Preskočiť na hlavný obsah

Čím sme ovplyvňovaní pri nakupovaní?


Referenčné ceny sú ceny, ktoré sa javia ako ,,štandard“, na základe ktorého hodnotíme konkrétne ceny produktov či služieb. Pozrieme sa na 3 príklady, ako nás tieto ceny môžu ovplyvňovať.

1. Pamäť a interné referenčné ceny

Predstavte si, že idete do Anglicka na niekoľko týždňov. Nepochybne, sa vám ceny za služby budú zdať vysoké, pretože ste zvyknutí z domoviny na nižšie. To znamená, že máte utvorené určité normy (referenčné ceny), a s tými potom porovnávate nové. Tieto normy pochádzajú z pamäti, kde každá udalosť prináša svoj vlastný referenčný rámec, tým, že pôsobí ako pripomienka podobných udalostí v minulosti.

2.   2. Externé referenčné ceny

Externé referenčné ceny sú tie, vytvárané predajcami. Zoberme si, že ideme do obchodu kúpiť fľašu whiskey s tým, že sme totálne neznalí v dostupných značkách. Prvá fľaša, ktorú zbadáme, bude stáť 20€. Druhá, bude stáť takisto 20€, avšak táto cena je zľavnená po pôvodnej cene 30€. Pre ktorú fľašu sa teda rozhodneme? Výskumy ukazujú, že spotrebitelia hodnotia whiskey ako kvalitnejšiu v druhom prípade. Aj keď referenčná cena, ktorú obchodník poskytuje je veľmi nepravdepodobná a neoveriteľná (tvrdenie, že fľaša pôvodne stojí 30€), budeme veriť, že zlacnená whiskey je naozaj lepšia.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt pricing



3. Ochota platiť

Nunes & Boatwright (2004) sa pozreli na to, že ľudia sa nechávajú ovplyvniť dokonca produktami, ktoré ani s ich kúpou nesúvisia. Snažili sa na pláži predať CDčka populárnej hudby umiestnením tohto produktu buď ku mikinám, ktoré stáli 10 alebo 80 dolárov. Okoloidúci boli ochotní zaplatiť maximálne 7.29$ za CDčka, keď boli umiestnené vedľa 10 dolárových mikín, avšak, keď totožné mikiny stáli 80$, ich ochota platiť stúpla skoro na 18%, čo predstavovalo 9$. Ešte zaujímavejšia je skutočnosť, že väčšina spotrebiteľov si neuvedomila, že náhodné ceny mikín mali na nich nejaký vplyv.
Z toho vyplýva, že obchodníci môžu urobiť niečo, čo sa javí ako lepšia hodnota, jednoducho umiestnením konkrétneho produktu vedľa produktu s vysokou cenou. Samozrejme, v dnešnej hektickej dobe sú v obľube internetové obchody, kde ale na nás takisto číhajú podobné taktiky v podobe vyskakovacích okien rôznych reklám, na ktorých produkty majú vyššiu cenu, než produkty, ktoré pozeráme v e-shope, a tým na nás tie v e-shope pôsobia cenovo príťažlivejšie.

Aké ponaučenie vyplýva z tohto všetkého? Viac sa zamýšľať nad tým, čo kupujeme, či to naozaj potrebujeme, a či sa nás obchodníci nesnažia len obalamutiť zdanlivo priaznivými cenami.

Adriána Venclíková
Referencie:

Martin, J. M., Lejarraga, T., Gonzalez, C. (2018). The effects of motivation and memory on the weighting of reference prices. Journal of Economic Psychology, 65, 16-25.

Nunes, J. C., & Boatwright, P. (2004). Incidental Prices and Their Effect on Willingness to Pay. Journal of Marketing Research, 41(4), 457–466.

Urbany, J. E., Bearden, V. O., & Weilbaker, D. C. (1988). The Effect of Plausible and Exaggerated Reference Prices on Consumer Perceptions and Price Search. Journal of Consumer Research, 15 (1), 95-110.



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Byť pánom sám sebe!

Sú podnikatelia a samostatne zárobkové osoby spokojnejší s prácou a so svojím životom? Odpovede na tieto otázky zisťovali vedci z Holandska a popísali to v štúdii s názvom „Self-employment and satisfaction with life, work, and leisure“. Väčšina ľudí tuží byť pánom sám sebe a nebyť závislým na platenom mieste a pracovať pre niekoho iného. Nie je to tak u každého a vždy, ale mnoho z nás by si svoj život tak predstavovalo. Mať vlastný biznis, veľa peňazí a kopec voľného času pre milujúcu rodinu, a zábavu.   Pravidlom však je, žiaľ, že nemôžeme   mať všetko. Zakladanie vlastného podniku si vyžaduje veľa času, energie a úsilia na zabránenie možnej hrozby neúspechu ešte niekoľko rokov (Zwan P., Hessels J., Rietveld C. A., 2018). Toto je dôvodom, prečo sú podnikatelia síce spokojní so svojou prácou, ale naopak nie sú spokojní so svojím voľným časom. Podnikatelia zápasia s hľadaním rovnováhy medzi prá...

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Sú rodičia vždy tým správnym motivátorom?

Každý z nás je do určitej miery súťaživý. Súťaživosť je dôležitá vlastnosť, vďaka ktorej dosahujeme naše ciele. Len málokto má rád prehru a preto sa súťaživosť prejavuje  už od útleho detstva. Dospelý človek vo väčšine prípadov súťaží o prestíž, moc alebo peniaze. Čo však motivuje k výkonu malé dieťa? V pomerne novej nemeckej štúdii sa uvádza, že sú to práve rodičia a ich ambície vychovať úspešného kariéristu, ktoré motivujú dieťa k súťaženiu a k potrebe niečo dosiahnuť. Asi mi dáte za pravdu, keď poviem, že takmer každý rodič považuje toho svojho potomka za najšikovnejšieho na svete. Dieťa však môže byť aj výkonnostne slabšie, no premotivovaným rodičom to radšej nehovorte. A práve na tie „slabšie kusy“ sa vo svojom výskume zamerali Khadjavi a Nicklish (2018). Možno si poviete, že takýto drobček nebude nič riskovať a do súťaže sa nezapojí. Opak je však pravdou a ukázalo sa, že rodičovské ambície sú tak silnou motiváci...