Preskočiť na hlavný obsah

Motivácia naša každodenná.


Motivácia je jednou zo základných tém psychológie. Hovoríme o nej ako o hybnej sile jedinca. Je to pohnútka alebo popud niečo urobiť, niečo vykonať. Motiváciu definujeme podľa Plhákovej (2003) ako súhrn všetkých intrapsychických dynamických síl alebo motívov, ktoré spravidla aktivizujú a organizujú správanie a prežívanie s cieľom zmeniť existujúcu neuspokojivú situáciu, alebo k dosiahnutiu niečoho pozitívneho. Motiváciu rozdeľujeme na vonkajšiuvnútornú. Delí sa podľa toho, či odmena za skutok je viditeľná alebo nie.
Zo školského prostredia to poznáme pod výrokmi ako "učil som sa na písomku, lebo rodičia mi sľúbili, že pôjdeme na zmrzlinu; dajú mi lepšie vreckové alebo za odmenu môžem byť dlhšie vonku". Naopak vnútorná motivácia je hybná sila, ktorá aktivizuje správanie žiaka teda, že sa učí na test kvôli sebe, kvôli vlastným výsledkom. Žiak sa proste rozhodol dostať najlepšiu známku, a tak sa rozhodne obetovať efektívne čas na prípravu, aby sa mu to podarilo. Z tohto rozdelenia je evidentné, pod ktorou motiváciu žiak je schopný dlhodobo dosahovať dobré známky.
Presuňme sa však o pár rokov neskôr, a teda na pracovisko. Na pracovisku by sme povedali, že je to veľmi podobné. Vonkajšou motiváciou môže byť vyšší plat, povýšenie, odmeny za efektívnu prácu alebo rôzne benefity. Keďže peniaze sú primárnym motívom práce u väčšiny ľudí, osobne nepovažujem vonkajšiu motiváciu za zlú, ale skôr to vnímam ako príjemné spestrenie aj tak každodennej práce. Však kto by sa nepotešil extra výplate alebo povýšeniu? Na druhej strane je tu motivácia vnútorná. Medzi jej prejavy na pracovisku patrí: pochvala, spätná väzba vzhľadom k práci, slovné ocenenie. Keďže vnútorná motivácia bola bohate preskúmaná, autori v štúdii (Kuvaas et al., 2017) ju opisujú ako tú motiváciu, za ktorú netreba platiť. Títo autori tiež spomínajú, že neexistuje jednoznačná hranica medzi vonkajšou a vnútornou motiváciou. A akokoľvek sme motivovaní k niečomu, pravdepodobne to bude kombinácia oboch. V štúdii sa zamerali na skúmanie vonkajšej motivácie, pretože podľa slov autorov, tá ešte nebola poriadne preskúmaná.
V kontexte s pracovnou psychológiu je motivácia veľmi zaujímavý pojem. Máme motiváciu pracovať? Čo nás viedlo k tomu, aby sme si podali žiadosť o zamestnanie? Museli sme priložiť okrem štruktúrovaného životopisu aj motivačný list? Tam to väčšinou iba začína.
Lin, H (2007) posudzuje situáciu z iného pohľadu, z pohľadu zamestnávateľa. Motivujeme zamestnanca k výkonu, aby firma prosperovala? Vnútorného ho motivujeme dosahovať nehmotné výsledky príp. budovať značku firmy? Dávame svojmu zamestnancovi primeranú spätnú väzbu na jeho prácu: Podporujeme jeho potenciál? Ak ste odpovedali áno, zrejme ako zamestnávateľ robíte dostatočne veľa na to, aby sa Vám zamestnanec dlhšie ostal vo firme. Však ak to nebude robiť súčasný zamestnávateľ, ľahko sa stane, že to urobí iný.

Simona Romancová



Zoznam požitej literatúry:

Kuvaas, B., Buch, R., Weibel, A., Dysvik, A., & Nerstad, C. G. (2017). Do intrinsic and extrinsic motivation relate differently to employee outcomes? Journal of Economic Psychology,61, 244-258. doi:10.1016/j.joep.2017.05.004
Lin, H. (2007). Effects of extrinsic and intrinsic motivation on employee knowledge sharing intentions. Journal of Information Science, 33(2), 135-149. doi:10.1177/0165551506068174
Plhaková, A (2003). Učebnice obecné psychologie. Academia, Praha, ISBN 978-80-200-1499-3


Odkaz na zdroj použitého obrázku: 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu