Preskočiť na hlavný obsah

PRISPELI AJ ONI, PRISPEJEM AJ JA?

Keď prispejú druhí, prispejem aj ja? Budem ovplyvnený druhými, lebo keď to spravili ostatní, asi sa to tak má?

To čo väčšina ľudí robí – alebo sociálne normy, ovplyvňujú širokú škálu správania. No výskumníkov Agerströma a kol. (2016) zaujímalo či sa tak deje aj pri charitatívnom dávaní. Inými slovami, zvyšuje ich použitie šancu, že ľudia prispejú charite? Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s charitatívnou organizáciou a každý participant – vysokoškolák dostal brožúru. Tá obsahovala obrázky ugandských detí žijúcich v chudobe a informácie o rôznych projektoch organizácie. Ale ako zistili či sociálne normy majú skutočne vplyv? Študentov rozdelili do troch skupín. Prvá mala v brožúre len altruistickú výzvu, aby pomohli a prispeli. Druhá sa dočítala, že aj 73 % švédskych  študentov tak spravilo a tretia skupina dostala informáciu, že prispelo 73% oslovených študentov z ich univerzity. No a ako dopadlo?

Zistili, že použitie sociálnych noriem funguje viac ako len altruistická výzva. Navyše pri sociálnych normách viazaných na bližšiu referenčnú skupinu – študentov rovnakej univerzity, to bolo účinnejšie. Keďže študenti nevedeli o svojej participácii, mohli  odvolať svoje rozhodnutie darovať. Ani jeden z nich tak nespravil, najskôr preto, že štúdia sa uskutočnila v spolupráci so skutočnou charitatívnou organizáciou. Čiže sa zúčastnili výskumu a zároveň aj pomohli.

Teraz už vieme, že sociálne normy majú vplyv aj na darcovstvo. Ale kto je na ich použitie citlivejší? Muži či ženy? Podľa štúdie Crocson, Handy & Shang (2010) sú to, prekvapivo, práve muži. Dočasne vytvorené sociálne normy ich ovplyvňujú významne viac ako ženy.

Ako teda majú charitatívne organizácie úspešne apelovať na verejnosť? Odhady autorov naznačujú, že poskytnutím miestnych noriem sa môže počet darcov a veľkosť príspevku až zdvojnásobiť! A to je obrovský rozdiel keď už len jedno darovanie vo výške 10 $ dokáže zabezpečiť 30 vysokokalorických jedál pre podvyživené deti či 360 tabliet na maláriu (Agerström a kol., 2016).

 
Kristína Strečanská

Referencie

Agerström, J., Carlsson, R., Nicklasson, L., & Guntell, L. (2016). Using descriptive social norms to increase charitable giving: The power of local norms. Journal of Economic Psychology, 52, 147–153.

Croson, R. T., Handy, F., & Shang, J. (2010). Gendered giving: The influence of social norms on the donation behavior of men and women. International Journal of Nonprofit and Voluntary Sector Marketing, 15(2), 199–213.

Obrázok dostupný na: http://www.foodforthoughtafrica.org/support-our-work/

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Alkohol NIE, radšej knihu! .. Či naopak?

Neverím, že ste v priebehu dospievania aspoň raz nečelili vyrývačnej otázke rodičov, typu: „Máš málo peňazí, keď si kupuješ také somariny?“ Ako ale odpovedať? Napríklad takto: „Tak moja nová špirála mesačne je hlúposť, ale ďalšia orchidea k tým desiatim, čo už máš v okne, to je iné.“? Je pravda taká, že každý jednoducho túži po niečom inom? V čom sa teda produkty odlišujú, a prečo sa nevieme vždy zhodnúť na ich príťažlivosti? Možno ste už počuli o osobnostných charakteristikách Big Five: extraverzia, svedomitosť, prívetivosť, neuroticizmus a otvorenosť voči skúsenostiam. Vnímať ľudí napr. ako poctivých, spoločenských či dobrodružných je bežné. Počuli ste už ale o svedomitom produkte? Matz a kol. (2016) vytvorili unikátny koncept, v ktorom dané osobnostné črty nemajú len ľudia, ale aj produkty, ktoré kupujeme! A je to práve zhoda medzi našou osobnosťou a črtami tovarov, ktorá spôsobuje, že si najviac vyberáme práve tie. ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

OČAKÁVANIE VS. REALITA: ODLIŠNÉ PROSTREDIE, ODLIŠNÍ MY

Spomínam si na strednú školu, ako sme počas prestávky riešili s dievčatami školské pletky a chlapci si medzi tým hádzali loptičkou pomedzi lavice. Ako to však býva, loptička narazila o svetlo, ktoré rozbila. V tej chvíli sme vedeli, že typická veta našej triednej príde za 3..2..1 „A TAKTO SA AJ DOMA SPRÁVATE?“ . Vtedy sme túto otázku považovali za must-have jej výlevu, no dnes sa na ňu v mojom blogu pokúsime aspoň z časti odpovedať. Výskumníci Tonge a kol. (2014) vo svojej štúdii preukázali vzťah medzi pro-environmentálnym správaním a  tzv. upnutím sa k určitému miestu .  Za upnutie sa k miestu môžeme vo všeobecnosti považovať pozitívne emocionálne spojenie so špecifickým miestom (Manzo 2003). To  celkom dáva zmysel, však? Veď predsa, ak cítim k miestu niečo pozitívne, nebudem ho ničiť. Teraz si však môžete položiť otázku. Prečo niektorí ľudia ničia prostredie, v ktorom sa cítia dobre, ba dokonca k...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?

  Tvaruje vaša reč tela to, kým ste?   Power-posing je hypotéza, ktorá hovorí o tom, že pri predstavovaní si seba samého, prípadne pri napodobňovaní póz alebo pozícií, ktoré predstavujú moc, môžu ľudia vykazovať pozitívne hormonálne a behaviorálne zmeny, čo spôsobi pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku (Carney a kol., 2010). Ľ udia prehnane sústredia svoju pozornosť na potenciálne odmeny, pričom ale ignorujú možnosti strát a zlyhania, čim sa však zvyšuje atraktívnosť riskovania (Ronay a kol., 2016). Carney a kol. (2010) uviedli, že účastníci, ktorí mali napodobňovať široké pozície a gestá, predstavujúce moc, boli ochotnejší v jednoduchej investičnej hre viac riskovať pričom vedeli, že šanca na výhru je len 50%. Ich výsledky   prinášajú zistenia, že predstavovanie si seba samého ako mocnejšieho, spôsobuje fyziologické, psychologické a behaviorálne zmeny, čo spôsobí pocity moci a vyššiu toleranciu k riziku. Autori ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Nebuď baba alebo ako sa (ne)správať v podnikaní

N apriek tomu, že sa pomaly uvoľňujú jasne definované hranice rodovo stereotypného správania, ešte stále máme niektoré povolania zadefinované ako typicky ženské alebo mužské. Skúste si predstaviť povolanie, ktoré sa vám spája čisto len s jedným pohlavím. Napríklad taká učiteľka v materskej škole alebo stavbár. Súvisí to so stereotypným očakávaním správaním, ktoré definuje, že ľudia by sa mali správať v súlade so svojím pohlavím, čiže ženy srdečne a starostlivo, zatiaľ čo od mužov sa očakáva dominancia a asertivita. Keď sa   pozrieme na podnikanie, v ktorom sa dá nájsť aj nemalé množstvo úspešných žien, aj to je vnímané skôr ako „mužský svet“, v ktorom treba mať dávku asertivity, agresie či schopnosti presviedčať a riadiť ľudí. Otázkou teda je, či to majú podnikateľky ťažšie, keď sa správajú žensky alebo práve naopak, príliš mužsky a sú tak v rozpore so správaním, ktoré je od nich očakávané, Touto otázkou sa zaoberala aj štúdia autorov Balachandra, Briggs a kol. (2019), ktorá ...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej

Charita: Viac e-mailov, viac peňazí, alebo nie je to tak jednoduché?

V šetci dobre vieme, že charitatívne organizácie na svoj chod potrebujú peniaze. Takmer nenápadne sa stanú súčasťou nášho života, krok za krokom nás ovplyvňujú, aby sme prispeli na charitu. Dobre poznáme krabičky na príspevok, napríklad v McDonalde pri pokladni, ale sú aj všelijaké charitatívne akcie, reklamy v televízii, po ulici nás zastavia, aby sme prispeli, vidíme to aj na billboardoch sem tam.  V súčasnosti sa stáva čoraz populárnejším tzv. direct mailing , teda prosba o príspevok na charitu formou e-mailu. Výskumníkov Donkersa a kol. (2016) zaujímalo, či prispejeme viac, alebo viackrát, keď nás častejšie oslovujú formou e-mailu. Svoj výskum uskutočnili v spolupráci s piatimi najväčšími holandskými  charitatívnymi organizáciami. Zistili, že existuje určitý negatívny konkurenčný vplyv žiadostí od iných charitatívnych organizácií, ale tento efekt je iba dočasný a rýchlo zanikne. Najväčším konkurentom charitatívnej organizácie j...
Zverejnenie komentára
Čítať ďalej