Preskočiť na hlavný obsah

AKO ČASTO KONTROLUJEME SVOJE FINANCIE?

 
Prestavte si situáciu kedy ste si na niečo konkrétne šetrili peniaze. Alebo to možno práve teraz robíte. Blíži sa leto a veľa z nás si šetrí peniaze na dovolenky, výlety alebo festivaly. Alebo len šetríme do rezervy, na „horšie časy“. 
 
Keď si šetríme, vždy si nastavíme konkrétny finančný cieľ, ktorý sa následné snažíme dodržiavať. No ako si tieto ciele nastavujeme? Môžeme mať pozitívny cieľ, ako napríklad šetrenie si na dovolenku alebo cieľ vyhnúť sa negatívnej situácii, ako napríklad zadlžiť sa. Čiže máme buď cieľ zameraný na potešenie alebo na prevenciu. 
 
Všimli ste si ale niekedy kedy kontrolujete svoj účet častejšie?
 
V štúdii autori zistili, že vzťah medzi vnímaným pokrokom a frekvenciou, s akou účastníci kontrolovali zostatok na účte závisí od typu cieľa, na ktorý sa sústredili a od toho čo považovali za dôležité (P.I.CHANG, Betty, et al, 2017). Ľudia, ktorí sa zameriavajú na cieľ, takpovediac „pre radosť“, monitorovali svoj účet viac keď ich pokrok bol pozitívny. Keď si vedú dobre uspokojuje to ich túžbu po sebarealizácii (P.I.CHANG, Betty, et al, 2017), a preto radi a častejšie sledujú svoj účet. „Kochajú sa“ svojím úspechom. Higgins (1998) tvrdil, že ciele zamerané na „potešenie“ sú spojené v motiváciou cítiť sa spokojný sám so sebou a zvyšovaním si sebavedomia. 
 
Higgins (1998) tiež zistili, že ľudia s cieľom zameraným na prevenciu sú citlivejší na straty, a naopak ľudia zameraný na potešenie sú citlivejší na zisky.
 
Zistenia autorov štúdie ukázali, že naše financie si kontrolujeme častejšie vtedy, keď bilancia na účte sa buď blíži k tomu čo chceme dosiahnuť alebo k tomu čomu sa chceme vyhnúť (P.I.CHANG, Betty, et al, 2017). Ak sa snažíme vyhnúť negatívnej finančnej situácii, tak pri zistení, že náš plán šetrenia nám nevychádza sa budeme viac snažiť dostať sa na požadovanú sumu. A teda aj častejšie kontrolovať svoj stav účtu. 
 
Vo všeobecnosti ale zistili, odhliadnuc od typu cieľa, že celkovo ľudia monitorujú svoje účty viac vtedy, keď sa im veľmi nedarí dosiahnuť ich cieľ. Vysvetlili to tak, že ľudia zvyšujú svoje úsilie vtedy, keď ich momentálny finančný stav je horší ako očakávaný. Monitorovanie financií v prípade nedostatku teda môže slúžiť aj ako motivácia, prípadne ako prostriedok na regulácie činností smerom k požadovanému cieľu. 
 
A kedy kontrolujete svoje financie vy? Ja zapadám pod väčšinu a častejšie kontrolujem financie, keď viem, že sa mi až tak veľmi nedarí dosiahnuť cieľ. Slúži mi to na reguláciu moju finančného správania, a tak buď menej míňam alebo sa snažím zarábať viac (ak sa dá 😊).
 
Linda Pejková

Referencie

P.I.CHANG, Betty, Thomas L. WEBB, Yael BERN a James P. REYNOLDS. Monitoring personal finances: Evidence that goal progress and regulatory focus influence when people check their balance. Journal of Economic Psychology. 2017, (62), 33-49.

HIGGINS, E. T. (1998). Promotion and prevention: Regulatory focus as a motivational principle. Advances in Experimental Social Psychology, (30), 1–46.

Obrázok stiahnutý z: https://www.nerdwallet.com/blog/banking/savings-accounts-basics/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...