Finančná kríza má veľký dopad na svet ekonomiky. Vedci sa od 2008 začali zaoberať aj jej dopadom na psychiku a tým, ako bežní ľudia vnímajú krízu. Koho z krízy teda viníme?
V štúdií od Leisera sa zaoberali vnímaním príčin krízy u laikov z rôznych krajín sveta. Dotazník použili v 7 krajinách (USA, Francúzsko, Nemecko, Izrael, Rusko, Turecko, Hong Kong). Výsledky spracovali pomocou klastrovej analýzy a objavili dve skupiny ľudí. Vytvorili dva profily – Individuálny a Liberálny. Individuálny profil zahrňuje respondentov, ktorí majú tendenciu pripisovať zodpovednosť za krízu morálnemu, kognitívnemu a charakterovému zlyhaniu jednotlivcov. Respondenti spadajúci do Liberálneho profilu majú tendenciu veriť v demokraciu, podnikanie a voľný trh a za príčinu krízy považujú systémové zlyhanie. „Liberáli“ žili prevažne v západných krajinách, mali ekonomické vzdelanie a boli takmer nedotknutí krízou. Naopak ľudia žijúci mimo západných krajín, bez ekonomického vzdelania patrili prevažne do individuálneho profilu.
Pomocou výsledkov z iného medzinárodného projektu, zameraného na hodnoty ľudí vo svete zistili, že v Turecku a Rusku je vysoká úroveň nedôvery a tiež sklon ku konšpiráciám. Túto mieru nedôvery majú aj krajiny bývalého sovietskeho zväzu. Poukázali tým na to, že nedôvera má výrazný vplyv na vnímanie krízy. Napriek tomu, že Hong Kong nepatrí medzi západné krajiny, jeho výsledky boli porovnateľné s výsledkami v USA alebo v Nemecku.
Savadoriho štúdia sa venovala porovnaniu Talianov a Švajčiarov vo vnímaní dôsledkov krízy. Použili sériu konkrétnych príkladov udalostí, ktoré predstavovali abstraktné ukazovatele ako relevantné príznaky krízy. Kým Taliani považovali za hlavný znak krízy infláciu a rast cien, Švajčiari uvádzali bankrot. Spoločne však uviedli nárast nezamestnanosti.
Štúdie ukázali, že nedobrovoľná nezamestnanosť má vplyv na zdravie človeka. Zatiaľ sa nepodarilo jednoznačne preukázať súvislosť medzi krízou a zvyšovaním chorobnosti. Hrozba straty zamestnania spôsobuje zníženie spotreby v domácnosti a nahradenie tovarov lacnejšími, menej výživnými potravinami. Mnoho ľudí po strate zamestnania siahne po alkohole. Tým sa môže zhoršovať ich fyzické aj psychické zdravie.
A čaká nás teda ďalšia kríza? K téme ďalšej finančnej krízy sa vyjadrilo už mnoho ekonomicky znalých ľudí ako napríklad Warren Buffett aj Bill Gates. Kedy však táto kríza nastane a v akom veľkom rozsahu, to zatiaľ vieme len odhadnúť.
Referencie
Leiser D., Benita R., - Differing conceptions of the causes of the economic crisis: Effects of culture, economic training, and personal impact.
Savadori L., Nicotra E., Rumiati, R., - Mental representation of economic crisis in Italian and Swiss samples.
Catalano R., - Health, Medical Care, and Economic Crisis.
Obrázok stiahnutý z: https://sk.pinterest.com/pin/377598749991878276/?lp=true
Hrdinovia krízy sme my
V štúdií od Leisera sa zaoberali vnímaním príčin krízy u laikov z rôznych krajín sveta. Dotazník použili v 7 krajinách (USA, Francúzsko, Nemecko, Izrael, Rusko, Turecko, Hong Kong). Výsledky spracovali pomocou klastrovej analýzy a objavili dve skupiny ľudí. Vytvorili dva profily – Individuálny a Liberálny. Individuálny profil zahrňuje respondentov, ktorí majú tendenciu pripisovať zodpovednosť za krízu morálnemu, kognitívnemu a charakterovému zlyhaniu jednotlivcov. Respondenti spadajúci do Liberálneho profilu majú tendenciu veriť v demokraciu, podnikanie a voľný trh a za príčinu krízy považujú systémové zlyhanie. „Liberáli“ žili prevažne v západných krajinách, mali ekonomické vzdelanie a boli takmer nedotknutí krízou. Naopak ľudia žijúci mimo západných krajín, bez ekonomického vzdelania patrili prevažne do individuálneho profilu.
Pomocou výsledkov z iného medzinárodného projektu, zameraného na hodnoty ľudí vo svete zistili, že v Turecku a Rusku je vysoká úroveň nedôvery a tiež sklon ku konšpiráciám. Túto mieru nedôvery majú aj krajiny bývalého sovietskeho zväzu. Poukázali tým na to, že nedôvera má výrazný vplyv na vnímanie krízy. Napriek tomu, že Hong Kong nepatrí medzi západné krajiny, jeho výsledky boli porovnateľné s výsledkami v USA alebo v Nemecku.
Savadoriho štúdia sa venovala porovnaniu Talianov a Švajčiarov vo vnímaní dôsledkov krízy. Použili sériu konkrétnych príkladov udalostí, ktoré predstavovali abstraktné ukazovatele ako relevantné príznaky krízy. Kým Taliani považovali za hlavný znak krízy infláciu a rast cien, Švajčiari uvádzali bankrot. Spoločne však uviedli nárast nezamestnanosti.
Štúdie ukázali, že nedobrovoľná nezamestnanosť má vplyv na zdravie človeka. Zatiaľ sa nepodarilo jednoznačne preukázať súvislosť medzi krízou a zvyšovaním chorobnosti. Hrozba straty zamestnania spôsobuje zníženie spotreby v domácnosti a nahradenie tovarov lacnejšími, menej výživnými potravinami. Mnoho ľudí po strate zamestnania siahne po alkohole. Tým sa môže zhoršovať ich fyzické aj psychické zdravie.
A čaká nás teda ďalšia kríza? K téme ďalšej finančnej krízy sa vyjadrilo už mnoho ekonomicky znalých ľudí ako napríklad Warren Buffett aj Bill Gates. Kedy však táto kríza nastane a v akom veľkom rozsahu, to zatiaľ vieme len odhadnúť.
Lucia Majerová
Referencie
Leiser D., Benita R., - Differing conceptions of the causes of the economic crisis: Effects of culture, economic training, and personal impact.
Savadori L., Nicotra E., Rumiati, R., - Mental representation of economic crisis in Italian and Swiss samples.
Catalano R., - Health, Medical Care, and Economic Crisis.
Obrázok stiahnutý z: https://sk.pinterest.com/pin/377598749991878276/?lp=true
Komentáre
Zverejnenie komentára