Preskočiť na hlavný obsah

AKO ČASTO KONTROLUJEME SVOJE FINANCIE?

 
Prestavte si situáciu kedy ste si na niečo konkrétne šetrili peniaze. Alebo to možno práve teraz robíte. Blíži sa leto a veľa z nás si šetrí peniaze na dovolenky, výlety alebo festivaly. Alebo len šetríme do rezervy, na „horšie časy“. 
 
Keď si šetríme, vždy si nastavíme konkrétny finančný cieľ, ktorý sa následné snažíme dodržiavať. No ako si tieto ciele nastavujeme? Môžeme mať pozitívny cieľ, ako napríklad šetrenie si na dovolenku alebo cieľ vyhnúť sa negatívnej situácii, ako napríklad zadlžiť sa. Čiže máme buď cieľ zameraný na potešenie alebo na prevenciu. 
 
Všimli ste si ale niekedy kedy kontrolujete svoj účet častejšie?
 
V štúdii autori zistili, že vzťah medzi vnímaným pokrokom a frekvenciou, s akou účastníci kontrolovali zostatok na účte závisí od typu cieľa, na ktorý sa sústredili a od toho čo považovali za dôležité (P.I.CHANG, Betty, et al, 2017). Ľudia, ktorí sa zameriavajú na cieľ, takpovediac „pre radosť“, monitorovali svoj účet viac keď ich pokrok bol pozitívny. Keď si vedú dobre uspokojuje to ich túžbu po sebarealizácii (P.I.CHANG, Betty, et al, 2017), a preto radi a častejšie sledujú svoj účet. „Kochajú sa“ svojím úspechom. Higgins (1998) tvrdil, že ciele zamerané na „potešenie“ sú spojené v motiváciou cítiť sa spokojný sám so sebou a zvyšovaním si sebavedomia. 
 
Higgins (1998) tiež zistili, že ľudia s cieľom zameraným na prevenciu sú citlivejší na straty, a naopak ľudia zameraný na potešenie sú citlivejší na zisky.
 
Zistenia autorov štúdie ukázali, že naše financie si kontrolujeme častejšie vtedy, keď bilancia na účte sa buď blíži k tomu čo chceme dosiahnuť alebo k tomu čomu sa chceme vyhnúť (P.I.CHANG, Betty, et al, 2017). Ak sa snažíme vyhnúť negatívnej finančnej situácii, tak pri zistení, že náš plán šetrenia nám nevychádza sa budeme viac snažiť dostať sa na požadovanú sumu. A teda aj častejšie kontrolovať svoj stav účtu. 
 
Vo všeobecnosti ale zistili, odhliadnuc od typu cieľa, že celkovo ľudia monitorujú svoje účty viac vtedy, keď sa im veľmi nedarí dosiahnuť ich cieľ. Vysvetlili to tak, že ľudia zvyšujú svoje úsilie vtedy, keď ich momentálny finančný stav je horší ako očakávaný. Monitorovanie financií v prípade nedostatku teda môže slúžiť aj ako motivácia, prípadne ako prostriedok na regulácie činností smerom k požadovanému cieľu. 
 
A kedy kontrolujete svoje financie vy? Ja zapadám pod väčšinu a častejšie kontrolujem financie, keď viem, že sa mi až tak veľmi nedarí dosiahnuť cieľ. Slúži mi to na reguláciu moju finančného správania, a tak buď menej míňam alebo sa snažím zarábať viac (ak sa dá 😊).
 
Linda Pejková

Referencie

P.I.CHANG, Betty, Thomas L. WEBB, Yael BERN a James P. REYNOLDS. Monitoring personal finances: Evidence that goal progress and regulatory focus influence when people check their balance. Journal of Economic Psychology. 2017, (62), 33-49.

HIGGINS, E. T. (1998). Promotion and prevention: Regulatory focus as a motivational principle. Advances in Experimental Social Psychology, (30), 1–46.

Obrázok stiahnutý z: https://www.nerdwallet.com/blog/banking/savings-accounts-basics/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...