Kognitívne skratky v myslení
sú jednou zo základných tém psychológie. Jedná sa o rôzne heuristiky,
vďaka ktorým nemusíme rozmýšlať priveľa, stačí nám málo námahy a tým
šetríme čas. V tomto blogu budem písať o tom ako nás ovplyvňuje jedna
z týchto skratiek v myslení – Rámovací efekt.
Rámovací efekt je skratka,
kedy sa ľudia rozhodujú o možnostiach vďaka tomu, že sú prezentované pozitívne
alebo negatívne, to znamená ako strata alebo ako zisk. V skratke, sú vám
predostreté 2 možnosti, ktoré sú totožné iba inak povedané a vy si
vyberiete tú pozitívnejšiu. Jeden z najlepších príkladov je ten, že pozitívne
zmýšľajúci človek vidí pohár z polovice plný, negatívne zmýšlajúci ho vidí
z polovice prázdny.
Ak si si ani po takomto vysvetlení
niesi istý, že tomu správne chápeš, klik na videjko:
Rámovací efekt však môže mať aj
negatívny dopad. Keďže sme ním ovplyvnení všetci, všetci znamená aj politici,
pri tomto efekte niesú nedotknuteľní ako inokedy ;). Výskum z ktorého
vychádzam napísali dvaja páni v Belgicku (Kuehnhanss C., Heyndels B., 2018).
Skúmali to, ako má takýto efekt vplyv na politikov, ktorí rozhodovali
o platení daní, respektíve rozdelovaní benefitov medzi občanov (prídavky
na deti). Viete si predstaviť, že by sa naši politici zúčastnili
psychologického výskumu? Áno, ani ja nie, ktovie na čo by na Slovensku prišli.
Na čo však prišli títo dvaja páni je viac než zaujímavé.Ich výsledky potvrdili
existenciu rámovacieho efektu a to tak, že politici pripisovali väčšie benefity
rodinám s deťmi ak mali menší príjem. Keď sa pozerali na zdaňovanie
občanov v prípade že mať dieťa je „baseline“ a nemať dieťa je neželané,
väčšie benefity poberala rodina s vyšším príjmom ak mala dieťa.
McCaffer a Baron tiež skúmali
to, čo si ľudia myslia o odmeňovaní a penalizácií manželov, single
ľudí, bezdetných alebo s deťmi (2004). Participantom boli predstavené rôzne
možnosti odmeňovania alebo penalizácie v pozitívnom alebo negatívnom kontexte,
finálny výsledok bol však vždy rovnaký. Výsledky výskumu hovoria, že participanti
prisudzovali väčšie benefity ľudom s nízkymi prijímami a penalizáciu ľudom
s vysokými prijímami.
Čo to ale všetko znamená? Znamená
to jednoducho to, že máme nad vecami reálne rozmýšlať a neprisudzovať lepšie
hodnotenie veciam len preto, že znejú pozitívnejšie. Ale aj tak si myslím, že
je lepšie vnímať pohár ako z polovice plný ;)
Katka Kollárová
Referencie:
McCaffery,
E. J., & Baron, J. (2004). Framing and taxation: Evaluation of tax policies
involving household composition. Journal of Economic Psychology, 25(6), 679-705.
Kuehnhanss,
C. R., & Heyndels, B. (2018). All’s fair in taxation: A framing experiment
with local politicians. Journal of Economic Psychology, 65, 26-40.
Komentáre
Zverejnenie komentára