Môže aj intonácia hlasu ovplyvniť sociálny status človeka?

Môže aj intonácia hlasu ovplyvniť sociálny status človeka?

Signs of Social Class: The Experience of Economic Inequality in Everyday Life

Michael W. Kraus1, Jun Won Park1, and Jacinth J. X. Tan21 Yale University and 2
University of California, San Francisco

Neustále rastúca sociálna nerovnosť súvisí so  zhoršeným zdravím a „well-beingom“

naprieč kontinentami, krajinami a kultúrami. V tejto štúdii je skúmaný dopad každodenných

skúseností s ekonomickou nerovnosťou a komunikácia signálov spoločenskej triedy medzi

jedincami. Signály spoločenskej triedy aktivujú sociálne porovnávacie procesy, ktoré

vymedzujú hranice medzi majetnými a nemajetnými ľuďmi v spoločnosti.

Široké globálne trendy naznačujú, že ekonomická nerovnosť dosahujúca svoj

historický vrchol je podľa niektorých ukazovateľov (Organisation for Economic Co-operation

and Development, 2014; Piketty & Saez, 2014) naliehavým spoločenským problémom,

ovplyvňujúcim zdravie a „well-being“ jednotlivcov, a že spoločenské zdravie sa zhoršuje

s rastúcou ekonomickou nerovnosťou (Wilkinson & Pickett, 2006, 2009).

Známky spoločenskej triedy

Ľudia signalizujú svoje široko definované sociálne postavenie neverbálnym

správaním (Hall, Coats, & LeBeau, 2005; Sapolsky, 2005; Sergio a kol., 2011), vokalizáciou (Dunbar & Burgoon, 2005; Gregory & Webster, 1996; Ko, Sadler, & Galinsky, 2015) a sociálnymi symbolmi (Veblen, 1899/1973). Štúdie vo všeobecnosti podporujú tvrdenie, že trieda určuje potraviny, ktoré ľudia jedia (Monisaivis & Drewnowski, 2009), hudbu a umenie, ktoré majú radi (DiMaggio & Useem, 1978; Peterson & Kern, 1996; Snibbe & Markus, 2005; Van Eijck, 2001) ich voľnočasové aktivity (Veblen, 1899/1973), jazykové vzorce, ktoré používajú (Labov, 1964, 1990, 2006) a oblečenie, ktoré nosia (Gillath, Bahns, Ge, & Crandall, 2012).

Jednou z najrozšírenejších domén vnímania človeka je jeho hlas a mnoho výskumov

podčiarkuje význam aspektov reči - vrátane výberu slov a jazykových a paralingvistických

vokálnych vzorcov pri signalizácii rôznych foriem spoločenského postavenia. Napríklad,

ľudia modulujú svoje hlasové tóny aby boli konzistentnejšie s postavením jednotlivcov

s vyšším spoločenským statusom (Gregory & Webster, 1996). Mocní ľudia používajú nižšie

tóny spolu s ďalšími hlasovými stopami, aby naznačili svoju fyzickú dominanciu a autoritu

(Hall a kol., 2005; Ko a kol., 2015). Je zrejmé, že rečový štýl, dokonca aj lingvistický

a paralingvistický obsah reči je veľmi užitočný pre vnímanie sociálnej triedy iných (Bugental,

Henker, & Whalen, 1976; Ellis, 1967; Labov, 2006; Wolfram & Schilling-Estes, 2006).

Ďalší výskum ukázal, že kvalita hlasu môže charakterizovať regionálne skupiny (Trudgill,

1974), vek (Helfrich, 1979) a sociálna triedu (Esling, 1978), ako aj nositeľa charakteristík

vplyvu a osobnosti (Scherer, 1979, 1986). Esling (1978) informoval o vyššom výskyte

„škrípavého“ hlasu u mužov vyššej triedy z jeho edinburskej vzorky. Zdá sa preto, že

dimenzia statusu je pre tento typ hlasu relevantná. Vyššie uvedená analýza naznačuje, že

rečový štýl je jedným s dôležitých signálov spoločenskej triedy.

Signály sociálnej triedy a rozšírenie skupinových hraníc

Táto štúdia predpokladá, že ľudia pociťujú ekonomickú nerovnosť hlavne

prostredníctvom procesu vysielania a vnímania signálov spoločenskej triedy v každodenných

interakciách a pomerne menej z hľadiska makroekonomických spoločenských zmien

v bohatstve a trhoch. Aj preferencie ľudí v oblasti partnerských vzťahov nadväzujú

na spoločenské triedy, keďže dosiahnuté vzdelanie, ročný príjem a prestíž partnerov

v zamestnaní vysoko pozitívne korelujú (Schwartz, 2013). Týmto spôsobom sú signály triedy

obzvlášť silné pri určovaní pravdepodobnosti vytvárania partnerských vzťahov.

Signály sociálnej triedy odrážajúce spoločenskú nerovnosť je možné pozorovať aj

na univerzitných kampusoch, ktoré sú prevažne obývané študentmi z vysoko vzdelaných

rodín. Je tu viditeľné znižovanie pocitov spolupatričnosti medzi nimi a osobami s relatívne

nižšou triedou (napr. Bufton, 2003; Ostrove & 428 Kraus a kol.). Long, 2007; Reay, Crozier,

& Clayton,2009). Prieskumy ukazujú, že top-business firmy v snahe získať nových

zamestnancov pre vyššie riadiace pozície sa snažia získať adeptov z vyšších spoločenských

tried a vyhľadávajú ich podľa mimoškolských aktivít študentov a podľa ich členstiev

v kluboch (Rivera, 2016). Signály sociálnych tried oddeľujú ľudí z jednotlivých sociálnych

tried a stávajú sa určitým prahom pre triedny konflikt medzi jedincami rôznych sociálnych

skupín, lebo vychádzajú z toho, že zdroje sú nerovnomerne rozdelené medzi jednotlivcov v

spoločnosti.

Triedne signály udržiavajú ekonomickú nerovnosť

Podľa štúdie signály sociálnych tried prispievajú k večnej ekonomickej nerovnosti

v spoločnosti, ktorá sa prejavuje neochotou vyšších sociálnych tried zdieľať zdroje so sociálne

slabšími jedincami. Aj najmenšie rozdiely v spôsoboch, akými sa ľudia správajú a hovoria

o svojom vlastníctve sú citlivo vnímané a v ich dôsledku sa spoločnosť delí na sociálne

sektory a tak pretrváva večná ekonomická nerovnosť v spoločnosti. Jej vplyv je závažný lebo

ovplyvňuje zdravie a „well-being“ členov spoločnosti a má široký dosah, pretože ľudia

zažívajú sociálnu nerovnosť v bežných každodenných spoločenských interakciách.

Katarína Vaďurová

ZDROJE

Adler, N. E., Epel, E. S., Castellazzo, G., & Ickovics, J. R. (2000). Relationship of subjective
and objective social status with psychological and physiological functioning: Preliminary data
in healthy white women. Health Psychology, 19, 586–592.

Kraus, M. W., Park, J. W., & Tan, J. J. X. (2017). Signs of Social Class: The Experience of
Economic Inequality in Everyday Life. Perspectives on Psychological Science, 12(3),
422–435. doi:10.1177/1745691616673192. 

Piketty, T., & Saez, E. (2014). Inequality in the long run. Science, 344, 838–843.

Sergio, F., Blas, J., Blanco, G., Tanferna, A., López, L., Lemus, J. A., & Hiraldo, F. (2011).
Raptor nest decorations are a reliable threat against conspecifics. Science, 331, 327–330.

Wilkinson, R. G., & Pickett, K. E. (2006). Income inequality and population health: A review
and explanation of the evidence. Social Science & Medicine, 62, 1768–1784.

Dunbar, N. E., & Burgoon, J. K. (2005). Perceptions of power and interactional dominance in
interpersonal relationships. Journal of Social and Personal Relationships, 22, 207–233.

Bugental, D. B., Henker, B., & Whalen, C. K. (1976). Attributional antecedents of verbal and
vocal assertiveness. Journal of Personality and Social Psychology, 34, 405–411.

DiMaggio, P., & Useem, M. (1978). Social class and arts consumption. Theory and Society,
5, 141–161.

Gregory, S. W., Jr., & Webster, S. (1996). A nonverbal signal in voices of interview partners
effectively predicts communication accommodation and social status perceptions. Journal of
Personality and Social Psychology, 70, 1231–1240.

Veblen, T. (1973). The theory of the leisure class. New York, NY: Houghton Mifflin
Harcourt. (Original work published 1899).

Hall, J. A., Coats, E. J., & LeBeau, L. S. (2005). Nonverbal behavior and the vertical
dimension of social relations: A metaanalysis. Psychological Bulletin, 131, 898–924.

Gillath, O., Bahns, A. J., Ge, F., & Crandall, C. S. (2012). Shoes as a source of first
impressions. Journal of Research in Personality, 46, 423–430.

Laver, J., and Trudgill, P. (1979) Phonetic and linguistic markers in speech. In K. R. Scherer
and H. Giles (eds), Social Markers in Speech. Cambridge: Cambridge University Press.

Esling, J. H. (1978) Voice quality in Edinburgh: A sociolinguistic and phonetic study.
Unpublished PhD dissertation, Edinburgh University, Edinburgh.

Helfrich, H. (1979) Age markers in speech. In K. R. Scherer & H. Giles (eds), Social Markers
in Speech. Cambridge: Cambridge University Press.

Laver, J., and Trudgill, P. (1979) Phonetic and linguistic markers in speech. In K. R. Scherer
and H. Giles (eds), Social Markers in Speech. Cambridge: Cambridge University Press.

Scherer, K. R. (1979) Personality markers in speech. In K. R. Scherer and H. Giles (eds),
Social hfarkers in Speech Cambridge: Cambridge University Press.

Schwartz, C. R. (2013). Trends and variation in assortative mating: Causes and consequences.
Annual Review of Sociology, 39, 451–470.