Preskočiť na hlavný obsah

Čo robiť, aby sa firme darilo ?


Predstavte si, že máte firmu a v nej zamestnancov, ktorých chcete motivovať, aby bol ich výkon čo najlepší a tak firma prosperovala a lídra, ktorý ich má viesť a snažiť sa, aby boli efektívni. Existujú spôsoby ako tak urobiť, ale iba jeden sa ukázal ako ten najúčinnejší. Asi nikoho neprekvapím keď napíšem, že je to peňažná odmena, ktorá motivuje človeka, aby bol vo svojom zamestnaní efektívny (French & Raven, 1959; Yukl, 1989).  Čo však v prípade, že líder si nechá tieto odmeny pre seba ? Ako určite vieme, niektorí ľudia sú sebeckí a ak si môžu nechať pre seba napríklad peniaze, využijú to. Ak však zamestnanci nie sú vo vašej firme ničím odmenení, v takom prípade efektivita tímu samozrejme klesne a tak ani vašej firme sa pravdepodobne nebude dariť.

V experimente autori Michalis Drouvelis, Daniele Nosenzo a Martin Sefron  (2016) chceli odpovedať na otázku kedy líder nezneužije svoje postavenie a nenechá si odmenu pre seba. Autori zistili, že môžu tejto situácií zabrániť tak, že zamestnanci majú možnosť si vybrať koľko financií bude priradených lídrovy. Udelia mu moc rozdeliť odmeny, ale menej ako je polovica. V skupine, kde nebol určený líder bolo otázne či si skupina zvolí lídra spomedzi seba, pretože by bol sebec alebo práve naopak, ak bol zvolený ostatnými dokáže vďaka tomu obmedziť sebeckosť. Zistilo sa, že nebolo dostatok členov, ktorí by si zvolili lídra.

Ďalej zisťovali či tím bude efektívnejší s lídrom alebo bez neho. Bol úspešnejší ak mal lídra. Ten totiž odmeňoval zamestnancov, ktorí sa „neflákali“ na rozdiel od tých, ktorí áno. Ako sme si povedali na začiatku, to či sa zamestnanci budú v zamestnaní snažiť závisí od ich motivácie vykonávať prácu dobre. A čo skupina v ktorej nebol určený líder ? Podľa autorov Alexander W. Cappelen, Bjørn-Atle Reme, Erik Ø. Sørensen, Bertil Tungodden (2015), líder ktorý by nebol sebecký a naopak by sa rozhodol prispievať napríklad na charitu a išiel by príkladom, by zvýšil efektivitu. V skupine v ktorej boli členovia rozdelení, dvaja mali vysokú produktivitu a dvaja nízku, bolo vedenie príkladom menšie ako uvádzajú Michalis Drouvelis, Daniele Nosenzo a Martin Sefron  (2016).

Na záver preto vo vašej firme nezabudnite svojim zamestnancom priradiť lídra, ktorý ich bude spravodlivo odmeňovať podľa ich snahy, aby boli dostatočne motivovaní a vaša firma tak mohla prosperovať.


Kika Semanová


Referencie:

Drouvelis, M., Nosenzo, D., Sefton, M. (2016). Team incentive and leadership. Journal of Economic Psychology, 62, 173 – 185.

Cappelen, A., W., Reme, B., Sørensen E., Tungodden, B. (2015). Leadership and incentives. Management Science, 1–10

Obrázok: https://motto.za.net/cooperating-team/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej