Preskočiť na hlavný obsah

Čo robiť, aby sa firme darilo ?


Predstavte si, že máte firmu a v nej zamestnancov, ktorých chcete motivovať, aby bol ich výkon čo najlepší a tak firma prosperovala a lídra, ktorý ich má viesť a snažiť sa, aby boli efektívni. Existujú spôsoby ako tak urobiť, ale iba jeden sa ukázal ako ten najúčinnejší. Asi nikoho neprekvapím keď napíšem, že je to peňažná odmena, ktorá motivuje človeka, aby bol vo svojom zamestnaní efektívny (French & Raven, 1959; Yukl, 1989).  Čo však v prípade, že líder si nechá tieto odmeny pre seba ? Ako určite vieme, niektorí ľudia sú sebeckí a ak si môžu nechať pre seba napríklad peniaze, využijú to. Ak však zamestnanci nie sú vo vašej firme ničím odmenení, v takom prípade efektivita tímu samozrejme klesne a tak ani vašej firme sa pravdepodobne nebude dariť.

V experimente autori Michalis Drouvelis, Daniele Nosenzo a Martin Sefron  (2016) chceli odpovedať na otázku kedy líder nezneužije svoje postavenie a nenechá si odmenu pre seba. Autori zistili, že môžu tejto situácií zabrániť tak, že zamestnanci majú možnosť si vybrať koľko financií bude priradených lídrovy. Udelia mu moc rozdeliť odmeny, ale menej ako je polovica. V skupine, kde nebol určený líder bolo otázne či si skupina zvolí lídra spomedzi seba, pretože by bol sebec alebo práve naopak, ak bol zvolený ostatnými dokáže vďaka tomu obmedziť sebeckosť. Zistilo sa, že nebolo dostatok členov, ktorí by si zvolili lídra.

Ďalej zisťovali či tím bude efektívnejší s lídrom alebo bez neho. Bol úspešnejší ak mal lídra. Ten totiž odmeňoval zamestnancov, ktorí sa „neflákali“ na rozdiel od tých, ktorí áno. Ako sme si povedali na začiatku, to či sa zamestnanci budú v zamestnaní snažiť závisí od ich motivácie vykonávať prácu dobre. A čo skupina v ktorej nebol určený líder ? Podľa autorov Alexander W. Cappelen, Bjørn-Atle Reme, Erik Ø. Sørensen, Bertil Tungodden (2015), líder ktorý by nebol sebecký a naopak by sa rozhodol prispievať napríklad na charitu a išiel by príkladom, by zvýšil efektivitu. V skupine v ktorej boli členovia rozdelení, dvaja mali vysokú produktivitu a dvaja nízku, bolo vedenie príkladom menšie ako uvádzajú Michalis Drouvelis, Daniele Nosenzo a Martin Sefron  (2016).

Na záver preto vo vašej firme nezabudnite svojim zamestnancom priradiť lídra, ktorý ich bude spravodlivo odmeňovať podľa ich snahy, aby boli dostatočne motivovaní a vaša firma tak mohla prosperovať.


Kika Semanová


Referencie:

Drouvelis, M., Nosenzo, D., Sefton, M. (2016). Team incentive and leadership. Journal of Economic Psychology, 62, 173 – 185.

Cappelen, A., W., Reme, B., Sørensen E., Tungodden, B. (2015). Leadership and incentives. Management Science, 1–10

Obrázok: https://motto.za.net/cooperating-team/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej