Preskočiť na hlavný obsah

DVE CENY NA JEDNOM VÝROBKU


Existuje niečo čo sa volá „výrobcom odporúčaná maloobchodná cena“. Čiže suma, za akú výrobca odporúča predávať produkt. Obchodník ju ale nemusí vždy použiť, môže si zvoliť vyššiu aj nižšiu sumu. No čo sa stane, keď ju navýši? Ak zákazník vidí, že na cenovke sú dve sumy, jedna pôvodná od výrobcu a ďalšia suma od obchodníka, ktorá hovorí, že produkt je drahší, nemusí to mať na neho dobrý vplyv. Fabrizi (2016) skúma tento pohľad na základe prospektovej teórie od Kahnemana a Tverského, ktorá hovorí o tom, že ľudia si na základe skúseností vytvoria referenčný bod, s ktorým následne porovnávajú ďalšie skúsenosti a podľa toho sa rozhodujú. Fabrizi (2016) zohľadňujúc dve základné vlastnosti zákazníka: averziu voči strate a tendenciu k dobrej kúpe, zisťuje, že na to, aby bol zákazník spokojný, musí byť predajná cena rovnaká alebo nižšia ako cena odporúčaná výrobcom. 

Bayer (2013) skúma podobný princíp, no používa výraz, ktorý každý z nás dôverne pozná: Zľavy. Ak zákazník vidí, že produkt, ktorý chce kúpiť bol pôvodne za nejakú „horibilnú“ sumu, za ktorú by ho nikdy nekúpil, no teraz je v zľave za dobrú cenu, bude to pôsobiť na jeho tendenciu k výhodnej kúpe. Potenciálny zákazník bude predpokladať, že táto suma je tá najnižšia možná, pravdepodobne produkt kúpi a ešte sa bude cítiť ziskovo. 

Problém ale môže nastať, ak sa predajca rozhodne využiť túto teóriu vo svoj prospech a nič netušiacich zákazníkov nachytať. Zachar (2016) uvádza príklady, kedy na slovenských e-shopoch, ako napríklad Alza alebo Datart, boli počas vianočných výpredajov uvedené zľavy, ktoré neboli reálne. Tvrdí, že obchody nás klamú umelo nafúknutými cenami, ktoré následne zrazia a tvrdia, že tovar je po zľave, čo nás má nalákať ho kúpiť. 

Treba si preto dať veľký pozor. Nenakupujte ovplyvnený emóciami, radšej si to dobre premyslite, využite internetové porovnávače cien, hľadajte a overujte si či je podobná suma aj u iných predajcov a hlavne nakupujte s rozumom a zodpovedne.

Zuzana Hudecová

Referencie

Bayer, R. C., & Ke, C. (2016). Discounts and consumer search behavior: The role of framing. Journal of Economic Psychology(39), 215-224.

Fabrizi, S., Lippert, S., Puppe, C., & Rosenkranz, S. (2016). Manufacturer suggested retail prices, loss aversion and competition. Journal of Economic Psychology(53), 141-153.

Zachar, L. (28. 12 2016). Nekalá taktika najväčších e-shopov pred a po Vianociach? Takto nachytávajú nič netušiacich ľudí! Cit. 1. 5 2018. Dostupné na Internete: Android Portal: https://androidportal.zoznam.sk/2016/12/taktika-eshopov-pred-po-vianociach-nachytavaju-ludi/

Obrázok voľne dostupný na: https://cpmexpertus.es/interes-consumidor-en-promociones/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej