Preskočiť na hlavný obsah

Je tvoj pohár z polovice plný alebo z polovice prázdny?



Kognitívne skratky v myslení sú jednou zo základných tém psychológie. Jedná sa o rôzne heuristiky, vďaka ktorým nemusíme rozmýšlať priveľa, stačí nám málo námahy a tým šetríme čas. V tomto blogu budem písať o tom ako nás ovplyvňuje jedna z týchto skratiek v myslení – Rámovací efekt

Rámovací efekt je skratka, kedy sa ľudia rozhodujú o možnostiach vďaka tomu, že sú prezentované pozitívne alebo negatívne, to znamená ako strata alebo ako zisk. V skratke, sú vám predostreté 2 možnosti, ktoré sú totožné iba inak povedané a vy si vyberiete tú pozitívnejšiu. Jeden z najlepších príkladov je ten, že pozitívne zmýšľajúci človek vidí pohár z polovice plný, negatívne zmýšlajúci ho vidí z polovice prázdny.



Ak si si ani po takomto vysvetlení niesi istý, že tomu správne chápeš, klik na videjko:


Rámovací efekt však môže mať aj negatívny dopad. Keďže sme ním ovplyvnení všetci, všetci znamená aj politici, pri tomto efekte niesú nedotknuteľní ako inokedy ;). Výskum z ktorého vychádzam napísali dvaja páni v Belgicku (Kuehnhanss C., Heyndels B., 2018). Skúmali to, ako má takýto efekt vplyv na politikov, ktorí rozhodovali o platení daní, respektíve rozdelovaní benefitov medzi občanov (prídavky na deti). Viete si predstaviť, že by sa naši politici zúčastnili psychologického výskumu? Áno, ani ja nie, ktovie na čo by na Slovensku prišli. Na čo však prišli títo dvaja páni je viac než zaujímavé.Ich výsledky potvrdili existenciu rámovacieho efektu a to tak, že politici pripisovali väčšie benefity rodinám s deťmi ak mali menší príjem. Keď sa pozerali na zdaňovanie občanov v prípade že mať dieťa je „baseline“ a nemať dieťa je neželané, väčšie benefity poberala rodina s vyšším príjmom ak mala dieťa.

McCaffer a Baron tiež skúmali to, čo si ľudia myslia o odmeňovaní a penalizácií manželov, single ľudí, bezdetných alebo s deťmi (2004). Participantom boli predstavené rôzne možnosti odmeňovania alebo penalizácie v pozitívnom alebo negatívnom kontexte, finálny výsledok bol však vždy rovnaký. Výsledky výskumu hovoria, že participanti prisudzovali väčšie benefity ľudom s nízkymi prijímami a penalizáciu ľudom s vysokými prijímami.

Čo to ale všetko znamená? Znamená to jednoducho to, že máme nad vecami reálne rozmýšlať a neprisudzovať lepšie hodnotenie veciam len preto, že znejú pozitívnejšie. Ale aj tak si myslím, že je lepšie vnímať pohár ako z polovice plný ;)

                                                                                                               Katka Kollárová

Referencie:

McCaffery, E. J., & Baron, J. (2004). Framing and taxation: Evaluation of tax policies involving household composition. Journal of Economic Psychology25(6), 679-705.
Kuehnhanss, C. R., & Heyndels, B. (2018). All’s fair in taxation: A framing experiment with local politicians. Journal of Economic Psychology65, 26-40.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...