Preskočiť na hlavný obsah

AKO ČASTO KONTROLUJEME SVOJE FINANCIE?

 
Prestavte si situáciu kedy ste si na niečo konkrétne šetrili peniaze. Alebo to možno práve teraz robíte. Blíži sa leto a veľa z nás si šetrí peniaze na dovolenky, výlety alebo festivaly. Alebo len šetríme do rezervy, na „horšie časy“. 
 
Keď si šetríme, vždy si nastavíme konkrétny finančný cieľ, ktorý sa následné snažíme dodržiavať. No ako si tieto ciele nastavujeme? Môžeme mať pozitívny cieľ, ako napríklad šetrenie si na dovolenku alebo cieľ vyhnúť sa negatívnej situácii, ako napríklad zadlžiť sa. Čiže máme buď cieľ zameraný na potešenie alebo na prevenciu. 
 
Všimli ste si ale niekedy kedy kontrolujete svoj účet častejšie?
 
V štúdii autori zistili, že vzťah medzi vnímaným pokrokom a frekvenciou, s akou účastníci kontrolovali zostatok na účte závisí od typu cieľa, na ktorý sa sústredili a od toho čo považovali za dôležité (P.I.CHANG, Betty, et al, 2017). Ľudia, ktorí sa zameriavajú na cieľ, takpovediac „pre radosť“, monitorovali svoj účet viac keď ich pokrok bol pozitívny. Keď si vedú dobre uspokojuje to ich túžbu po sebarealizácii (P.I.CHANG, Betty, et al, 2017), a preto radi a častejšie sledujú svoj účet. „Kochajú sa“ svojím úspechom. Higgins (1998) tvrdil, že ciele zamerané na „potešenie“ sú spojené v motiváciou cítiť sa spokojný sám so sebou a zvyšovaním si sebavedomia. 
 
Higgins (1998) tiež zistili, že ľudia s cieľom zameraným na prevenciu sú citlivejší na straty, a naopak ľudia zameraný na potešenie sú citlivejší na zisky.
 
Zistenia autorov štúdie ukázali, že naše financie si kontrolujeme častejšie vtedy, keď bilancia na účte sa buď blíži k tomu čo chceme dosiahnuť alebo k tomu čomu sa chceme vyhnúť (P.I.CHANG, Betty, et al, 2017). Ak sa snažíme vyhnúť negatívnej finančnej situácii, tak pri zistení, že náš plán šetrenia nám nevychádza sa budeme viac snažiť dostať sa na požadovanú sumu. A teda aj častejšie kontrolovať svoj stav účtu. 
 
Vo všeobecnosti ale zistili, odhliadnuc od typu cieľa, že celkovo ľudia monitorujú svoje účty viac vtedy, keď sa im veľmi nedarí dosiahnuť ich cieľ. Vysvetlili to tak, že ľudia zvyšujú svoje úsilie vtedy, keď ich momentálny finančný stav je horší ako očakávaný. Monitorovanie financií v prípade nedostatku teda môže slúžiť aj ako motivácia, prípadne ako prostriedok na regulácie činností smerom k požadovanému cieľu. 
 
A kedy kontrolujete svoje financie vy? Ja zapadám pod väčšinu a častejšie kontrolujem financie, keď viem, že sa mi až tak veľmi nedarí dosiahnuť cieľ. Slúži mi to na reguláciu moju finančného správania, a tak buď menej míňam alebo sa snažím zarábať viac (ak sa dá 😊).
 
Linda Pejková

Referencie

P.I.CHANG, Betty, Thomas L. WEBB, Yael BERN a James P. REYNOLDS. Monitoring personal finances: Evidence that goal progress and regulatory focus influence when people check their balance. Journal of Economic Psychology. 2017, (62), 33-49.

HIGGINS, E. T. (1998). Promotion and prevention: Regulatory focus as a motivational principle. Advances in Experimental Social Psychology, (30), 1–46.

Obrázok stiahnutý z: https://www.nerdwallet.com/blog/banking/savings-accounts-basics/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Byť pánom sám sebe!

Sú podnikatelia a samostatne zárobkové osoby spokojnejší s prácou a so svojím životom? Odpovede na tieto otázky zisťovali vedci z Holandska a popísali to v štúdii s názvom „Self-employment and satisfaction with life, work, and leisure“. Väčšina ľudí tuží byť pánom sám sebe a nebyť závislým na platenom mieste a pracovať pre niekoho iného. Nie je to tak u každého a vždy, ale mnoho z nás by si svoj život tak predstavovalo. Mať vlastný biznis, veľa peňazí a kopec voľného času pre milujúcu rodinu, a zábavu.   Pravidlom však je, žiaľ, že nemôžeme   mať všetko. Zakladanie vlastného podniku si vyžaduje veľa času, energie a úsilia na zabránenie možnej hrozby neúspechu ešte niekoľko rokov (Zwan P., Hessels J., Rietveld C. A., 2018). Toto je dôvodom, prečo sú podnikatelia síce spokojní so svojou prácou, ale naopak nie sú spokojní so svojím voľným časom. Podnikatelia zápasia s hľadaním rovnováhy medzi prá...

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...

Sú rodičia vždy tým správnym motivátorom?

Každý z nás je do určitej miery súťaživý. Súťaživosť je dôležitá vlastnosť, vďaka ktorej dosahujeme naše ciele. Len málokto má rád prehru a preto sa súťaživosť prejavuje  už od útleho detstva. Dospelý človek vo väčšine prípadov súťaží o prestíž, moc alebo peniaze. Čo však motivuje k výkonu malé dieťa? V pomerne novej nemeckej štúdii sa uvádza, že sú to práve rodičia a ich ambície vychovať úspešného kariéristu, ktoré motivujú dieťa k súťaženiu a k potrebe niečo dosiahnuť. Asi mi dáte za pravdu, keď poviem, že takmer každý rodič považuje toho svojho potomka za najšikovnejšieho na svete. Dieťa však môže byť aj výkonnostne slabšie, no premotivovaným rodičom to radšej nehovorte. A práve na tie „slabšie kusy“ sa vo svojom výskume zamerali Khadjavi a Nicklish (2018). Možno si poviete, že takýto drobček nebude nič riskovať a do súťaže sa nezapojí. Opak je však pravdou a ukázalo sa, že rodičovské ambície sú tak silnou motiváci...