Preskočiť na hlavný obsah

DVE CENY NA JEDNOM VÝROBKU


Existuje niečo čo sa volá „výrobcom odporúčaná maloobchodná cena“. Čiže suma, za akú výrobca odporúča predávať produkt. Obchodník ju ale nemusí vždy použiť, môže si zvoliť vyššiu aj nižšiu sumu. No čo sa stane, keď ju navýši? Ak zákazník vidí, že na cenovke sú dve sumy, jedna pôvodná od výrobcu a ďalšia suma od obchodníka, ktorá hovorí, že produkt je drahší, nemusí to mať na neho dobrý vplyv. Fabrizi (2016) skúma tento pohľad na základe prospektovej teórie od Kahnemana a Tverského, ktorá hovorí o tom, že ľudia si na základe skúseností vytvoria referenčný bod, s ktorým následne porovnávajú ďalšie skúsenosti a podľa toho sa rozhodujú. Fabrizi (2016) zohľadňujúc dve základné vlastnosti zákazníka: averziu voči strate a tendenciu k dobrej kúpe, zisťuje, že na to, aby bol zákazník spokojný, musí byť predajná cena rovnaká alebo nižšia ako cena odporúčaná výrobcom. 

Bayer (2013) skúma podobný princíp, no používa výraz, ktorý každý z nás dôverne pozná: Zľavy. Ak zákazník vidí, že produkt, ktorý chce kúpiť bol pôvodne za nejakú „horibilnú“ sumu, za ktorú by ho nikdy nekúpil, no teraz je v zľave za dobrú cenu, bude to pôsobiť na jeho tendenciu k výhodnej kúpe. Potenciálny zákazník bude predpokladať, že táto suma je tá najnižšia možná, pravdepodobne produkt kúpi a ešte sa bude cítiť ziskovo. 

Problém ale môže nastať, ak sa predajca rozhodne využiť túto teóriu vo svoj prospech a nič netušiacich zákazníkov nachytať. Zachar (2016) uvádza príklady, kedy na slovenských e-shopoch, ako napríklad Alza alebo Datart, boli počas vianočných výpredajov uvedené zľavy, ktoré neboli reálne. Tvrdí, že obchody nás klamú umelo nafúknutými cenami, ktoré následne zrazia a tvrdia, že tovar je po zľave, čo nás má nalákať ho kúpiť. 

Treba si preto dať veľký pozor. Nenakupujte ovplyvnený emóciami, radšej si to dobre premyslite, využite internetové porovnávače cien, hľadajte a overujte si či je podobná suma aj u iných predajcov a hlavne nakupujte s rozumom a zodpovedne.

Zuzana Hudecová

Referencie

Bayer, R. C., & Ke, C. (2016). Discounts and consumer search behavior: The role of framing. Journal of Economic Psychology(39), 215-224.

Fabrizi, S., Lippert, S., Puppe, C., & Rosenkranz, S. (2016). Manufacturer suggested retail prices, loss aversion and competition. Journal of Economic Psychology(53), 141-153.

Zachar, L. (28. 12 2016). Nekalá taktika najväčších e-shopov pred a po Vianociach? Takto nachytávajú nič netušiacich ľudí! Cit. 1. 5 2018. Dostupné na Internete: Android Portal: https://androidportal.zoznam.sk/2016/12/taktika-eshopov-pred-po-vianociach-nachytavaju-ludi/

Obrázok voľne dostupný na: https://cpmexpertus.es/interes-consumidor-en-promociones/

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. Ak ste otvorení skúsenostiam, láka vás napr. umenie,

Hovoria činy hlasnejšie ako slová?

Hovoria č iny hlasnejšie ako slová? „Činy hovoria hlasnejšie ako slová.“ Na prvý pohľad to môže byť mätúce, pretože skutky nemôžu skutočne hovoriť. Akcie nemajú ústa, preto nemôžu nič povedať. Čo to vlastne znamená? V tomto výraze sú činy dôležitejšie ako slová. Alebo skôr to, čo niekto robí, má väčšiu hodnotu ako to, čo niekto hovorí. Veľakrát v jeden deň sme konfrontovaní s výberom, križovatkou, to zahŕňa náš rodinný život, vzťahy, prácu, dopravnú situáciu a všetko medzi tým. Často vieme, čo je potrebné urobiť, ale napriek tomu sa často rozhodneme urobiť druhú vec a dať ostatným svoje vlastné. A nie sme ani deti, sme dospelí, ktorí by mali vedieť, čo je správne robiť. Je smutné, že dnešný svet je posiaty ľuďmi, ktorí hovoria, že niečo urobia a potom sa rozhodnú urobiť čo chcú. Hovoria tak sväto, kritizujú ostatných za to, že „nie sú tak dobrý ako sú“, a napriek tomu robia veci často inak. Činy zobrazujú charakter a osobnosť osoby. To, čo niekto robí a ako sa v tejt

ZA PENIAZE SI LÁSKU NEKÚPIŠ, ALEBO MOŽNO AJ ÁNO?

Staré známe porekadlo, ale je to skutočne tak? Sú peniaze naozaj to, čo určuje našu hodnotu? Ako sami pristupujeme k sebe alebo k ostatným ľuďom? Skús sa zamyslieť sám nad tým, aké sú tvoje ciele a ašpirácie. Asi sa zhodneme na tom, že by si chcel mať niekde v blízkej budúcnosti dobre platenú prácu, byt, auto alebo nepozerať v obchode na cenovky. Viem, zniem ako Renton z Trainspottingu.     Ale reálne, keď si v duchu predstavíš boháča, tak aké charakteristické črty mu najčastejšie pripíšeš? Samozrejme veľa peňazí nie je vlastnosť, ani jachta, ani manželka, ani milenka, ani milenkina milenka.   Ak si ho predstavíš ako osobu, ktorá je sebavedomá/ľúbivá, (možno) vzdelaná s vecami pod kontrolou. (Inak povedané multitalentovaný čávo, alebo pre gender korektnosť multitalentovaná čaja.) Tak si tipol správne, presne toto sú atribúty „bohatšej“ časti našej populácie podľa De Arauja a Lagosa (2012). Boli skôr lóve alebo to, že sa ľúbime (možno takí, akí sme)? Nad niečím podobným
Čo nás vedie k daňovej poslušnosti alebo naopak k obchádzaniu daní? Stredobodom teórií sústrediacich sa na daňové chovanie boli vždy prípady daňových únikov. Vo všeobecnosti ľudia majú tendenciu nepúšťať majetok z rúk, a nie je to inak ani v prípade daní. Ak bola možnosť sa vyhnúť sa daniam, tak ju ľudia začali hľadať, tak vlády museli stanoviť rôzne opatrenia aby zabránili daňovým únikom. Podľa P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) medzi najčastejšie snahy každej vlády patria zvyšovanie rizika odhaľovania daňových únikov a sprísňovanie trestov za neposlušnosť. Je dôležitý vzťah občanov s vládou, ak vláde ľudia dôverujú tak to má pozitívny vplyv na daňovú poslušnosť. Vo výskume vo USA P. JIMENEZ a G.S. IYERA (2016) zistili že sociálne normy majú veľký vplyv na personálne normy občanov. Pojem personálna norma značí morálny kódex a očakávania človeka a práve personálne normy poukazujú koreláciu s dôverou ku vláde, teda to znamená že zmenou sociálnych noriem, sa dajú ovplyvniť perso

Najprv práca, potom pláca?

Už ste niekedy dostali návrh, aby ste vyvinuli auto, ktoré bude šoférovať samo? Nie, nemyslím to nezničiteľné a hovoriace auto z osemdesiatych rokov, ktoré každý pozná pod menom KITT. V roku 2004 vyhlásila agentúra DARPA súťaž a ponúkla 1 milión dolárov tomu, kto zostrojí samoriadiace auto. Podmienkou bolo, aby dokázalo prejsť cez Mohavskú púšť viac ako 200 kilometrov. Táto súťaž je jedna z mnohých príkladov tkzv. ceny za inováciu. Sú to jednoducho výzvy, ktoré stanovujú nejaký cieľ a za splnenie cieľa ponúkajú finančnú odmenu. Avšak môže sa stať, že inovátor dokončí projekt, ale odmenu za to nedostane. Objavuje sa tu problém so záväzkom . Kým inovátor dokončí projekt, social planner (v ekonómii človek, ktorý má rozhodovaciu právomoc) môže finančné prostriedky, ktoré mali patriť jemu, presunúť na alternatívne projekty. Najznámejší príklad, ktorý opisuje tento problém so záväzkom, je príbeh hodinára Johna Harrisona. Britská vláda vypísala odmenu dvadsaťtisíc libier tomu