Preskočiť na hlavný obsah

Príspevky

Zobrazujú sa príspevky z dátumu apríl, 2019

Odveký boj muži vs. ženy, alebo “klamári, klamári  a... klamárky”

Komunikácia je nevyhnutná pre takmer všetky sociálne a ekonomické interakcie. S ňou sa spája taktiež sociálna norma, ktorá hrá kľúčovú rolu v mnohých sférach života – od komunikácie s našimi najbližšími, naprieč nakupovanie cez internet, až po podanie pravdivého daňového priznania – úprimnosť . Ale keď ľudia komunikujú, občas túto normu porušujú.  Ako tvrdí utilitárny prístup, v situáciách, kedy sa rozhodneme pre egoistickú “čiernu” lož (náš zisk na úkor niekoho iného), by sme mali byť nečestní čo najviac, aby sme maximalizovali svoje zisky. Avšak nakoľko je úprimnosť normou, ľudia sú vystavení psychologickej záťaži pri jej porušovaní (pocity viny či zlý pocit zo seba samého), ktoré následne ovplyvňujú naše správanie. To, ako naše správanie ovplyvní psychologická záťaž môže podmieňovať napr. naša sociálna preferencia. Sociálna preferencia (angl. social value orientation, SVO) je miera, do akej človek kladie dôraz na blaho iných vo vzťahu k tomu svojmu. Ľudia so zreteľnejš

Obsadíš mi miesto vzadu vedľa teba prosím?

Podvádzanie je častným pomocníkom na testoch pre mnohých študentov na akejkoľve škole. Prečo majú študenti potrebu podvádzať? Táto otázka má niekoľko rôznych vysvetlení. Napríklad preto že príprave na test študenti nevenovali dostatok času, ak vôbec nejaký. Pre iných môže byť opisovanie určitá forma adrenalínového športu. Ďalším, síce veľmi nepravdepodobným, no i tak potencionálnym vysvetlením môže byť, že sa študenti cítia istejšie, ak sa ich odpovede presne zhodujú s tým, čo chce vyučujúci vidieť. V neposledom rade hrá však kľúčovú úlohu aj to, že si môžeme zvoliť, kde a s kým chceme sedieť. Má však vlastný výber toho, pre nás najvhodnejšieho miesta, skutočne efekt na to či budeme podvádzať? Pár minút pred začiatkom sú obyčajne všetci študenti, dokonca aj tí, ktorým na tom zvyčajne nezáleží, nastúpení pred triedou, nervózne pozerajú do poznámok alebo smartfónov a predbiehajú sa, kto bude pri dverách, čo najbližšie, aby sa mu podarilo obsadiť si čo najvhodnejšie miesto na príp

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne nešlo o rozlíšenie medzi týmito m