Je tvoj pohár z polovice plný alebo z polovice prázdny?

Kognitívne skratky v myslení sú jednou zo základných tém psychológie. Jedná sa o rôzne heuristiky, vďaka ktorým nemusíme rozmýšlať priveľa, stačí nám málo námahy a tým šetríme čas. V tomto blogu budem písať o tom ako nás ovplyvňuje jedna z týchto skratiek v myslení – Rámovací efekt. 

Rámovací efekt je skratka, kedy sa ľudia rozhodujú o možnostiach vďaka tomu, že sú prezentované pozitívne alebo negatívne, to znamená ako strata alebo ako zisk. V skratke, sú vám predostreté 2 možnosti, ktoré sú totožné iba inak povedané a vy si vyberiete tú pozitívnejšiu. Jeden z najlepších príkladov je ten, že pozitívne zmýšľajúci človek vidí pohár z polovice plný, negatívne zmýšlajúci ho vidí z polovice prázdny.

Ak si si ani po takomto vysvetlení niesi istý, že tomu správne chápeš, klik na videjko:

Rámovací efekt však môže mať aj negatívny dopad. Keďže sme ním ovplyvnení všetci, všetci znamená aj politici, pri tomto efekte niesú nedotknuteľní ako inokedy ;). Výskum z ktorého vychádzam napísali dvaja páni v Belgicku (Kuehnhanss C., Heyndels B., 2018). Skúmali to, ako má takýto efekt vplyv na politikov, ktorí rozhodovali o platení daní, respektíve rozdelovaní benefitov medzi občanov (prídavky na deti). Viete si predstaviť, že by sa naši politici zúčastnili psychologického výskumu? Áno, ani ja nie, ktovie na čo by na Slovensku prišli. Na čo však prišli títo dvaja páni je viac než zaujímavé.Ich výsledky potvrdili existenciu rámovacieho efektu a to tak, že politici pripisovali väčšie benefity rodinám s deťmi ak mali menší príjem. Keď sa pozerali na zdaňovanie občanov v prípade že mať dieťa je „baseline“ a nemať dieťa je neželané, väčšie benefity poberala rodina s vyšším príjmom ak mala dieťa.

McCaffer a Baron tiež skúmali to, čo si ľudia myslia o odmeňovaní a penalizácií manželov, single ľudí, bezdetných alebo s deťmi (2004). Participantom boli predstavené rôzne možnosti odmeňovania alebo penalizácie v pozitívnom alebo negatívnom kontexte, finálny výsledok bol však vždy rovnaký. Výsledky výskumu hovoria, že participanti prisudzovali väčšie benefity ľudom s nízkymi prijímami a penalizáciu ľudom s vysokými prijímami.

Čo to ale všetko znamená? Znamená to jednoducho to, že máme nad vecami reálne rozmýšlať a neprisudzovať lepšie hodnotenie veciam len preto, že znejú pozitívnejšie. Ale aj tak si myslím, že je lepšie vnímať pohár ako z polovice plný ;)

                                                                                                               Katka Kollárová

Referencie:

McCaffery, E. J., & Baron, J. (2004). Framing and taxation: Evaluation of tax policies involving household composition. Journal of Economic Psychology, 25(6), 679-705.

Kuehnhanss, C. R., & Heyndels, B. (2018). All’s fair in taxation: A framing experiment with local politicians. Journal of Economic Psychology, 65, 26-40.