Preskočiť na hlavný obsah

Čím sme ovplyvňovaní pri nakupovaní?


Referenčné ceny sú ceny, ktoré sa javia ako ,,štandard“, na základe ktorého hodnotíme konkrétne ceny produktov či služieb. Pozrieme sa na 3 príklady, ako nás tieto ceny môžu ovplyvňovať.

1. Pamäť a interné referenčné ceny

Predstavte si, že idete do Anglicka na niekoľko týždňov. Nepochybne, sa vám ceny za služby budú zdať vysoké, pretože ste zvyknutí z domoviny na nižšie. To znamená, že máte utvorené určité normy (referenčné ceny), a s tými potom porovnávate nové. Tieto normy pochádzajú z pamäti, kde každá udalosť prináša svoj vlastný referenčný rámec, tým, že pôsobí ako pripomienka podobných udalostí v minulosti.

2.   2. Externé referenčné ceny

Externé referenčné ceny sú tie, vytvárané predajcami. Zoberme si, že ideme do obchodu kúpiť fľašu whiskey s tým, že sme totálne neznalí v dostupných značkách. Prvá fľaša, ktorú zbadáme, bude stáť 20€. Druhá, bude stáť takisto 20€, avšak táto cena je zľavnená po pôvodnej cene 30€. Pre ktorú fľašu sa teda rozhodneme? Výskumy ukazujú, že spotrebitelia hodnotia whiskey ako kvalitnejšiu v druhom prípade. Aj keď referenčná cena, ktorú obchodník poskytuje je veľmi nepravdepodobná a neoveriteľná (tvrdenie, že fľaša pôvodne stojí 30€), budeme veriť, že zlacnená whiskey je naozaj lepšia.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt pricing



3. Ochota platiť

Nunes & Boatwright (2004) sa pozreli na to, že ľudia sa nechávajú ovplyvniť dokonca produktami, ktoré ani s ich kúpou nesúvisia. Snažili sa na pláži predať CDčka populárnej hudby umiestnením tohto produktu buď ku mikinám, ktoré stáli 10 alebo 80 dolárov. Okoloidúci boli ochotní zaplatiť maximálne 7.29$ za CDčka, keď boli umiestnené vedľa 10 dolárových mikín, avšak, keď totožné mikiny stáli 80$, ich ochota platiť stúpla skoro na 18%, čo predstavovalo 9$. Ešte zaujímavejšia je skutočnosť, že väčšina spotrebiteľov si neuvedomila, že náhodné ceny mikín mali na nich nejaký vplyv.
Z toho vyplýva, že obchodníci môžu urobiť niečo, čo sa javí ako lepšia hodnota, jednoducho umiestnením konkrétneho produktu vedľa produktu s vysokou cenou. Samozrejme, v dnešnej hektickej dobe sú v obľube internetové obchody, kde ale na nás takisto číhajú podobné taktiky v podobe vyskakovacích okien rôznych reklám, na ktorých produkty majú vyššiu cenu, než produkty, ktoré pozeráme v e-shope, a tým na nás tie v e-shope pôsobia cenovo príťažlivejšie.

Aké ponaučenie vyplýva z tohto všetkého? Viac sa zamýšľať nad tým, čo kupujeme, či to naozaj potrebujeme, a či sa nás obchodníci nesnažia len obalamutiť zdanlivo priaznivými cenami.

Adriána Venclíková
Referencie:

Martin, J. M., Lejarraga, T., Gonzalez, C. (2018). The effects of motivation and memory on the weighting of reference prices. Journal of Economic Psychology, 65, 16-25.

Nunes, J. C., & Boatwright, P. (2004). Incidental Prices and Their Effect on Willingness to Pay. Journal of Marketing Research, 41(4), 457–466.

Urbany, J. E., Bearden, V. O., & Weilbaker, D. C. (1988). The Effect of Plausible and Exaggerated Reference Prices on Consumer Perceptions and Price Search. Journal of Consumer Research, 15 (1), 95-110.



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...