Preskočiť na hlavný obsah

Motivácia naša každodenná.


Motivácia je jednou zo základných tém psychológie. Hovoríme o nej ako o hybnej sile jedinca. Je to pohnútka alebo popud niečo urobiť, niečo vykonať. Motiváciu definujeme podľa Plhákovej (2003) ako súhrn všetkých intrapsychických dynamických síl alebo motívov, ktoré spravidla aktivizujú a organizujú správanie a prežívanie s cieľom zmeniť existujúcu neuspokojivú situáciu, alebo k dosiahnutiu niečoho pozitívneho. Motiváciu rozdeľujeme na vonkajšiu a vnútornú. Delí sa podľa toho, či odmena za skutok je viditeľná alebo nie.
Zo školského prostredia to poznáme pod výrokmi ako "učil som sa na písomku, lebo rodičia mi sľúbili, že pôjdeme na zmrzlinu; dajú mi lepšie vreckové alebo za odmenu môžem byť dlhšie vonku". Naopak vnútorná motivácia je hybná sila, ktorá aktivizuje správanie žiaka teda, že sa učí na test kvôli sebe, kvôli vlastným výsledkom. Žiak sa proste rozhodol dostať najlepšiu známku, a tak sa rozhodne obetovať efektívne čas na prípravu, aby sa mu to podarilo. Z tohto rozdelenia je evidentné, pod ktorou motiváciu žiak je schopný dlhodobo dosahovať dobré známky.
Presuňme sa však o pár rokov neskôr, a teda na pracovisko. Na pracovisku by sme povedali, že je to veľmi podobné. Vonkajšou motiváciou môže byť vyšší plat, povýšenie, odmeny za efektívnu prácu alebo rôzne benefity. Keďže peniaze sú primárnym motívom práce u väčšiny ľudí, osobne nepovažujem vonkajšiu motiváciu za zlú, ale skôr to vnímam ako príjemné spestrenie aj tak každodennej práce. Však kto by sa nepotešil extra výplate alebo povýšeniu? Na druhej strane je tu motivácia vnútorná. Medzi jej prejavy na pracovisku patrí: pochvala, spätná väzba vzhľadom k práci, slovné ocenenie. Keďže vnútorná motivácia bola bohate preskúmaná, autori v štúdii (Kuvaas et al., 2017) ju opisujú ako tú motiváciu, za ktorú netreba platiť. Títo autori tiež spomínajú, že neexistuje jednoznačná hranica medzi vonkajšou a vnútornou motiváciou. A akokoľvek sme motivovaní k niečomu, pravdepodobne to bude kombinácia oboch. V štúdii sa zamerali na skúmanie vonkajšej motivácie, pretože podľa slov autorov, tá ešte nebola poriadne preskúmaná.
V kontexte s pracovnou psychológiu je motivácia veľmi zaujímavý pojem. Máme motiváciu pracovať? Čo nás viedlo k tomu, aby sme si podali žiadosť o zamestnanie? Museli sme priložiť okrem štruktúrovaného životopisu aj motivačný list? Tam to väčšinou iba začína.
Lin, H (2007) posudzuje situáciu z iného pohľadu, z pohľadu zamestnávateľa. Motivujeme zamestnanca k výkonu, aby firma prosperovala? Vnútorného ho motivujeme dosahovať nehmotné výsledky príp. budovať značku firmy? Dávame svojmu zamestnancovi primeranú spätnú väzbu na jeho prácu: Podporujeme jeho potenciál? Ak ste odpovedali áno, zrejme ako zamestnávateľ robíte dostatočne veľa na to, aby sa Vám zamestnanec dlhšie ostal vo firme. Však ak to nebude robiť súčasný zamestnávateľ, ľahko sa stane, že to urobí iný.

Simona Romancová



Zoznam požitej literatúry:

Kuvaas, B., Buch, R., Weibel, A., Dysvik, A., & Nerstad, C. G. (2017). Do intrinsic and extrinsic motivation relate differently to employee outcomes? Journal of Economic Psychology,61, 244-258. doi:10.1016/j.joep.2017.05.004
Lin, H. (2007). Effects of extrinsic and intrinsic motivation on employee knowledge sharing intentions. Journal of Information Science, 33(2), 135-149. doi:10.1177/0165551506068174
Plhaková, A (2003). Učebnice obecné psychologie. Academia, Praha, ISBN 978-80-200-1499-3


Odkaz na zdroj použitého obrázku: 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...