Preskočiť na hlavný obsah

DVE CENY NA JEDNOM VÝROBKU


Existuje niečo čo sa volá „výrobcom odporúčaná maloobchodná cena“. Čiže suma, za akú výrobca odporúča predávať produkt. Obchodník ju ale nemusí vždy použiť, môže si zvoliť vyššiu aj nižšiu sumu. No čo sa stane, keď ju navýši? Ak zákazník vidí, že na cenovke sú dve sumy, jedna pôvodná od výrobcu a ďalšia suma od obchodníka, ktorá hovorí, že produkt je drahší, nemusí to mať na neho dobrý vplyv. Fabrizi (2016) skúma tento pohľad na základe prospektovej teórie od Kahnemana a Tverského, ktorá hovorí o tom, že ľudia si na základe skúseností vytvoria referenčný bod, s ktorým následne porovnávajú ďalšie skúsenosti a podľa toho sa rozhodujú. Fabrizi (2016) zohľadňujúc dve základné vlastnosti zákazníka: averziu voči strate a tendenciu k dobrej kúpe, zisťuje, že na to, aby bol zákazník spokojný, musí byť predajná cena rovnaká alebo nižšia ako cena odporúčaná výrobcom. 

Bayer (2013) skúma podobný princíp, no používa výraz, ktorý každý z nás dôverne pozná: Zľavy. Ak zákazník vidí, že produkt, ktorý chce kúpiť bol pôvodne za nejakú „horibilnú“ sumu, za ktorú by ho nikdy nekúpil, no teraz je v zľave za dobrú cenu, bude to pôsobiť na jeho tendenciu k výhodnej kúpe. Potenciálny zákazník bude predpokladať, že táto suma je tá najnižšia možná, pravdepodobne produkt kúpi a ešte sa bude cítiť ziskovo. 

Problém ale môže nastať, ak sa predajca rozhodne využiť túto teóriu vo svoj prospech a nič netušiacich zákazníkov nachytať. Zachar (2016) uvádza príklady, kedy na slovenských e-shopoch, ako napríklad Alza alebo Datart, boli počas vianočných výpredajov uvedené zľavy, ktoré neboli reálne. Tvrdí, že obchody nás klamú umelo nafúknutými cenami, ktoré následne zrazia a tvrdia, že tovar je po zľave, čo nás má nalákať ho kúpiť. 

Treba si preto dať veľký pozor. Nenakupujte ovplyvnený emóciami, radšej si to dobre premyslite, využite internetové porovnávače cien, hľadajte a overujte si či je podobná suma aj u iných predajcov a hlavne nakupujte s rozumom a zodpovedne.

Zuzana Hudecová

Referencie

Bayer, R. C., & Ke, C. (2016). Discounts and consumer search behavior: The role of framing. Journal of Economic Psychology(39), 215-224.

Fabrizi, S., Lippert, S., Puppe, C., & Rosenkranz, S. (2016). Manufacturer suggested retail prices, loss aversion and competition. Journal of Economic Psychology(53), 141-153.

Zachar, L. (28. 12 2016). Nekalá taktika najväčších e-shopov pred a po Vianociach? Takto nachytávajú nič netušiacich ľudí! Cit. 1. 5 2018. Dostupné na Internete: Android Portal: https://androidportal.zoznam.sk/2016/12/taktika-eshopov-pred-po-vianociach-nachytavaju-ludi/

Obrázok voľne dostupný na: https://cpmexpertus.es/interes-consumidor-en-promociones/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej