Preskočiť na hlavný obsah

Motivácia naša každodenná.


Motivácia je jednou zo základných tém psychológie. Hovoríme o nej ako o hybnej sile jedinca. Je to pohnútka alebo popud niečo urobiť, niečo vykonať. Motiváciu definujeme podľa Plhákovej (2003) ako súhrn všetkých intrapsychických dynamických síl alebo motívov, ktoré spravidla aktivizujú a organizujú správanie a prežívanie s cieľom zmeniť existujúcu neuspokojivú situáciu, alebo k dosiahnutiu niečoho pozitívneho. Motiváciu rozdeľujeme na vonkajšiuvnútornú. Delí sa podľa toho, či odmena za skutok je viditeľná alebo nie.
Zo školského prostredia to poznáme pod výrokmi ako "učil som sa na písomku, lebo rodičia mi sľúbili, že pôjdeme na zmrzlinu; dajú mi lepšie vreckové alebo za odmenu môžem byť dlhšie vonku". Naopak vnútorná motivácia je hybná sila, ktorá aktivizuje správanie žiaka teda, že sa učí na test kvôli sebe, kvôli vlastným výsledkom. Žiak sa proste rozhodol dostať najlepšiu známku, a tak sa rozhodne obetovať efektívne čas na prípravu, aby sa mu to podarilo. Z tohto rozdelenia je evidentné, pod ktorou motiváciu žiak je schopný dlhodobo dosahovať dobré známky.
Presuňme sa však o pár rokov neskôr, a teda na pracovisko. Na pracovisku by sme povedali, že je to veľmi podobné. Vonkajšou motiváciou môže byť vyšší plat, povýšenie, odmeny za efektívnu prácu alebo rôzne benefity. Keďže peniaze sú primárnym motívom práce u väčšiny ľudí, osobne nepovažujem vonkajšiu motiváciu za zlú, ale skôr to vnímam ako príjemné spestrenie aj tak každodennej práce. Však kto by sa nepotešil extra výplate alebo povýšeniu? Na druhej strane je tu motivácia vnútorná. Medzi jej prejavy na pracovisku patrí: pochvala, spätná väzba vzhľadom k práci, slovné ocenenie. Keďže vnútorná motivácia bola bohate preskúmaná, autori v štúdii (Kuvaas et al., 2017) ju opisujú ako tú motiváciu, za ktorú netreba platiť. Títo autori tiež spomínajú, že neexistuje jednoznačná hranica medzi vonkajšou a vnútornou motiváciou. A akokoľvek sme motivovaní k niečomu, pravdepodobne to bude kombinácia oboch. V štúdii sa zamerali na skúmanie vonkajšej motivácie, pretože podľa slov autorov, tá ešte nebola poriadne preskúmaná.
V kontexte s pracovnou psychológiu je motivácia veľmi zaujímavý pojem. Máme motiváciu pracovať? Čo nás viedlo k tomu, aby sme si podali žiadosť o zamestnanie? Museli sme priložiť okrem štruktúrovaného životopisu aj motivačný list? Tam to väčšinou iba začína.
Lin, H (2007) posudzuje situáciu z iného pohľadu, z pohľadu zamestnávateľa. Motivujeme zamestnanca k výkonu, aby firma prosperovala? Vnútorného ho motivujeme dosahovať nehmotné výsledky príp. budovať značku firmy? Dávame svojmu zamestnancovi primeranú spätnú väzbu na jeho prácu: Podporujeme jeho potenciál? Ak ste odpovedali áno, zrejme ako zamestnávateľ robíte dostatočne veľa na to, aby sa Vám zamestnanec dlhšie ostal vo firme. Však ak to nebude robiť súčasný zamestnávateľ, ľahko sa stane, že to urobí iný.

Simona Romancová



Zoznam požitej literatúry:

Kuvaas, B., Buch, R., Weibel, A., Dysvik, A., & Nerstad, C. G. (2017). Do intrinsic and extrinsic motivation relate differently to employee outcomes? Journal of Economic Psychology,61, 244-258. doi:10.1016/j.joep.2017.05.004
Lin, H. (2007). Effects of extrinsic and intrinsic motivation on employee knowledge sharing intentions. Journal of Information Science, 33(2), 135-149. doi:10.1177/0165551506068174
Plhaková, A (2003). Učebnice obecné psychologie. Academia, Praha, ISBN 978-80-200-1499-3


Odkaz na zdroj použitého obrázku: 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...