Preskočiť na hlavný obsah

Čím sme ovplyvňovaní pri nakupovaní?


Referenčné ceny sú ceny, ktoré sa javia ako ,,štandard“, na základe ktorého hodnotíme konkrétne ceny produktov či služieb. Pozrieme sa na 3 príklady, ako nás tieto ceny môžu ovplyvňovať.

1. Pamäť a interné referenčné ceny

Predstavte si, že idete do Anglicka na niekoľko týždňov. Nepochybne, sa vám ceny za služby budú zdať vysoké, pretože ste zvyknutí z domoviny na nižšie. To znamená, že máte utvorené určité normy (referenčné ceny), a s tými potom porovnávate nové. Tieto normy pochádzajú z pamäti, kde každá udalosť prináša svoj vlastný referenčný rámec, tým, že pôsobí ako pripomienka podobných udalostí v minulosti.

2.   2. Externé referenčné ceny

Externé referenčné ceny sú tie, vytvárané predajcami. Zoberme si, že ideme do obchodu kúpiť fľašu whiskey s tým, že sme totálne neznalí v dostupných značkách. Prvá fľaša, ktorú zbadáme, bude stáť 20€. Druhá, bude stáť takisto 20€, avšak táto cena je zľavnená po pôvodnej cene 30€. Pre ktorú fľašu sa teda rozhodneme? Výskumy ukazujú, že spotrebitelia hodnotia whiskey ako kvalitnejšiu v druhom prípade. Aj keď referenčná cena, ktorú obchodník poskytuje je veľmi nepravdepodobná a neoveriteľná (tvrdenie, že fľaša pôvodne stojí 30€), budeme veriť, že zlacnená whiskey je naozaj lepšia.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt pricing



3. Ochota platiť

Nunes & Boatwright (2004) sa pozreli na to, že ľudia sa nechávajú ovplyvniť dokonca produktami, ktoré ani s ich kúpou nesúvisia. Snažili sa na pláži predať CDčka populárnej hudby umiestnením tohto produktu buď ku mikinám, ktoré stáli 10 alebo 80 dolárov. Okoloidúci boli ochotní zaplatiť maximálne 7.29$ za CDčka, keď boli umiestnené vedľa 10 dolárových mikín, avšak, keď totožné mikiny stáli 80$, ich ochota platiť stúpla skoro na 18%, čo predstavovalo 9$. Ešte zaujímavejšia je skutočnosť, že väčšina spotrebiteľov si neuvedomila, že náhodné ceny mikín mali na nich nejaký vplyv.
Z toho vyplýva, že obchodníci môžu urobiť niečo, čo sa javí ako lepšia hodnota, jednoducho umiestnením konkrétneho produktu vedľa produktu s vysokou cenou. Samozrejme, v dnešnej hektickej dobe sú v obľube internetové obchody, kde ale na nás takisto číhajú podobné taktiky v podobe vyskakovacích okien rôznych reklám, na ktorých produkty majú vyššiu cenu, než produkty, ktoré pozeráme v e-shope, a tým na nás tie v e-shope pôsobia cenovo príťažlivejšie.

Aké ponaučenie vyplýva z tohto všetkého? Viac sa zamýšľať nad tým, čo kupujeme, či to naozaj potrebujeme, a či sa nás obchodníci nesnažia len obalamutiť zdanlivo priaznivými cenami.

Adriána Venclíková
Referencie:

Martin, J. M., Lejarraga, T., Gonzalez, C. (2018). The effects of motivation and memory on the weighting of reference prices. Journal of Economic Psychology, 65, 16-25.

Nunes, J. C., & Boatwright, P. (2004). Incidental Prices and Their Effect on Willingness to Pay. Journal of Marketing Research, 41(4), 457–466.

Urbany, J. E., Bearden, V. O., & Weilbaker, D. C. (1988). The Effect of Plausible and Exaggerated Reference Prices on Consumer Perceptions and Price Search. Journal of Consumer Research, 15 (1), 95-110.



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...