Preskočiť na hlavný obsah

PRISPELI AJ ONI, PRISPEJEM AJ JA?

Keď prispejú druhí, prispejem aj ja? Budem ovplyvnený druhými, lebo keď to spravili ostatní, asi sa to tak má?

To čo väčšina ľudí robí – alebo sociálne normy, ovplyvňujú širokú škálu správania. No výskumníkov Agerströma a kol. (2016) zaujímalo či sa tak deje aj pri charitatívnom dávaní. Inými slovami, zvyšuje ich použitie šancu, že ľudia prispejú charite? Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s charitatívnou organizáciou a každý participant – vysokoškolák dostal brožúru. Tá obsahovala obrázky ugandských detí žijúcich v chudobe a informácie o rôznych projektoch organizácie. Ale ako zistili či sociálne normy majú skutočne vplyv? Študentov rozdelili do troch skupín. Prvá mala v brožúre len altruistickú výzvu, aby pomohli a prispeli. Druhá sa dočítala, že aj 73 % švédskych  študentov tak spravilo a tretia skupina dostala informáciu, že prispelo 73% oslovených študentov z ich univerzity. No a ako dopadlo?

Zistili, že použitie sociálnych noriem funguje viac ako len altruistická výzva. Navyše pri sociálnych normách viazaných na bližšiu referenčnú skupinu – študentov rovnakej univerzity, to bolo účinnejšie. Keďže študenti nevedeli o svojej participácii, mohli  odvolať svoje rozhodnutie darovať. Ani jeden z nich tak nespravil, najskôr preto, že štúdia sa uskutočnila v spolupráci so skutočnou charitatívnou organizáciou. Čiže sa zúčastnili výskumu a zároveň aj pomohli.

Teraz už vieme, že sociálne normy majú vplyv aj na darcovstvo. Ale kto je na ich použitie citlivejší? Muži či ženy? Podľa štúdie Crocson, Handy & Shang (2010) sú to, prekvapivo, práve muži. Dočasne vytvorené sociálne normy ich ovplyvňujú významne viac ako ženy.

Ako teda majú charitatívne organizácie úspešne apelovať na verejnosť? Odhady autorov naznačujú, že poskytnutím miestnych noriem sa môže počet darcov a veľkosť príspevku až zdvojnásobiť! A to je obrovský rozdiel keď už len jedno darovanie vo výške 10 $ dokáže zabezpečiť 30 vysokokalorických jedál pre podvyživené deti či 360 tabliet na maláriu (Agerström a kol., 2016).

 
Kristína Strečanská

Referencie

Agerström, J., Carlsson, R., Nicklasson, L., & Guntell, L. (2016). Using descriptive social norms to increase charitable giving: The power of local norms. Journal of Economic Psychology, 52, 147–153.

Croson, R. T., Handy, F., & Shang, J. (2010). Gendered giving: The influence of social norms on the donation behavior of men and women. International Journal of Nonprofit and Voluntary Sector Marketing, 15(2), 199–213.

Obrázok dostupný na: http://www.foodforthoughtafrica.org/support-our-work/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Byť pánom sám sebe!

Sú podnikatelia a samostatne zárobkové osoby spokojnejší s prácou a so svojím životom? Odpovede na tieto otázky zisťovali vedci z Holandska a popísali to v štúdii s názvom „Self-employment and satisfaction with life, work, and leisure“. Väčšina ľudí tuží byť pánom sám sebe a nebyť závislým na platenom mieste a pracovať pre niekoho iného. Nie je to tak u každého a vždy, ale mnoho z nás by si svoj život tak predstavovalo. Mať vlastný biznis, veľa peňazí a kopec voľného času pre milujúcu rodinu, a zábavu.   Pravidlom však je, žiaľ, že nemôžeme   mať všetko. Zakladanie vlastného podniku si vyžaduje veľa času, energie a úsilia na zabránenie možnej hrozby neúspechu ešte niekoľko rokov (Zwan P., Hessels J., Rietveld C. A., 2018). Toto je dôvodom, prečo sú podnikatelia síce spokojní so svojou prácou, ale naopak nie sú spokojní so svojím voľným časom. Podnikatelia zápasia s hľadaním rovnováhy medzi prá...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Kedy je lepšie si neveriť?

Natalie Portman prišla na trh s vegánskymi lodičkami, Kardashianky mali vlastnú platobnú „Kardashian Kard“, Britney Spears si otvorila reštauráciu. Že ste o týchto podnikateľských krokoch nikdy nepočuli? Možno preto, lebo ste nestihli. Všetky totiž krachli. Nie je to výsadou celebrít. Výsledky mnohých vedeckých štúdií preukázali, že väčšina nových podnikov zlyhá v priebehu prvých rokov. Čo môže mať takýto „krach“ za následok? Rozhodovanie v mnohých oblastiach vrátane financií, či podnikania môže ovplyvniť istý fenomén, ktorý je definovaný ako „tendencia preceňovania pravdepodobnosti vysokých výnosov “ . Anglický názov tohto fenoménu je wishful thinking , a do slovenčiny ho môžeme preložiť ako „ zbožné prianie “. Hegera a Papageorge (2015), sa pri skúmaní zbožných prianí a ich vplyvu na rozhodnutia podnikateľov, zaoberali dvomi predpojatosťami – konkrétne nadmernou dôverou vo svoje schopnosti a  optimizmom v podnikaní.  Autorom štúdie primárne...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Sú rodičia vždy tým správnym motivátorom?

Každý z nás je do určitej miery súťaživý. Súťaživosť je dôležitá vlastnosť, vďaka ktorej dosahujeme naše ciele. Len málokto má rád prehru a preto sa súťaživosť prejavuje  už od útleho detstva. Dospelý človek vo väčšine prípadov súťaží o prestíž, moc alebo peniaze. Čo však motivuje k výkonu malé dieťa? V pomerne novej nemeckej štúdii sa uvádza, že sú to práve rodičia a ich ambície vychovať úspešného kariéristu, ktoré motivujú dieťa k súťaženiu a k potrebe niečo dosiahnuť. Asi mi dáte za pravdu, keď poviem, že takmer každý rodič považuje toho svojho potomka za najšikovnejšieho na svete. Dieťa však môže byť aj výkonnostne slabšie, no premotivovaným rodičom to radšej nehovorte. A práve na tie „slabšie kusy“ sa vo svojom výskume zamerali Khadjavi a Nicklish (2018). Možno si poviete, že takýto drobček nebude nič riskovať a do súťaže sa nezapojí. Opak je však pravdou a ukázalo sa, že rodičovské ambície sú tak silnou motiváci...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej