Preskočiť na hlavný obsah

Čím sme ovplyvňovaní pri nakupovaní?


Referenčné ceny sú ceny, ktoré sa javia ako ,,štandard“, na základe ktorého hodnotíme konkrétne ceny produktov či služieb. Pozrieme sa na 3 príklady, ako nás tieto ceny môžu ovplyvňovať.

1. Pamäť a interné referenčné ceny

Predstavte si, že idete do Anglicka na niekoľko týždňov. Nepochybne, sa vám ceny za služby budú zdať vysoké, pretože ste zvyknutí z domoviny na nižšie. To znamená, že máte utvorené určité normy (referenčné ceny), a s tými potom porovnávate nové. Tieto normy pochádzajú z pamäti, kde každá udalosť prináša svoj vlastný referenčný rámec, tým, že pôsobí ako pripomienka podobných udalostí v minulosti.

2.   2. Externé referenčné ceny

Externé referenčné ceny sú tie, vytvárané predajcami. Zoberme si, že ideme do obchodu kúpiť fľašu whiskey s tým, že sme totálne neznalí v dostupných značkách. Prvá fľaša, ktorú zbadáme, bude stáť 20€. Druhá, bude stáť takisto 20€, avšak táto cena je zľavnená po pôvodnej cene 30€. Pre ktorú fľašu sa teda rozhodneme? Výskumy ukazujú, že spotrebitelia hodnotia whiskey ako kvalitnejšiu v druhom prípade. Aj keď referenčná cena, ktorú obchodník poskytuje je veľmi nepravdepodobná a neoveriteľná (tvrdenie, že fľaša pôvodne stojí 30€), budeme veriť, že zlacnená whiskey je naozaj lepšia.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt pricing



3. Ochota platiť

Nunes & Boatwright (2004) sa pozreli na to, že ľudia sa nechávajú ovplyvniť dokonca produktami, ktoré ani s ich kúpou nesúvisia. Snažili sa na pláži predať CDčka populárnej hudby umiestnením tohto produktu buď ku mikinám, ktoré stáli 10 alebo 80 dolárov. Okoloidúci boli ochotní zaplatiť maximálne 7.29$ za CDčka, keď boli umiestnené vedľa 10 dolárových mikín, avšak, keď totožné mikiny stáli 80$, ich ochota platiť stúpla skoro na 18%, čo predstavovalo 9$. Ešte zaujímavejšia je skutočnosť, že väčšina spotrebiteľov si neuvedomila, že náhodné ceny mikín mali na nich nejaký vplyv.
Z toho vyplýva, že obchodníci môžu urobiť niečo, čo sa javí ako lepšia hodnota, jednoducho umiestnením konkrétneho produktu vedľa produktu s vysokou cenou. Samozrejme, v dnešnej hektickej dobe sú v obľube internetové obchody, kde ale na nás takisto číhajú podobné taktiky v podobe vyskakovacích okien rôznych reklám, na ktorých produkty majú vyššiu cenu, než produkty, ktoré pozeráme v e-shope, a tým na nás tie v e-shope pôsobia cenovo príťažlivejšie.

Aké ponaučenie vyplýva z tohto všetkého? Viac sa zamýšľať nad tým, čo kupujeme, či to naozaj potrebujeme, a či sa nás obchodníci nesnažia len obalamutiť zdanlivo priaznivými cenami.

Adriána Venclíková
Referencie:

Martin, J. M., Lejarraga, T., Gonzalez, C. (2018). The effects of motivation and memory on the weighting of reference prices. Journal of Economic Psychology, 65, 16-25.

Nunes, J. C., & Boatwright, P. (2004). Incidental Prices and Their Effect on Willingness to Pay. Journal of Marketing Research, 41(4), 457–466.

Urbany, J. E., Bearden, V. O., & Weilbaker, D. C. (1988). The Effect of Plausible and Exaggerated Reference Prices on Consumer Perceptions and Price Search. Journal of Consumer Research, 15 (1), 95-110.



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu