Preskočiť na hlavný obsah

VYHODILI VÁS? NEVADÍ, MÔŽE BYŤ AJ HORŠIE

ezamestnanosť. Asi najhorší zážitok, ktorý nás môže počas pracovného života zastihnúť. Samozrejme hovorím o nedobrovoľnej nezamestnanosti. Ak je niekto dobrovoľne bez práce a užíva si voľnosť, tak nech sa páči, ale nie všetci to môžu mať takto ružové. Predstavte si, že dlhodobo pracujete vo firme, už ste si získali určité postavenie a všetko sa to razom rozplynie. Pokiaľ ste si nenašetrili peniaze, tak veľmi rýchlo zistíte, ako veľmi ste boli šťastní, kým ste ich zarábali.


Peniaze ale nie sú to jediné, o čo by ste prišli. Jahoda (1988) vytvorila model, ktorý nazvala skryté benefity práce. Pokiaľ by sme tieto benefity z práce nemali, mohlo by to vážne ovplyvniť naše mentálne zdravie. Prvá zložka tohto modelu je časová štruktúra dňa, čo znamená, že si vieme približne naplánovať deň a podľa tohto plánu fungovať. Ďalšie zložky tvoril kontakt s ľuďmi, či už s rovesníkmi alebo so spolupracovníkmi s podobným zameraním, sociálny status a identita a taktiež nútená práca. Niečo, čo nám vyplní prázdny deň a nudu.

No a čo to má spoločné so šťastím?  V mnohých knihách a odborných štúdiách hovoria o nezamestnanosti a jej vplyve na naše šťastie. Okrem toho, že nám môže spôsobiť aj zdravotné problémy. Ale vplýva to na všetkých rovnako? Ak nie, tak čo to ovplyvňuje? Na tieto otázky sa zamerali vo svojej štúdií Stavrova a kol. (2011). Pozerali sa, či na šťastie ľudí v rozdielnych krajinách  a rokoch  vplýva nezamestnanosť inak. Štúdia odhalila, že nezamestnanosť vplýva na šťastie rozdielne na základe spoločnosti, v ktorej človek žije. S touto spoločnosťou súvisia sociálne normy, ktorými sa ľudia riadia. Dospeli k tomu, že nezamestnanosť horšie vplýva na šťastie v spoločnosti so silnou injunktívnou normou k práci. A to kvôli sociálnemu nátlaku a negatívnemu hodnoteniu od ostatných. Najlepšie sa to dá vysvetliť na konkrétnom príklade. Predstavte si, že stratíte prácu. Pokiaľ žijete v regióne, kde je veľká nezamestnanosť, tak sa na vás budú ľudia pozerať inak ako na človeka, ktorý stratí prácu v regióne s malou nezamestnanosťou.

A čo by ste si z toho mali odniesť?  To, že prídete o prácu ešte neznamená koniec sveta. Samozrejme, nie je to príjemný zážitok, ale existuje hneď niekoľko riešení a jedným z nich je dať si žiadosť o podporu v nezamestnanosti na úrad práce. Pokiaľ vám ju schvália, tak dostanete aspoň kúsok peňazí od štátu. Ďalším riešením je obklopiť sa nezamestnanými kamarátmi, vďaka ktorým budete situáciu brať jednoduchšie 😉.

Tomáš Kollár

Referencie

Jahoda, M. (1988). Economic recession and mental health: Some conceptual issues. Journal of Social Issues44(4), 13-23.

Stavrova, O., Schlösser, T., & Fetchenhauer, D. (2011). Are the unemployed equally unhappy all around the world? The role of the social norms to work and welfare state provision in 28 OECD countries. Journal of Economic Psychology, 32(1), 159-171.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu