Preskočiť na hlavný obsah

Čo robiť, aby sa firme darilo ?


Predstavte si, že máte firmu a v nej zamestnancov, ktorých chcete motivovať, aby bol ich výkon čo najlepší a tak firma prosperovala a lídra, ktorý ich má viesť a snažiť sa, aby boli efektívni. Existujú spôsoby ako tak urobiť, ale iba jeden sa ukázal ako ten najúčinnejší. Asi nikoho neprekvapím keď napíšem, že je to peňažná odmena, ktorá motivuje človeka, aby bol vo svojom zamestnaní efektívny (French & Raven, 1959; Yukl, 1989).  Čo však v prípade, že líder si nechá tieto odmeny pre seba ? Ako určite vieme, niektorí ľudia sú sebeckí a ak si môžu nechať pre seba napríklad peniaze, využijú to. Ak však zamestnanci nie sú vo vašej firme ničím odmenení, v takom prípade efektivita tímu samozrejme klesne a tak ani vašej firme sa pravdepodobne nebude dariť.

V experimente autori Michalis Drouvelis, Daniele Nosenzo a Martin Sefron  (2016) chceli odpovedať na otázku kedy líder nezneužije svoje postavenie a nenechá si odmenu pre seba. Autori zistili, že môžu tejto situácií zabrániť tak, že zamestnanci majú možnosť si vybrať koľko financií bude priradených lídrovy. Udelia mu moc rozdeliť odmeny, ale menej ako je polovica. V skupine, kde nebol určený líder bolo otázne či si skupina zvolí lídra spomedzi seba, pretože by bol sebec alebo práve naopak, ak bol zvolený ostatnými dokáže vďaka tomu obmedziť sebeckosť. Zistilo sa, že nebolo dostatok členov, ktorí by si zvolili lídra.

Ďalej zisťovali či tím bude efektívnejší s lídrom alebo bez neho. Bol úspešnejší ak mal lídra. Ten totiž odmeňoval zamestnancov, ktorí sa „neflákali“ na rozdiel od tých, ktorí áno. Ako sme si povedali na začiatku, to či sa zamestnanci budú v zamestnaní snažiť závisí od ich motivácie vykonávať prácu dobre. A čo skupina v ktorej nebol určený líder ? Podľa autorov Alexander W. Cappelen, Bjørn-Atle Reme, Erik Ø. Sørensen, Bertil Tungodden (2015), líder ktorý by nebol sebecký a naopak by sa rozhodol prispievať napríklad na charitu a išiel by príkladom, by zvýšil efektivitu. V skupine v ktorej boli členovia rozdelení, dvaja mali vysokú produktivitu a dvaja nízku, bolo vedenie príkladom menšie ako uvádzajú Michalis Drouvelis, Daniele Nosenzo a Martin Sefron  (2016).

Na záver preto vo vašej firme nezabudnite svojim zamestnancom priradiť lídra, ktorý ich bude spravodlivo odmeňovať podľa ich snahy, aby boli dostatočne motivovaní a vaša firma tak mohla prosperovať.


Kika Semanová


Referencie:

Drouvelis, M., Nosenzo, D., Sefton, M. (2016). Team incentive and leadership. Journal of Economic Psychology, 62, 173 – 185.

Cappelen, A., W., Reme, B., Sørensen E., Tungodden, B. (2015). Leadership and incentives. Management Science, 1–10

Obrázok: https://motto.za.net/cooperating-team/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej