Preskočiť na hlavný obsah

AKO LAICI VNÍMAJÚ KRÍZU?

Finančná kríza má veľký dopad na svet ekonomiky. Vedci sa od 2008 začali zaoberať aj jej dopadom na psychiku a tým, ako bežní ľudia vnímajú krízu. Koho z krízy teda viníme?

Hrdinovia krízy sme my

V štúdií od Leisera sa zaoberali vnímaním príčin krízy u laikov z rôznych krajín sveta. Dotazník použili v 7 krajinách (USA, Francúzsko, Nemecko, Izrael, Rusko, Turecko, Hong Kong). Výsledky spracovali pomocou klastrovej analýzy a objavili dve skupiny ľudí. Vytvorili dva profily – Individuálny a Liberálny. Individuálny profil zahrňuje respondentov, ktorí majú tendenciu pripisovať zodpovednosť za krízu morálnemu, kognitívnemu a charakterovému zlyhaniu jednotlivcov. Respondenti spadajúci do Liberálneho profilu majú tendenciu veriť v demokraciu, podnikanie a voľný trh a za príčinu krízy považujú systémové zlyhanie. „Liberáli“ žili prevažne v západných krajinách, mali ekonomické vzdelanie a boli takmer nedotknutí krízou. Naopak ľudia žijúci mimo západných krajín, bez ekonomického vzdelania patrili prevažne do individuálneho profilu.
Pomocou výsledkov z iného medzinárodného projektu, zameraného na hodnoty ľudí vo svete zistili, že v Turecku a Rusku je vysoká úroveň nedôvery a tiež sklon ku konšpiráciám. Túto mieru nedôvery majú aj krajiny bývalého sovietskeho zväzu. Poukázali tým na to, že nedôvera má výrazný vplyv na vnímanie krízy. Napriek tomu, že Hong Kong nepatrí medzi západné krajiny, jeho výsledky boli porovnateľné s výsledkami v USA alebo v Nemecku.

Savadoriho štúdia sa venovala porovnaniu Talianov a Švajčiarov vo vnímaní dôsledkov krízy. Použili sériu konkrétnych príkladov udalostí, ktoré predstavovali abstraktné ukazovatele ako relevantné príznaky krízy. Kým Taliani považovali za hlavný znak krízy infláciu a rast cien, Švajčiari uvádzali bankrot. Spoločne však uviedli nárast nezamestnanosti.
Štúdie ukázali, že nedobrovoľná nezamestnanosť má vplyv na zdravie človeka. Zatiaľ sa nepodarilo jednoznačne preukázať súvislosť medzi krízou a zvyšovaním chorobnosti. Hrozba straty zamestnania spôsobuje zníženie spotreby v domácnosti a nahradenie tovarov lacnejšími, menej výživnými potravinami. Mnoho ľudí po strate zamestnania siahne po alkohole. Tým sa môže zhoršovať ich fyzické aj psychické zdravie.

A čaká nás teda ďalšia kríza? K téme ďalšej finančnej krízy sa vyjadrilo už mnoho ekonomicky znalých ľudí ako napríklad Warren Buffett aj Bill Gates. Kedy však táto kríza nastane a v akom veľkom rozsahu, to zatiaľ vieme len odhadnúť.

Lucia Majerová

Referencie

Leiser D., Benita R., - Differing conceptions of the causes of the economic crisis: Effects of culture, economic training, and personal impact.

Savadori L., Nicotra E., Rumiati, R., - Mental representation of economic crisis in Italian and Swiss samples.

Catalano R., - Health, Medical Care, and Economic Crisis.

Obrázok stiahnutý z: https://sk.pinterest.com/pin/377598749991878276/?lp=true

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...