Preskočiť na hlavný obsah

AKO ČASTO KONTROLUJEME SVOJE FINANCIE?

 
Prestavte si situáciu kedy ste si na niečo konkrétne šetrili peniaze. Alebo to možno práve teraz robíte. Blíži sa leto a veľa z nás si šetrí peniaze na dovolenky, výlety alebo festivaly. Alebo len šetríme do rezervy, na „horšie časy“. 
 
Keď si šetríme, vždy si nastavíme konkrétny finančný cieľ, ktorý sa následné snažíme dodržiavať. No ako si tieto ciele nastavujeme? Môžeme mať pozitívny cieľ, ako napríklad šetrenie si na dovolenku alebo cieľ vyhnúť sa negatívnej situácii, ako napríklad zadlžiť sa. Čiže máme buď cieľ zameraný na potešenie alebo na prevenciu. 
 
Všimli ste si ale niekedy kedy kontrolujete svoj účet častejšie?
 
V štúdii autori zistili, že vzťah medzi vnímaným pokrokom a frekvenciou, s akou účastníci kontrolovali zostatok na účte závisí od typu cieľa, na ktorý sa sústredili a od toho čo považovali za dôležité (P.I.CHANG, Betty, et al, 2017). Ľudia, ktorí sa zameriavajú na cieľ, takpovediac „pre radosť“, monitorovali svoj účet viac keď ich pokrok bol pozitívny. Keď si vedú dobre uspokojuje to ich túžbu po sebarealizácii (P.I.CHANG, Betty, et al, 2017), a preto radi a častejšie sledujú svoj účet. „Kochajú sa“ svojím úspechom. Higgins (1998) tvrdil, že ciele zamerané na „potešenie“ sú spojené v motiváciou cítiť sa spokojný sám so sebou a zvyšovaním si sebavedomia. 
 
Higgins (1998) tiež zistili, že ľudia s cieľom zameraným na prevenciu sú citlivejší na straty, a naopak ľudia zameraný na potešenie sú citlivejší na zisky.
 
Zistenia autorov štúdie ukázali, že naše financie si kontrolujeme častejšie vtedy, keď bilancia na účte sa buď blíži k tomu čo chceme dosiahnuť alebo k tomu čomu sa chceme vyhnúť (P.I.CHANG, Betty, et al, 2017). Ak sa snažíme vyhnúť negatívnej finančnej situácii, tak pri zistení, že náš plán šetrenia nám nevychádza sa budeme viac snažiť dostať sa na požadovanú sumu. A teda aj častejšie kontrolovať svoj stav účtu. 
 
Vo všeobecnosti ale zistili, odhliadnuc od typu cieľa, že celkovo ľudia monitorujú svoje účty viac vtedy, keď sa im veľmi nedarí dosiahnuť ich cieľ. Vysvetlili to tak, že ľudia zvyšujú svoje úsilie vtedy, keď ich momentálny finančný stav je horší ako očakávaný. Monitorovanie financií v prípade nedostatku teda môže slúžiť aj ako motivácia, prípadne ako prostriedok na regulácie činností smerom k požadovanému cieľu. 
 
A kedy kontrolujete svoje financie vy? Ja zapadám pod väčšinu a častejšie kontrolujem financie, keď viem, že sa mi až tak veľmi nedarí dosiahnuť cieľ. Slúži mi to na reguláciu moju finančného správania, a tak buď menej míňam alebo sa snažím zarábať viac (ak sa dá 😊).
 
Linda Pejková

Referencie

P.I.CHANG, Betty, Thomas L. WEBB, Yael BERN a James P. REYNOLDS. Monitoring personal finances: Evidence that goal progress and regulatory focus influence when people check their balance. Journal of Economic Psychology. 2017, (62), 33-49.

HIGGINS, E. T. (1998). Promotion and prevention: Regulatory focus as a motivational principle. Advances in Experimental Social Psychology, (30), 1–46.

Obrázok stiahnutý z: https://www.nerdwallet.com/blog/banking/savings-accounts-basics/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...