Preskočiť na hlavný obsah

DÁ SA KÚPIŤ ODPUSTENIE?


Asi sa Ťa nemusím pýtať či ťa niekto v živote oklamal, podviedol alebo ti skratka ublížil. Čo musel dotyčný (vinník) urobiť, aby si ťa získal späť? Aby navrátil kvalitu vášho vzťahu? Začínam dosť vážne, ale aj pre Teba to môže byť návod, ako získať osobu, ktorú si sklamal, späť. Veď nikto nie je dokonalý.

Dokonca aj vedci riešili, čo na nahnevaných, dotknutých a urazených ľudí „platí“ (Haesevoets a kol., 2013). Či stačí ospravedlnenie, ktoré nás stojí maximálne kúsok z nášho ega, alebo je to finančná kompenzácia (FK) , ktorá by mohla zachraňovať vzťahy a dokonca má aj tri stupne! Podpriemerná FK (lepšia ako nič, avšak nevyrovná napáchanú škodu), priemerná FK (postačujúca na vyrovnanie škody) a nadpriemerná FK (škoda je nie len zaplatená, dokonca aj úrok je splatený).

Čo myslíš? Efektívnejšia je priemerná, alebo nadpriemerná FK? Neomylní ekonómovia by si povedali, len nech zaplatí za to čo napáchal/a, si obeť, len tým získaš, avšak ak sa bavíme o efektivite na ľudí, ktorí nemyslia len cez čísla, je to práve priemerná, ktorá môže niečo zmeniť. Prečo? Pretože „obeť“ tomu viac dôveruje. Predsa len, na nadrámcovom kompenzovaní niečo „smrdí“. Čo sa týka podpriemernej kompenzácie, je najslabšia, ale čo ak ju spojíme s ospravedlnením? Vtedy má oveľa silnejší vplyv ako bez neho. Ak skombinujeme s ospravedlnením priemernú a nadpriemernú, efekt ospravedlnenia zaznamenaný nebol. V takom prípade je ospravedlnenie pri dostatočnej FK nepotrebné? Na to si môžeme odpovedať každý sám, či uprednostníme ekonomicky výhodné kompenzácie, alebo nám stačia tie ľudské.

Frantz a Bennigson (2004) vo svojej štúdii skúmali efektívnosť ospravedlnenia, ale z hľadiska načasovania. A dokazujú, že ak sa ospravedlníme neskôr, má to väčšiu efektivitu, ako skoré ospravedlnenie. Čo z toho vyplýva? Že ak si vieš dobre zrátať čas, tak si nemusíš rátať peniaze keď si chceš niekoho udobriť.  

Veronika Španová

Referencie

Frantz, C. M., & Bennigson, C. (2005). Better late than early: The influence of timing on apology effectiveness. Journal of Experimental Social Psychology, 41, 201-207.

Haesevoets, T., Folmer, C. R., De Cremer, D., & Van Hiel, A. (2013). Money isn’t all that matters: The use of financial compensation and apologies to preserve relationships in the aftermath of distributive harm. Journal of Economic Psychology, 35, 95-107.

Obrázok voľne dostupný na: https://boldloft.com/collections/boy-meets-girl-forgive-me-please/products/forgive-me-please-couple-pillowcases?variant=8087198019

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Ovládame finančnú gramotnosť? A vieme, čo je to finančný blahobyt?

Podľa niektorých autorov posledné výskumy ukazujú, že finančný blahobyt je kľúčovým faktorom celkového šťastia (Netemeyer a kol.) Nízka úroveň finančného blahobytu môže mať vážne negatívne následky tak na úrovni domácnosti, ako aj na jej všeobecné blaho. Spoločne sa nízka finančná pohoda týka celkového poklesu spotreby a viac sa spolieha na sociálnu podporu (Brüggen a kol.) Ako uvádzajú mnohí autori ako napríklad C.J. Maarten van Rooij a kol. spoliehame sa na komplexné opatrenia týkajúce sa finančných znalostí a poskytujeme dôkazy o silnom pozitívnom spojení medzi finančnou gramotnosťou a čistým bohatstvom, a to aj po kontrole mnohých determinantov bohatstva. Diskutujeme o dvoch kanáloch, prostredníctvom ktorých by finančná gramotnosť mohla uľahčiť akumuláciu bohatstva. Podľa Jing J.Xiao a kol., ktorí robili výskum finančného blahobytu mladých dospelých ich cieľom bolo opísať a otestovať koncepčný model potenciálnych predkov a dôsledkov finančného blahobytu....
1 komentár
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Bojí sa straty viac Janko, Ethan alebo Hisashi?

U väčšiny ľudí je v situácii, kde je možná strata alebo zisk, prítomná averzia voči riziku alebo strate. Z pohľadu psychológie majú straty pre nás väčšiu váhu ako zisky. Avšak, vnímame to všetci rovnako? Existujú rozdiely medzi rôznymi kultúrami vo vnímaní straty? Mei Wang a kol. (2017) sa snažili odpovedať na túto otázku skúmaním ľudí v 53 krajinách. Do ich prieskumu zakomponovali otázky z Hofstedeho prieskumu o kultúrnych dimenziách. Vo svojom výskume sa zamerali na 4 kultúrne dimenzie: Individualizmus vs. Kolektivizmus V spoločnostiach s vyšším stupňom kolektivizmu (napr. Čína) sú ľudia identifikovaní ako súčasť väčších spoločenských skupín. V tých individualistických sa považujú za dôležitejšie osobné hodnoty a straty. U ľudí z kolektivistických krajín sa predpokladá, že sú schopnejší vyrovnať sa so stratou, keďže dostávajú sociálnu podporu. S tým súvisí tzv. „cushion“ hypotéza, ktorá predpokladá, ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej