Preskočiť na hlavný obsah

DÁ SA KÚPIŤ ODPUSTENIE?


Asi sa Ťa nemusím pýtať či ťa niekto v živote oklamal, podviedol alebo ti skratka ublížil. Čo musel dotyčný (vinník) urobiť, aby si ťa získal späť? Aby navrátil kvalitu vášho vzťahu? Začínam dosť vážne, ale aj pre Teba to môže byť návod, ako získať osobu, ktorú si sklamal, späť. Veď nikto nie je dokonalý.

Dokonca aj vedci riešili, čo na nahnevaných, dotknutých a urazených ľudí „platí“ (Haesevoets a kol., 2013). Či stačí ospravedlnenie, ktoré nás stojí maximálne kúsok z nášho ega, alebo je to finančná kompenzácia (FK) , ktorá by mohla zachraňovať vzťahy a dokonca má aj tri stupne! Podpriemerná FK (lepšia ako nič, avšak nevyrovná napáchanú škodu), priemerná FK (postačujúca na vyrovnanie škody) a nadpriemerná FK (škoda je nie len zaplatená, dokonca aj úrok je splatený).

Čo myslíš? Efektívnejšia je priemerná, alebo nadpriemerná FK? Neomylní ekonómovia by si povedali, len nech zaplatí za to čo napáchal/a, si obeť, len tým získaš, avšak ak sa bavíme o efektivite na ľudí, ktorí nemyslia len cez čísla, je to práve priemerná, ktorá môže niečo zmeniť. Prečo? Pretože „obeť“ tomu viac dôveruje. Predsa len, na nadrámcovom kompenzovaní niečo „smrdí“. Čo sa týka podpriemernej kompenzácie, je najslabšia, ale čo ak ju spojíme s ospravedlnením? Vtedy má oveľa silnejší vplyv ako bez neho. Ak skombinujeme s ospravedlnením priemernú a nadpriemernú, efekt ospravedlnenia zaznamenaný nebol. V takom prípade je ospravedlnenie pri dostatočnej FK nepotrebné? Na to si môžeme odpovedať každý sám, či uprednostníme ekonomicky výhodné kompenzácie, alebo nám stačia tie ľudské.

Frantz a Bennigson (2004) vo svojej štúdii skúmali efektívnosť ospravedlnenia, ale z hľadiska načasovania. A dokazujú, že ak sa ospravedlníme neskôr, má to väčšiu efektivitu, ako skoré ospravedlnenie. Čo z toho vyplýva? Že ak si vieš dobre zrátať čas, tak si nemusíš rátať peniaze keď si chceš niekoho udobriť.  

Veronika Španová

Referencie

Frantz, C. M., & Bennigson, C. (2005). Better late than early: The influence of timing on apology effectiveness. Journal of Experimental Social Psychology, 41, 201-207.

Haesevoets, T., Folmer, C. R., De Cremer, D., & Van Hiel, A. (2013). Money isn’t all that matters: The use of financial compensation and apologies to preserve relationships in the aftermath of distributive harm. Journal of Economic Psychology, 35, 95-107.

Obrázok voľne dostupný na: https://boldloft.com/collections/boy-meets-girl-forgive-me-please/products/forgive-me-please-couple-pillowcases?variant=8087198019

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

PREČO PRECEŇUJEME NAŠE VLASTNÉ VECI?

Všetci máme radi svoje veci. Až natoľko, že ich hodnotu preceňujeme. Ak by sme mali predať naše staré auto, na ktorom sme chodili 10 rokov, s veľkou pravdepodobnosťou by sme ho predávali za vyššiu cenu, než za akú by ho boli ochotní ostatní kúpiť. Tento fenomén sa volá efekt vlastníctva a hovorí o tom, že vlastníci predmetu oceňujú ten istý predmet viac ako potenciálni kupujúci, iba kvôli tomu, že ho vlastnia. V originálnom experimente Kahneman a kol. (podľa Nataf & Wallsten, 2013) polovici participantov darovali šálku, kým druhej polovici šálku iba ukázali. Tých, ktorí vlastnili šálku, sa spýtali, koľko by boli ochotní prijať, aby sa vzdali šálky. Druhej polovici sa spýtali, koľko by boli ochotní zaplatiť, aby dostali rovnakú šálku. Výsledky boli prekvapujúce: minimálne sumy, ktoré boli ochotní vlastníci prijať za šálku, boli dvakrát väčšie, ako maximálne sumy, za ktoré by ju kupujúci kúpili. Tento efekt sa už mnohokrát potvrdil pri tradičných produk...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Dám, nedám, dám, nedám... dám? A koľko?

To, že sú lakomí, sa hovorí hlavne o Škótoch a Židoch. Môže však byť istý národ viac lakomí, hromadiaci si majetok? A dá sa posúdiť úloha vlastníckych práv pri formovaní sociálnych preferencií? Zdroj: https://www.merriam-webster.com/words-at-play/words-meaning-miser Jednou z metód je pozorovanie a porovnávanie správania pri diktátorských hrách medzi situáciami, kde je výška počiatočnej dotácie daná iba šťastím (nezaslúžený zárobok) verzus keď je daná individuálnym výkonom (zaslúžený zárobok). Slovo „hra“ môže pôsobiť mätúco, keďže ide o rozhodovanie len jedného hráča – či dá zo svojho zisku (nemusia to byť len peniaze) aj inému hráčovi alebo nie. Tento hráč, „diktátor“, má ako jediný možnosť rozhodnúť, a teda druhý hráč, príjemca, nemá na výsledok žiadny vplyv (Engel, 2011). V minulosti sa ukázalo, že ľudia sa správajú viac vo svoj prospech, ak si svoj zárobok zaslúžili (napr. Oxoby a Spraggon, 2008), čo podporuje tvrdenie, ...
1 komentár
Čítať ďalej

OVPLYVŇUJE SEBAÚCTA NAŠE FINANČNÉ ROZHODOVANIE?

V porovnaní so 6 krajinami sveta, slovenská populácia ukázala priemerné výsledky v oblasti finančnej gramotnosti. Nášmu ministerstvu to však nie je ľahostajné a preto existujú rôzne programy na zlepšenie týchto vedomostí. Dokonca sú zavedené vzdelávacie programy už pre deti na základných a stredných školách. Myslíte si, že takéto opatrenia sú postačujúce? Stačí mať všeobecné vedomosti v oblasti financií pre správne rozhodovanie sa? Výskumy naznačujú, že nie! Existujú 2 typy takýchto vedomostí a to sú objektívne (čo skutočne vieme) a subjektívne (čo si myslíme, že vieme). Základným predpokladom väčšiny programov finančného vzdelávania je, že zlepšenie objektívnych finančných vedomostí by malo viesť k zlepšeniu finančných rozhodnutí (Baker & Tang, 2016). Avšak vo finančnej oblasti nemusí vždy platiť čím viac tým lepšie. Čo v praxi znamená, že aj keď toho jedinci vedia rovnako veľa, nemusia sa takisto aj rozhodovať. Ak si nie sme istí našimi schopnosťami nemusíme ich vedieť ani správ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej