Preskočiť na hlavný obsah

Motivácia naša každodenná.


Motivácia je jednou zo základných tém psychológie. Hovoríme o nej ako o hybnej sile jedinca. Je to pohnútka alebo popud niečo urobiť, niečo vykonať. Motiváciu definujeme podľa Plhákovej (2003) ako súhrn všetkých intrapsychických dynamických síl alebo motívov, ktoré spravidla aktivizujú a organizujú správanie a prežívanie s cieľom zmeniť existujúcu neuspokojivú situáciu, alebo k dosiahnutiu niečoho pozitívneho. Motiváciu rozdeľujeme na vonkajšiuvnútornú. Delí sa podľa toho, či odmena za skutok je viditeľná alebo nie.
Zo školského prostredia to poznáme pod výrokmi ako "učil som sa na písomku, lebo rodičia mi sľúbili, že pôjdeme na zmrzlinu; dajú mi lepšie vreckové alebo za odmenu môžem byť dlhšie vonku". Naopak vnútorná motivácia je hybná sila, ktorá aktivizuje správanie žiaka teda, že sa učí na test kvôli sebe, kvôli vlastným výsledkom. Žiak sa proste rozhodol dostať najlepšiu známku, a tak sa rozhodne obetovať efektívne čas na prípravu, aby sa mu to podarilo. Z tohto rozdelenia je evidentné, pod ktorou motiváciu žiak je schopný dlhodobo dosahovať dobré známky.
Presuňme sa však o pár rokov neskôr, a teda na pracovisko. Na pracovisku by sme povedali, že je to veľmi podobné. Vonkajšou motiváciou môže byť vyšší plat, povýšenie, odmeny za efektívnu prácu alebo rôzne benefity. Keďže peniaze sú primárnym motívom práce u väčšiny ľudí, osobne nepovažujem vonkajšiu motiváciu za zlú, ale skôr to vnímam ako príjemné spestrenie aj tak každodennej práce. Však kto by sa nepotešil extra výplate alebo povýšeniu? Na druhej strane je tu motivácia vnútorná. Medzi jej prejavy na pracovisku patrí: pochvala, spätná väzba vzhľadom k práci, slovné ocenenie. Keďže vnútorná motivácia bola bohate preskúmaná, autori v štúdii (Kuvaas et al., 2017) ju opisujú ako tú motiváciu, za ktorú netreba platiť. Títo autori tiež spomínajú, že neexistuje jednoznačná hranica medzi vonkajšou a vnútornou motiváciou. A akokoľvek sme motivovaní k niečomu, pravdepodobne to bude kombinácia oboch. V štúdii sa zamerali na skúmanie vonkajšej motivácie, pretože podľa slov autorov, tá ešte nebola poriadne preskúmaná.
V kontexte s pracovnou psychológiu je motivácia veľmi zaujímavý pojem. Máme motiváciu pracovať? Čo nás viedlo k tomu, aby sme si podali žiadosť o zamestnanie? Museli sme priložiť okrem štruktúrovaného životopisu aj motivačný list? Tam to väčšinou iba začína.
Lin, H (2007) posudzuje situáciu z iného pohľadu, z pohľadu zamestnávateľa. Motivujeme zamestnanca k výkonu, aby firma prosperovala? Vnútorného ho motivujeme dosahovať nehmotné výsledky príp. budovať značku firmy? Dávame svojmu zamestnancovi primeranú spätnú väzbu na jeho prácu: Podporujeme jeho potenciál? Ak ste odpovedali áno, zrejme ako zamestnávateľ robíte dostatočne veľa na to, aby sa Vám zamestnanec dlhšie ostal vo firme. Však ak to nebude robiť súčasný zamestnávateľ, ľahko sa stane, že to urobí iný.

Simona Romancová



Zoznam požitej literatúry:

Kuvaas, B., Buch, R., Weibel, A., Dysvik, A., & Nerstad, C. G. (2017). Do intrinsic and extrinsic motivation relate differently to employee outcomes? Journal of Economic Psychology,61, 244-258. doi:10.1016/j.joep.2017.05.004
Lin, H. (2007). Effects of extrinsic and intrinsic motivation on employee knowledge sharing intentions. Journal of Information Science, 33(2), 135-149. doi:10.1177/0165551506068174
Plhaková, A (2003). Učebnice obecné psychologie. Academia, Praha, ISBN 978-80-200-1499-3


Odkaz na zdroj použitého obrázku: 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...