincami. Signály spoločenskej triedy aktivujú sociálne porovnávacie procesy, ktoré vymedzujú hranice medzi majetnými a nemajetnými ľuďmi v spoločnosti. Široké globálne trendy naznačujú, že ekonomická nerovnosť dosahujúca svoj historický vrchol je podľa niektorých ukazovateľov (Organisation for Economic Co-operation and Development, 2014; Piketty & Saez, 2014) naliehavým spoločenským problémom, ovplyvňujúcim zdravie a „well-being“ jednotl...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej