Preskočiť na hlavný obsah

DVE CENY NA JEDNOM VÝROBKU


Existuje niečo čo sa volá „výrobcom odporúčaná maloobchodná cena“. Čiže suma, za akú výrobca odporúča predávať produkt. Obchodník ju ale nemusí vždy použiť, môže si zvoliť vyššiu aj nižšiu sumu. No čo sa stane, keď ju navýši? Ak zákazník vidí, že na cenovke sú dve sumy, jedna pôvodná od výrobcu a ďalšia suma od obchodníka, ktorá hovorí, že produkt je drahší, nemusí to mať na neho dobrý vplyv. Fabrizi (2016) skúma tento pohľad na základe prospektovej teórie od Kahnemana a Tverského, ktorá hovorí o tom, že ľudia si na základe skúseností vytvoria referenčný bod, s ktorým následne porovnávajú ďalšie skúsenosti a podľa toho sa rozhodujú. Fabrizi (2016) zohľadňujúc dve základné vlastnosti zákazníka: averziu voči strate a tendenciu k dobrej kúpe, zisťuje, že na to, aby bol zákazník spokojný, musí byť predajná cena rovnaká alebo nižšia ako cena odporúčaná výrobcom. 

Bayer (2013) skúma podobný princíp, no používa výraz, ktorý každý z nás dôverne pozná: Zľavy. Ak zákazník vidí, že produkt, ktorý chce kúpiť bol pôvodne za nejakú „horibilnú“ sumu, za ktorú by ho nikdy nekúpil, no teraz je v zľave za dobrú cenu, bude to pôsobiť na jeho tendenciu k výhodnej kúpe. Potenciálny zákazník bude predpokladať, že táto suma je tá najnižšia možná, pravdepodobne produkt kúpi a ešte sa bude cítiť ziskovo. 

Problém ale môže nastať, ak sa predajca rozhodne využiť túto teóriu vo svoj prospech a nič netušiacich zákazníkov nachytať. Zachar (2016) uvádza príklady, kedy na slovenských e-shopoch, ako napríklad Alza alebo Datart, boli počas vianočných výpredajov uvedené zľavy, ktoré neboli reálne. Tvrdí, že obchody nás klamú umelo nafúknutými cenami, ktoré následne zrazia a tvrdia, že tovar je po zľave, čo nás má nalákať ho kúpiť. 

Treba si preto dať veľký pozor. Nenakupujte ovplyvnený emóciami, radšej si to dobre premyslite, využite internetové porovnávače cien, hľadajte a overujte si či je podobná suma aj u iných predajcov a hlavne nakupujte s rozumom a zodpovedne.

Zuzana Hudecová

Referencie

Bayer, R. C., & Ke, C. (2016). Discounts and consumer search behavior: The role of framing. Journal of Economic Psychology(39), 215-224.

Fabrizi, S., Lippert, S., Puppe, C., & Rosenkranz, S. (2016). Manufacturer suggested retail prices, loss aversion and competition. Journal of Economic Psychology(53), 141-153.

Zachar, L. (28. 12 2016). Nekalá taktika najväčších e-shopov pred a po Vianociach? Takto nachytávajú nič netušiacich ľudí! Cit. 1. 5 2018. Dostupné na Internete: Android Portal: https://androidportal.zoznam.sk/2016/12/taktika-eshopov-pred-po-vianociach-nachytavaju-ludi/

Obrázok voľne dostupný na: https://cpmexpertus.es/interes-consumidor-en-promociones/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej